Keď stratíme, tak získame

Kto sa zriekne časti svojho životného priestoru, môže doň prijať iného človeka a obohatiť sa ním. Cítime však, že niečo nám bráni vzdať sa istoty, ktorú máme v sebe, aby sme prijali neisté dobro v podobe iného človeka. Čo je to?
Róbert Horka 24.11.2025
Keď stratíme, tak získame

V Kristovi môže človek nájsť nový orientačný bod. „Nebojte sa, ja som premohol svet,“ čítame jeho slová v Písme. Ilustračná snímka: pixabay.com

Po odpoveď sa musíme vrátiť do raja, kde sa zrodila veľká lož. Krátko sa to dá zhrnúť takto: Odkedy ľudia spáchali prvý hriech, Boh chce človeku vysvetliť iba jedno – že Boh je Boh a človek je človek.

O tom je celé Písmo, a my to stále nevieme a nechceme pochopiť. Nahovárame si, že Boh je ako človek a že my sme trochu bohovia. Následky tohto prvého hriechu nám pomôžu pochopiť, prečo neposlúchame Boha a sme zlí k ľuďom – lebo obe veci spolu úzko súvisia.

Po hriechu sa muž i žena skryli. Ako sa však môže niekto skryť pred Bohom, ktorý všetko vie? Keď Augustín skúmal, v čom je podstata hriechu, povedal: „Hriech je obrátiť sa k stvorenej veci tak, že sa pritom obrátime chrbtom k jej Stvoriteľovi.“

ADAM, KDE SI

Boh videl v človeku ako v zrkadle svoj obraz a podobu.

Človek sa však hriechom obrátil Bohu chrbtom. A v zrkadle si nikto nevidí chrbát. Človek sa teda Bohu neskryl tak, že ho Boh už viac nevidel, ale tak, že sa Boh v ňom už viac nevidel.

Prečítajte si celý článok. Zaregistrujte sa a predplaťte si katolickenoviny.sk

online predplatné

S predplatným získate
neobmedzený prístup ku všetkým článkom