Kresťanské periodiká sú duchovnými majákmi

V pondelok ráno zvyknem dlho čítať. V kancelárii ma o pol ôsmej čaká monitoring médií, ktorý spracúvame podľa kľúčových slov so vzťahom k evanjeliu, Cirkvi, Desatoru. Za víkend to zvykne byť asi desať-dvadsať článkov. Minulý pondelok ich bolo vyše štyridsať. Takmer všetky sa týkali jednej témy: potratov. 

Pluralita len pre vybrané témy

Sekulárne médiá vehementne reagovali na návrh zákona, ktorý by ich vykonávanie mal obmedziť. Úplne na začiatku som však narazil na článok, ktorý do tejto skupiny nepatril. Išlo v ňom o kritiku chýbajúcej plurality v Cirkvi. Keď som očami prebiehal ďalšie titulky týkajúce sa potratov, mimovoľne som hľadal náznak sekulárnej plurality k tejto téme. Bez výsledku.

Rozhodol som sa preto začítať pozorne a dve hodiny som v hromadách textu pátral po autorovi, ktorý by ponúkal iný než prochoice pohľad. Neviem, či vás prekvapím. Nenašiel som. Ani jediného slovenského redaktora netrápila ochrana nenarodeného dieťaťa. Všetci obhajovali tzv. právo na potrat. Ako neodňateľné, základné ľudské právo. Pripomínali, že rozhodnutie je len na žene, a dvíhali varovný prst, že toto rozhodnutie máme povinnosť podporiť, nie spochybňovať.

Či je našou povinnosťou podporiť napríklad aj rozhodnutie fajčiť a piť alkohol v chcenom tehotenstve, sa nik nespýtal. Ani nič iné, čo len náznakom spochybňujúce. Avšak za myšlienku, že rozhodnutie zabiť zdravé dieťa treba podporiť, ak je nechcené - za tú sa postavili úplne všetci. 

Chcel som začať tento článok pozitívne. Chystal som si príbeh, anekdotu, niečo na „ľahšie čítanie“, čím by som otvoril tému - teda úlohu kresťanských periodík v duchovnom živote človeka. Pondelkový monitoring ma však uprostred horúceho leta „schladil“ realitou. Kresťanské periodiká nie sú dnes v ľahkej situácii. Ak pred nejakým časom možno stáli „na pevnine“ medzi ostatnými, dnes ich teritórium pripomína skôr ostrovy; malé kúsky zeme, ktoré ešte nepokrylo more novej kultúry. Lebo kresťanský pohľad zameraný na život a rodinu už v sekulárnych periodikách takmer nenájdete. To nechce byť sťažovanie. Ale taká je realita. 

Buďme iní

Keďže dnes píšem do rubriky Duchovná obnova, dovoľte mi vyjadriť presvedčenie, že náš duchovný život nevyhnutne súvisí s postojmi v hodnotových otázkach a so spôsobom uvažovania, ktorý prijímame za vlastný. Duchovnosť nemožno redukovať na preferencie v oblasti modlitbového života, chrámového spevu, architektonického štýlu či liturgického rúcha. Hoci aj toto sú relevantné veci. Avšak tie principiálne sa nachádzajú hlbšie, stoja akoby v pozadí. Lebo darmo niekto tvrdí, že duchovne žije, keď hodnotovú orientáciu stratil či postavil na hlavu. 

Ak sa dnes zo všetkých strán ozývajú hlasy volajúce po takzvanej širšej spoločenskej diskusii, možno im dať za pravdu, ak má byť výsledkom posilnenie toho, čo chceme dosiahnuť. Ošetrenie kresťanských koreňov, lepšie poznanie Krista, plnší život podľa evanjelia, efektívnejšie odovzdávanie viery. Ak je však cieľom „diskusie“ našu vieru aj mravy rozvŕtať, rozštiepiť a vykývať, majme sa na pozore.

Je naivné dať sa zapriahnuť do vozíka, ktorého pohoniči nás časom plánujú prevalcovať alebo sotiť do priekopy. Keď z tzv. pokrokových krajín počúvame o tom, ako musia rodičia deťom doma vysvetľovať, že to, čo v škole počuli, nie je celkom „s kostolným poriadkom“ (človek si vyberá, či je muž alebo žena, a ženy sa ženia, a muži vydávajú), vynárajú sa spomienky na éru, v ktorej kresťanské periodiká, často vychádzajúce v „podzemných“ podmienkach, boli vyhľadávané práve kvôli inému než „jedinému správnemu“ pohľadu na svet. 

Dnes je tu sloboda. Vydávaniu kresťanských publikácií nič nebráni. Teda, vlastne, okrem klesajúceho záujmu. Veď informácií je toľko, koľko len chcete. Netreba kvôli nim riskovať, pašovať ich cez hranice alebo tajne nahrávať zo zahraničných vysielačov. Sú také dostupné, že sa nimi možno presýtiť. Navyše tie bulvárne vedia byť akési zaujímavejšie, farbistejšie a príťažlivejšie než tie „kresťanské“; určite poskytujú viac materiálu do diskusie či na klebety.

Ale nie sme v búrke totality, užívame si slobodu a demokraciu, tak prečo si robiť starosti s tým, čo čítame? Priznajme si: strácame ostražitosť. Keby šlo o náhle, priame ohrozenie viery a náboženstva, vzopreli by sme sa. Ale postupnému masírovaniu verejnej mienky, ktorá sa po 30 rokoch postupne znovu otáča proti evanjeliu, sa bráni málokto. Lebo tá masáž vie byť taká podmanivá...

Človek sa po nej cíti akosi viac „in“ a možno i „cool“. A jej protagonistami sú dokonca aj tzv. teológovia (neraz, žiaľ, odídení kňazi - alebo takí, ktorých výnimočnosť síce neoceňujú veriaci, ale o to viac médiá, ktoré rady dávajú priestor každému, čo je v konflikte s autoritou). Svetské publikácie nás horlivo poúčajú o tom, čo treba tolerovať a akceptovať a v čom sa máme dovzdelať. 

Nie sú dokonalé, ale zostávajú verné evanjeliu

Kresťanské periodiká, aj keď, samozrejme, nie sú dokonalé a majú svoje chyby a nedostatky, sa vždy usilovali byť orientačnými bodmi. Pracujú v nich ľudia, ktorí ešte odolávajú podplácaniu povrchnosťou, ohlupovaniu vulgárnosťou či nafukovaniu sa výnimočnosťou a odlišnosťou za každú cenu. Rozumejú tomu, čo je pokora, a nehanbia sa za ňu. Naopak, starostlivo sa snažia ju pestovať. Ich prvou prioritou nie sú lajky.

Premýšľajú, skôr než píšu, a usilujú sa hovoriť o dobrých veciach. Pretože evanjelium, radostná zvesť o Ježišovi Kristovi, je pre nich alfa a omega. Vďaka tomu ich negativizmus neprevalcuje; ich krédom sú pozitívne správy. Konflikt či nahota, hoci lepšie predávajú, v nich neprevládnu. Oni na takýchto veciach zarábať nebudú. Stojí ich to oveľa viac námahy, ale nevzdávajú sa, aby prinášali dobré veci, aby podporovali šírenie pokoja a radosti.

Nie rehotanie za akúkoľvek cenu, nie posmech, výsmech či cynizmus, ale povzbudenia a nádej, po ktorých majú ľudia smäd. Nevyhýbajú sa kritike, ale odmietajú zhadzovanie druhých, neslušné výrazy či povýšenecké pohŕdanie. Potešia sa úspechu, ale protiví sa im narcizmus. Pokúšajú sa vytvárať medzi ľuďmi siete, aby ich spojili; nie pavučiny, aby ich nachytali a dostali na pranier.

Je im cudzie šírenie nepriateľstva - voči komukoľvek. Zastávajú sa nenarodených aj zomierajúcich. Ale bránia aj tých, čo sa so životom boria. Chudobných aj bezdomovcov, utečencov aj migrantov, ľudí s inou farbou pleti aj s iným vierovyznaním, s iným názorom aj s inou sexuálnou orientáciou; hoci nepretláčajú nové práva a nemenia existujúce pojmy. Ich úloha nie je ľahká, pretože k propagandám a ideológiám jedného smeru pribúdajú protiprúdy, často s väčšou radikalitou, len v opačnom garde. 

Hľadať v tomto zápase primerané odpovede, nedať sa strhnúť na jednu stranu a zároveň nevyhorieť, keď vám nadávajú odvšadiaľ, zostať skutočne verný evanjeliu o Božej láske, to je opravdivá výzva. Odmietnuť tribalizmus, uzatváranie sa do sebeckých bublín bez ochoty počúvať druhých, ale aj relativizmus, rozriedenie vlastnej identity a prikyvovanie každému, len aby dobre bolo, to sa dá len vďaka veľkému nasadeniu a neprestajnej bdelosti.

Dobré kresťanské periodiká sú pre nás naozajstným majákom, ktorý poskytuje orientáciu, pretože to, čo do seba naberáme čítaním, pozeraním a počúvaním, je neoddeliteľné spojené s duchovným životom a s naším celkovým smerovaním. 

Naučme sa rozlišovať

Nezištné šírenie evanjeliového posolstva dnes musí obstáť aj v rozšírenej pseudokonkurencii; bez škrupúľ sa množia pokusy o presadzovanie všakovakých záujmov pod plášťom kresťanstva. A my potrebujeme rozlišovať, čo a koho nasledovať, aby sme nevbehli do pasce a nedali sa zlákať dravým vlkom. V dobe relatívnej slobody informácií na nás skutočne číha všeličo.

Ľudia sú ochotní uveriť tomu, čo si želajú, hoci to s pravdou a morálkou nemusí ani len súvisieť. Na druhej strane je tu sklon ustupovať strachom a obavám z neznámeho - a aj toto vedia niektorí šikovne využiť. Nájsť zdroj, ktorý nás chce vodiť cestou evanjelia, a nie za nos alebo „obutých cez vodu“, je dnes náročnejšie a vážnejšie, než sa môže zdať. Zároveň to vytvára tlak zodpovednosti na tých, ktorí sa autenticky kresťanské periodiká snažia tvoriť. Aby ponúkali skutočnú kvalitu, ktorá nemusí byť na prvom mieste populárna, avšak nestratí úroveň a tvár. 

Táto zodpovednosť však neleží len na pleciach vydavateľov. Táto zodpovednosť je spoločná. Čo zdieľame? Ako sa správame v diskusiách? Skrývame sa za anonymné identity a píšeme aj to, k čomu by sme sa inak hanbili priznať? Nezabúdame v konfliktoch, že aj oponentom máme priať dobro a spásu? Že si máme uchovať lásku a nezlorečiť? Vieme sa ubrániť nadvláde emócií, ktoré ľahko premáhajú akékoľvek argumenty? Keď sa pomýlime, uznáme chybu a ospravedlníme sa?

Ide nám o riešenie, odhalenie omylov alebo o porážku protivníkov? Berieme do rúk akékoľvek zbrane? Zastavíme sa v spore pred nejakou hranicou? Dokážeme počúvať a chceme sa dozvedieť niečo nové, alebo vždy dopredu vieme všetko a za žiadnu cenu nepripustíme, že by nám niečo mohlo uniknúť? Hľadáme skutočne spoľahlivé zdroje, overujeme si, čo sme sa dozvedeli? Rozširujeme to, čo osoží láske, a naopak, bránime šíreniu toho, čo len škodí? Uvedomujeme si, že dobré kresťanské periodiká bez našej podpory, tak duchovnej, ako aj materiálnej, nemôžu existovať? 

Majú byť živé, radostné a spoľahlivé

Milí čitatelia, dotkol som sa neľahkých tém. Ak ste sa dočítali až sem, dovoľte mi predsa len skončiť trochu „s nadľahčením“. Veď dobrá nálada a zdravý optimizmus slúžia aj na dobro duchovného života. Spomenuli sme, že v informačnom svete je dnes náročné sa orientovať, rozlišovať medzi pravdou a lžou, poznať pravý zmysel toho, čo niekto hovorí.

K tomu malá anekdota. Profesor v seminári prednášal bohoslovcom, že niektoré slová v hebrejčine môžu mať viacero významov a ich pochopenie závisí od kontextu a spôsobu použitia. Chcel si byť istý, že ho chlapci pochopili, a tak jedného vyvolal, aby látku zopakoval. Ten bol zo Záhoria a tvrdil, že rozumie, len tie hebrejské príklady sú ťažké na zopakovanie. Ale aj v slovenčine vraj máme viacero takých príkladov, dodal: „Móže byt napríklad rýdzi kov alebo rýdzi charakter. Ale povedzme aj môj tatko rídzi auto alebo rídzi víno, ked treba.“ 

Hľadajme teda dobré a spoľahlivé zdroje informácií: nedajme sa prekabátiť tými, čo slová prekrúcajú, ako im vyhovuje. Objavujme nové technológie a rozlišujme v nich to, čo je dobré. No pamätajme, že sú nám potrebné stále aj tradičné kresťanské periodiká. Želajme si, aby nestratili kvalitu a dobre nám slúžili; aby sme aj dnes dokázali žiť podľa evanjelia a nedali sa pomýliť zo žiadnej strany.