Každá ľudská práca je duchovná úloha

Biblická správa o stvorení sveta hovorí: „Lebo za šesť dní Pán utvoril nebo a zem, more a všetko, čo je v nich, v siedmy deň však odpočíval. Preto ho Pán požehnal a zasvätil ho“ (Ex 20, 11).

Ak Boh „odpočíval“ v siedmy deň, aj človek má „prestať pracovať“. Sviatočný deň prerušuje každodenné práce a umožňuje oddych. Je dňom Pána milosrdenstva a uctievania Boha (porov. KKC 2172).

PRÁCA A ODDYCH

Ako Boh v siedmy deň odpočíval od všetkých diel, aj ľudský život má svoj rytmus práce a odpočinku.

Všetci majú voľný čas, ktorý im umožňuje pestovať rodinný, kultúrny, spoločenský a náboženský život. V nedeľu a v iné prikázané sviatky sa veriaci majú zdržiavať vykonávania takých prác a činností, ktoré sú na prekážku Božiemu kultu, konaniu skutkov milosrdenstva a potrebnému zotaveniu ducha i tela (porov. KKC 2184).

Boh na začiatku ľudstvu zveril zem s jej zdrojmi spoločnému spravovaniu, aby sa o ňu staralo, ovládalo ju svojou prácou a tešilo sa z jej plodov.

Preto siedme prikázanie Desatora prikazuje spravodlivosť a lásku pri spravovaní pozemských dobier a plodov ľudskej práce.

Keď v spoločnosti reflektujeme diskusie o potrebe nedeľného odpočinku, práci v nedeľu či nevyhnutnosti nedeľných nákupov, nezabudnime najskôr viesť dialóg v našom srdci.

Či je v mojom živote i v živote mojej rodiny aspoň elementárna úcta k nedeli. Či by oddych od práce a vyhľadávanie duchovného prežitia tohto dňa nemali byť prítomné v mojom živote a spoločnosti bez ohľadu na to, či to legislatívne úpravy nariadia, alebo zakážu.

PRÁCA A MZDA

Práca oslavuje Stvoriteľove dary a schopnosti, ktoré človek dostal. Môže sa stať prostriedkom posväcovania a oživovania pozemských skutočností v Kristovom duchu.

Každý má mať možnosť čerpať z práce prostriedky na udržiavanie vlastného života i života svojich rodinných príslušníkov a na preukazovanie služby ľudskému spoločenstvu.

Prístup k práci a k zamestnaniu musí byť otvorený všetkým bez akejkoľvek diskriminácie. Spoločnosť má zasa podľa okolností občanom pomáhať, aby si našli prácu a zamestnanie (porov. KKC 2427; 2433).

Spravodlivá mzda je oprávneným ovocím práce.

Odopierať ju alebo zadržiavať môže byť veľká nespravodlivosť: Prácu treba odmeniť tak, aby sa človekovi a jeho rodinným príslušníkom poskytli prostriedky na dôstojné rozvíjanie materiálneho, spoločenského, kultúrneho a duchovného života (porov. KKC 2434).

Každá ľudská práca, či už ide o fyzickú, psychickú alebo duchovnú námahu, si vyžaduje spravodlivú kompenzáciu.

Tá má byť nielen vo finančnom zmysle ohodnotenia práce, ale aj vo význame relaxačnom. Oddych po ľudskej práci ide ruka v ruke s úľavou, ktorú prináša dobrý pocit z vykonania práce, vďačnosť okolia i naplnenie, že naša námaha mala zmysel.

Buď aj ty človek plný Božej moci. Neboj sa svoju pozemskú prácu prepájať s duchovnou námahou. Obe spolu súvisia.

PRÁCA V OPTIKE SVÄTÉHO PAVLA

Svätý Pavol v korešpondencii so Solúnčanmi niekoľkokrát hovorí o práci a najmä o imitovaní, pričom upriamuje pozornosť na grécky termín typos – vzor (porov. 1 Sol 1, 6 – 7; 2, 14).

Aj seba samého predstavuje ako vzor: „Veď sa, bratia, pamätáte na našu prácu a námahu. Vo dne v noci sme pracovali, aby sme nikomu z vás neboli na ťarchu, a tak sme vám hlásali Božie evanjelium“ (1 Sol 2, 9).

Apoštol prepája ľudskú prácu s duchovnou námahou: pracuje svojimi rukami, no nezabúda ani na ohlasovanie evanjelia.

Proti konaniu falošných kazateľov Pavol predstavuje seba ako hlásateľa Božieho slova. On neohlasuje ľudské slovo, ale Božie. Namáha sa „vo dne v noci“, aby nikomu nebol na ťarchu. Vykonáva manuálnu prácu, aby sa stal ideálnym vzorom pre kresťanov zo Solúna (porov. 1 Sol 2).

PRÁCOU KONÁME PÁNOVO DIELO

V závere Prvého listu Korinťanom apoštol Pavol adresuje miestnym kresťanom usmernenie ohľadom svojho spolupracovníka Timoteja: „Ak príde Timotej, hľaďte, aby sa u vás nemusel báť, veď koná Pánovo dielo tak, ako aj ja. Nech ním teda nik neopovrhuje. Vyprevaďte ho v pokoji, aby prišiel ku mne, lebo ho očakávam s bratmi“ (1 Kor 16, 10 – 11).

Tieto verše možno ešte presnejšie interpretovať nasledovne: „Keď príde Timotej, rozoznajte (uznajte), že nie je medzi vami ustráchaný, pretože koná Pánovo dielo tak, ako aj ja. Nech ním teda nik neopovrhuje; ale naopak, vyprevaďte ho v pokoji, aby prišiel ku mne. Ja ho totiž očakávam s bratmi.“

Timotej koná Pánovo dielo. Je Pánom milovaný. Nik ním nemá opovrhovať. Pavol predstavuje Timoteja ako toho, kto „koná Pánovo dielo tak, ako aj ja“.

Aj ostatných bratov v Korinte vyzýva v tom istom duchu: „A tak, moji milovaní bratia, buďte pevní, neochvejní, čoraz horlivejší v Pánovom diele, veď viete, že vaša námaha nie je daromná v Pánovi“ (1 Kor 15, 58).

Timotej vystupuje ako model, prevzatý od robotníkov v Pánovom diele, ktorých úsilie nie je márne.

DOBRÁ PRÁCA JE DOBRÉ DIELO

Spojenie „dobrá práca“, „dobré dielo“ nachádzame na viacerých miestach v Starom i Novom zákone.

Spomína sa v etických kategóriách v helénskom svete, prijatých neskôr aj prvotnou Cirkvou na označenie viditeľnej dimenzie kresťanstva (porov. 1 Tim 2, 10; 2 Tim 2, 21).

Dokonca tu hovoríme o diele služby, ktoré je špecifikované ako „dobré dielo“: „Kto sa usiluje byť biskupom, túži po dobrom diele“ (1 Tim 3, 1).

V Novom zákone (najmä v Pastorálnych listoch) sa spojenie „dobré dielo“ netýka len dobroty, ušľachtilosti či krásy, ale vzťahuje sa aj na oblasť morálneho dobra a dobrého svedomia.

Jeho výskyt je pomerne rozšírený, veď len v Pastorálnych listoch ho nachádzame štrnásťkrát v dvoch obmenách: ergon agathon (dobré dielo) alebo kalon ergon (pekné dielo).

JEŽIŠ, VZOR NAŠEJ PRÁCE A OBETY

Konaním dobrého diela sa vraciame k myšlienke Kristovej dobrovoľnej obety (porov. Tít 2, 14).

Muži i ženy preukazujú službu iným veriacim (porov. 1 Tim 2, 10), pričom takto vyjadrujú autentickú vieru.

Dobré skutky sú viditeľným vyjadrením kresťanskej dobrotivosti, ktorá sprevádza ich vieru (porov. Rim 12, 17; 13, 1 – 7; 1 Sol 4, 12).  Rozpoznať ju môžeme aj v dialógu s neveriacimi (porov. Rim 13, 3; 1 Pt 2, 12).

Pavlov žiak Timotej neustále nasleduje svojho učiteľa a vďaka tomu napreduje. Preukazuje sa jeho vernosť, prepojená so všetkými momentmi apoštolovho života.

On ho nenasleduje hocijakým spôsobom, ale predovšetkým vo viere. Jeho morálny a duchovný rast sa zosilňuje, keď napodobňuje svätého Pavla v prijímaní utrpení a v znášaní prenasledovaní, pretože takto dosvedčuje, že žije nábožne v Kristovi.

Kresťan nasleduje svojho „Pavla“ – osobu, ktorá nás priviedla k viere v Boha. Nasledovaním týchto ľudských vzorov aj my duchovne rastieme.

Preto je potrebné vyberať si v živote dobré vzory, ktoré nás privádzajú k Bohu, a nie naopak.

Tvoj vzor ťa má predovšetkým privádzať k Ježišovi. Tvoja námaha ťa má privádzať k Ježišovi.

Ak konáš svedomito svoju ľudskú prácu, ak sa duchovne namáhaš, ak neustále napreduješ, spájaš sa s Kristovou obetou.

NEMAJ STRACH KONÁŤ PÁNOVO DIELO

Keď svätý Pavol vyzýva Timoteja, aby nemal strach, veď koná Pánovo dielo, podobne sme posmelení aj my: Nebojme sa, veď konáme Pánovo dielo! Obe slová „konať“ aj „dielo“ označujú Pavlovo poznanie, že misionárska i pastorálna práca je náročná.

Apoštol národov spomína bratov, ktorí, posmelení jeho okovami, oveľa odvážnejšie a bez strachu hlásajú slovo (porov. Flp 1, 14).

Na rozdiel od Korinťanov, ktorí neoplývajú duchovnou silou, Timotej je predstavený ako človek plný Božej moci.

Buď aj ty človek plný Božej moci. Buď ako Timotej a konaj Pánovo dielo.

Tvoja práca má zmysel. Je cenná, veď ju konáš v duchu poslušnosti, pokory a lásky k Bohu.

Neboj sa svoju pozemskú prácu prepájať s duchovnou námahou. Obe spolu súvisia.