Ján Havlík a túžba po svätosti

Svätosť je život úplnej odovzdanosti láske k Bohu a k blížnemu, v nasledovaní Ježiša Krista, ktorý vždy plnil vôľu svojho Otca vedený Duchom Svätým. Svätosť nie je vyhradená iba niekoľkým vyvoleným. Byť svätý je také jednoduché.

STAČÍ PLNIŤ BOŽIU VÔĽU

„Ako málo stačí na to, aby ste boli svätá. Stačí len vo všetkom plniť Božiu vôľu,“ povedal svätý Vincent svätej Lujze de Marillac. Hovorieval, že „svätosť nespočíva v extáze, ale v plnení Božej vôle“. V opačnom prípade by svätec musel mať extázy, vytrženia, a nemohol byť bežnou a normálnou osobou.

Svätosť sa dosahuje v každodennosti života uskutočňovaním prikázania lásky. Láska má v sebe apoštolskú dimenziu. „Je teda isté, že som poslaný, nielen aby som Boha miloval, ale aby ho milovali aj iní. Nestačí milovať Boha, ak ho nemiluje môj blížny,“ hovoril svätý Vincent.

Najvznešenejšia túžba, akú môže ľudské srdce prechovávať, je túžba po plnosti, po absolútne, po Bohu. Najlepšie zo všetkých ju vyjadrujú slová Žalmu 63, 2: „Za tebou prahne moja duša, za tebou túži moje telo; ako vyschnutá, pustá zem bez vody.“

Pravda je, že žiadna ľudská bytosť nemôže žiť bez dynamizmu túžob. Tieto túžby nie sú ani autonómne, ani absolútne, pretože nachádzajú svoj základ a cieľ v pravde a dobre. Svedomie sa musí živiť princípmi, absorbovať hodnoty, dať sa osvietiť vznešenými ideálmi, podrobiť sa situ rozlišovania. A platí zásada, že čím je svedomie priezračnejšie, tým úprimnejšie budú túžby, ktoré prebúdza, očisťuje a usmerňuje.

MISIONÁR, ALE INAK

V sobotu 31. augusta bude v Šaštíne slávnostne blahorečený Ján Havlík. Jeho výpovede a svedectvá o ňom svedčia o jeho úprimnej a vášnivej túžbe stať sa svätým – odpoveďou na dar misionárskeho a kňazského povolania ako člen Misijnej spoločnosti.

S týmto cieľom opustil rodný dom, prišiel do Apoštolskej školy, vstúpil do noviciátu, začal tajne študovať teológiu, pričom prijal riziko, ktoré toto rozhodnutie nieslo so sebou. Osvojil si Ducha Ježiša Krista, naplnil sa myšlienkami svätého Vincenta, cvičil sa v misionárskych čnostiach jednoduchosti, láskavosti, poníženosti, umŕtvenosti a horlivosti za spásu duší.

Načo to všetko? Veď čisto ľudský pohľad nás vedie k záveru, že Jánov život bol neúspešný, pretože sa mu nepodarilo naplniť jeho najvrúcnejšie túžby. A čo na to Ján? Bol misionárom par excellence, hoci inak, než si vysnil. Túžil po svätosti a tejto túžbe podriadil svoju túžbu po kňazstve. Vedel, že svätosť je cieľ, kňazstvo je len cesta.

Ako sa iste veľakrát modlil na konci litánií k svätému Vincentovi: V: Pán viedol spravodlivého priamymi cestami. R:. A priviedol ho do Božieho kráľovstva.

Cieľ legitimizuje cestu, dáva jej zmysel, pomáha na nej vytrvať, nezísť z nej.

V PÁNOVEJ PRÍTOMNOSTI

Bol to Boží Duch, ktorý tkal tkanivo Jánovej existencie niťami svojej milosti, formoval jeho túžby podľa Kristovho srdca, až mohol povedať: „Kto nás odlúči od Kristovej lásky? Azda súženie, úzkosť alebo prenasledovanie, hlad alebo nahota, nebezpečenstvo alebo meč? (...) Ale v tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje“ (Rim 8, 35. 37).

Rok pred smrťou napísal svojej tete, sestre Modeste: „Žitie v prítomnosti Božej. To je nielen veľké šťastie, ale aj dar. Kto z nás by to bol sám dokázal? Iste nik. Jedine za pomoci toho je to možné, ktorý nás posilňuje, v ktorom sa hýbeme a sme. Prosím Vás o spomienku, aby som dokázal byť neustále hodným dieťaťom Božím, plným trpezlivosti a odovzdanosti plniť vôľu Božiu. Vlastne byť spokojným s tým, čo na mňa Pán pošle. Denné Fiat a Magnifikat kiež by bolo mojím heslom v utrpení! S pomocou Božou sa dá dokázať viac, ako si človek myslí.“

Jeho slová nenechávajú nikoho na pochybách, že žil v Božej prítomnosti do posledného dychu. Jeho túžby sa zjednotili do jednej jedinej: žiť a zomrieť pre Krista, s Kristom a v Kristovi v úplnom darovaní seba samého pre dobro a spásu svojich bratov. Všetko pretavil do diamantu nevšednej krásy. Preto ho dnes vyhlasujeme za mučeníka a blahoslaveného.