Láska prichádza ako dar

Nikto nie je taký chudobný, aby nemal čo darovať. Niekedy stačí úsmev, povzbudivé slovo a prinesieme viac ako si myslíme. Spolucítenie, prianie dobra a modlitba môže prevýšiť všetky dary.
Pavol Hudák 11.12.2018
Láska prichádza ako dar

Svätý Augustín poznamenáva: "Láska je Boží dar až do takého extrému, že láska sama je Boh vo svojej osobe." Ilustračná snímka: ingimage.com

Anna Kolesárová odovzdala Bohu svoje najcennejšie dary. Darovala mu svoju mladosť, nevinnosť čistého srdca, všetky túžby dievčaťa, vysnívanú budúcnosť, ale aj krásu mladej ženy, po ktorej zatúžil smilník. Boh ju zato odmenil blaženosťou nebeského kráľovstva a večným životom v spoločenstve svätých. Uskutočnila sa tajomná výmena.

Život pozemský za život večný, dobrá pozemské za dobrá duchovné. Anna sa stala darom nielen pre Boha ako obeta čistej ľúbeznej vône, ale aj pre všetkých, ktorí ju prosia o pomoc. Jej obeta života nás učí obetovať sa pre iných a povzbudzuje nás, aby sme sa stali ochrancami hodnôt, pre ktoré zomrela. Stala sa duchovným darom pre všetkých,  orodovníčkou, priateľkou, spoločníčkou a dcérou našich rodín.  

Krehkosť svadobného daru

Dievčenský svet je plný očakávaní. Horí túžbou poznávať, objavovať krásu života a pripravovať seba ako najcennejší dar. Každá dievčina je povolaná dozrievať v nevinnosti a stať sa seba darujúcim darom. Túžba po odovzdaní sa Bohu, manželovi a deťom vychádza z jej prirodzenej túžby byť milovanou a milujúcou ženou. Snaží sa skrášliť seba, ako vie. Cíti sa vo svojom svete intimity zraniteľnou, a preto má strach, aby jej niekto neublížil. Chce spoznať pravé hodnoty, na ktorých fungujú vzťahy, aby ich vedela s láskou tvoriť a chrániť. Túžba vydať sa ju má posilňovať v túžbe chrániť sa. Je to túžba o odovzdanosti sa láske. 

Klopanie na nebo

Blahoslavená Anna sa ukrývala, bála sa, lebo vedela, že je zraniteľná, a nechcela, aby jej čistý dar niekto pošpinil. V kritickej chvíli túžba chrániť svoj dar ju priviedla k totálnemu sebadarovaniu, keď sa radšej nechala zabiť, aby zostala čistá a neporušená pre nebeské kráľovstvo. Pridala sa k zástupom panien, ktoré svojou nevinnosťou oslavujú Boha.

Mal som telefonát: „Prosíme vás o modlitbu za jednu ženu, ktorá dostala zápal mozgových blán a nachádza sa v kóme. Čaká bábätko a lekári sa snažia zachrániť aspoň dieťa.“ Prosili sme blahoslavenú Annu o pomoc a Boh zasiahol svojou milosťou. Dieťa i mama sú v poriadku. Ďalší telefonát: „Vytrvalo sme prosili o pomoc za obrátenie hriešnika v našej rodine, ktorý bol vážne chorý a zomiera. V deň, keď ho Boh povolal, súhlasil, aby prišiel kňaz, vyspovedal ho a zaopatril sviatosťami.

Sme presvedčení, že to bolo na jej príhovor. Aj preto sme vďační našej orodovníčke v nebi.“ Život je dar a Anna je tiež dar. Spása je dar. Náš život má byť posväcovaný, aby sme sa stali svätými. Ďakujeme ti, Bože, za všetky milosti, ktoré si nám zoslal z neba na príhovor blahoslavenej Anny Kolesárovej.  

 

„Dar nad všetky dary je poznanie Ježiša Krista a láska k nemu.“ 
Romano Guardini

Krása daru

Vianoce sú predo dvermi a Boh sa stáva darom ľudstvu v malom a krehkom dieťati. Nechajme sa ním obdarovať, aby náš život bol sýty na lásku a mal zavŕšenie v nebi. Každý človek je nositeľom darov, či si to uvedomuje, alebo nie. Dar, ktorý prinášame, môže v nás vzbudiť vedomie daru, a tak nás samých robí darom.

Dar je vyjadrením vďačnosti a úcty k človeku, ktorého chceme obdarovať. Už vtedy, keď na dar myslíme, keď ho vyberáme, chystáme, investujeme do vzťahu. Týmto vytvárame hodnotu daru a budujeme svoj vzťah k človeku, ktorého chceme obdarovať. Zároveň tento dar môže podporiť jeho vzťah k nám. Prejavením úcty k človeku pomáhame budovať nielen jeho vzťah k nám, ale aj k sebe samému. Môžeme sa snažiť zadovážiť cenný dar pre niekoho, no najkrajším darom sa má stať práve on sám. Jeho čas, pozornosť, čistý úmysel obdarovať vytvára krásu daru.

Ak by sme si daný dar nevážili, bola by to neúcta k človeku, ktorého ním chceme obdarovať. Vypočítavé budovanie priazne darmi, špekulovanie a obchodovanie s nimi, hľadanie výhod niečo za niečo, môže priniesť neistotu a pochybnosť do vzťahu. Dar má mať svoje miesto, dôvod a slobodu. Náš postoj k daru určuje jeho cenu a význam. 

Plodnosť darov a štafeta lásky

Náš dar by mal dávať hodnotu nám aj iným. Naše dary majú uistiť obdarovaného vedomím, že on sám môže byť najkrajším darom. Čiže náš dar podporuje a pomáha tvoriť jeho dar. Darom budujeme v obdarovanom vedomie daru, a to spôsobuje nárast tej hodnoty, ktorú môže odovzdať vlastným darom.

Dary množia dary v nás i vôkol nás. Môžeme to pocítiť v atmosfére vianočných darčekov, keď túžba obdarovať podporuje prirodzenú kultúru štedrosti Vianoc. Ak chceš niekomu pomôcť, aby porozumel, že si má seba vážiť ako dar, najprv ty sám si potrebuješ uvedomiť, že si povolaný stať sa krásnym darom pre iných. Dobrým správaním či milým prístupom šíriš vôkol seba vôňu vnútornej krásy. Celé nastavenie na život má byť pozitívne, radostné a krásne. Je dôležité byť napojený na Boha a stať sa človekom, z ktorého vyžaruje čistá radosť a vnútorná krása.

Boh ťa volá k sebaúcte cez vedomie, že si stvorený na jeho obraz. Tvoj prístup k sebe a k iným buduje vnútro človeka. Prejavením úcty pomôžeš iným k sebaúcte. Sebaúctou v človeku rastie seba hodnota. Sebahodnota buduje sebadôveru. Sebadôvera pomáha rásť v láske tým, ktorým prejavujeme úctu. Tak odovzdávame štafetu lásky cez seba k iným.

Boh je dokonalý darca 

Boh vie perfektne obdarovať a on sám je dokonalým darom. Človek v sebe nosí túžby a nenaplnené potreby. Môže mať on sám v sebe predstavu o dare, ktorý by ho najviac potešil. Deti niekedy píšu Ježiškovi, aký dar by chceli pod stromček. Je to vyjadrená subjektívna túžba prijať konkrétnu osobnú podporu.

Dar, ktorý si takto určíme, nám môže pomôcť cielene podľa našich predstáv. Tým môžeme dosiahnuť to, že sa nám splní osobná túžba, ale zároveň riskujeme, že nedostaneme to, čo by nám niekto iný chcel darovať, ale o jeho túžbe nevieme. Sú však aj dary, ktoré môžeš prijať bez určenej konkrétnosti. Môže to byť nepredvídaný dar – prekvapenie alebo dlho očakávaný na dosiahnutie určitého cieľa.  

Naše dary sú v Bohu

Sme jednoznačne presvedčení, že Boh veľmi túži človeka obdarovať. Dokonca nás on sám povzbudzuje slovami: „Proste a dostanete“ (Mt 7, 7). Niektoré dary si môžeme vymodliť, ale môžeme byť tiež obdarovaní aj darmi, o ktorých sa nám ani nesnívalo. Často spoznáme, že Boh je štedrejší, ako si myslíme, vie, čo potrebujeme, dáva viac, ako prosíme. Je darca, a preto on sám rozhoduje, akým spôsobom nás obdaruje. Jeho predstava o dare pre nás môže byť úplne iná. V modlitbe mu preto dajme slobodu, aby nás mohol obdarovať podľa svojej svätej vôle. 

V škole lásky
Modlitba nás formuje predovšetkým k prijímaniu darov. To znamená, že nás pripravuje, aby sme vedeli prijať od Boha viac ako očakávame. To značí, že viac sú oči Boha, ktoré v modlitbe môžeme získať, aby sme videli seba aj naše potreby z jeho perspektívy.

Svätý Pavol píše: „Všetko smiem, ale nie všetko osoží“ (1 Kor 6, 12). Boh dobre vie, čo nám osoží, a nechce nás oklamať ani okradnúť o naše dary. Možno nerozumieme tejto Božej logike a stojíme si na svojom, a tým blokujeme milosť, ktorá mohla v nás pôsobiť a priniesť veľké požehnanie. Boží Otčenáš je o príchode jeho kráľovstva a nie nášho. My máme tendenciu modliť sa buď moje kráľovstvo, buď moja vôľa. Mnohým veciam nerozumieme, pretože neprišiel čas. Pochopíme ich azda až neskôr a možno až tam hore. Vtedy budeme žasnúť, ako všetky veci do seba zapadali. Náhoda je Božie inkognito. Ak s vierou a láskou prijmeme všetko dobré aj zlé, po čase z toho neuveriteľne vyťažíme.

Dovoľme Bohu, aby s nami robil, čo chce, a budeme žiť tak, ako sme už dávno chceli. Pretože my, nežijeme ako chceme, ale ako vieme. Mnohé veci by sme chceli zmeniť na sebe, na iných, no nedokážeme to. Keď prijmeme túto neschopnosť a dovolíme Bohu, aby on konal v nás a cez nás, príde jeho kráľovstvo a stane sa jeho vôľa.

 

Svätý Augustín poznamenáva: „Láska je Boží dar až do takého extrému, že láska sama je Boh vo svojej osobe.“

Štedrosť Darcu

Božia túžba sa v podstate veľmi nelíši od tej našej najhlbšej. On chce tiež, aby sme boli šťastní a prišli do neba. Naše ľudské túžby sú však často iné ako Božie. Boh má svoj štýl. On plní naše túžby podľa svojich predstáv. Niekedy môžeme mať pocit, že nám nerozumie. Je to úplne naopak. On veľmi dobre rozumie našej duši, to skôr my máme problém sami sebe porozumieť. Lepšie vie, čo nám skutočne osoží a čo naozaj potrebujeme.

Dôverujme mu a nechajme sa ním naplno obdarovať podľa jeho predstáv. Príbeh človeka s Bohom je dobrodružstvo nedokonalého s Dokonalým, hriešneho so Svätým, zraneného s Uzdravovateľom. Všetko to najlepšie pre našu dušu sa nám stane, ak mu dovolíme, aby nás ovládol svojou láskou a mocou, ktorá prichádza z hora. Boh sa nám chce darovať v Božom slove a vo sviatostiach, v bratoch a sestrách, v modlitbe a tichu, cez vnuknutia a dialóg s ním. 

Všetko je milosť

Skutočný život je v Bohu. V ňom je náš počiatok aj koniec. Neprijmeme seba, ak neprijmeme jeho. Nebudeme vedieť milovať seba, ak nebudeme milovať jeho. Naša veľkosť a krása je v Bohu. Bez neho sme nič a v ňom sa stávame tým, kým máme byť. Každý kresťan je povolaný stať sa darom pre tento svet. Máme byť soľou zeme a svetlom sveta (porov. Mt 5, 13 – 14).

Cez nás Boh chce dať životu krásu a chuť. On rád obdarúva láskou človeka stvoreného na svoj obraz. Aby sa Boh mohol darovať človeku, vstupuje do srdca tých, ktorí mu to dovolia. A tak vchádza do tohto sveta cez konkrétne situácie. Človek naplnený darmi od Boha túži byť darom pre iných. Cez milovaných a milujúcich chce naučiť iných milovať, aby sa stali takisto milovanými a milujúcimi. Stať sa svedkom Kristovej lásky znamená stať sa dokonalým darom napriek ľudskej nedokonalosti. „A čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby zahanbil silných“ (1 Kor 1, 27).

Čistý dar

Nemáme prečo podceňovať sa a živiť v sebe pocity smútku z nehodnosti a neschopnosti. Sústreďme svoju pozornosť na slnko a nie na mraky. Stačí si pred Bohom priznať vlastnú malosť a on sa stane veľkým. Nespoliehajme sa na seba, ale na Boha a jeho milosť, ktorá pôsobí v nás, ak mu to dovolíme. Je dôležité nechať sa obdarovať Darcom všetkého.

Najkrajšie a najhodnotnejšie dary sa nedajú kúpiť. Skutočné dary vychádzajú z úprimného čistého srdca. Je to naša modlitba, naše obety a prijaté utrpenie. Ticho a pokora pred Pánom vydáva svedectvo o veľkosti Boha v nás. Staňme sa svedkami jeho pôsobenia v našich životoch. Pane, tebe zverujem svoju cestu, odovzdávam ti svoje túžby, svoju vôľu aj svoje srdce.