Láska prichádza ako pokoj

V živote zažívame situácie, ktoré nám prinášajú pokoj, no aj tie, ktoré šíria skôr nepokoj. Anna Kolesárová zomrela kvôli hodnotám, ktoré ľudskému životu prinášajú pokoj, krásu a zmysel.

Ak si človek prestane vážiť seba samého, stratí chuť žiť. Jeho život sa stáva neuchopeným a  nepochopeným. Vieme, že pár dní pred smrťou sa Anna obliekala do tmavých šiat po nebohej mame, aby pôsobila dojmom staršej ženy. Cítila, že jej hrozí nebezpečenstvo znásilnenia, a preto sa zo strachu chránila. Deň pred smrťou prijala sviatosť zmierenia a eucharistického Krista na posilnenie.

Získala odhodlanie bojovať o svoju nevinnosť a radšej obetovať život, ako byť zneuctená. A práve tým získala pokoj, ten Boží. Nemusela v sebe nosiť nepokoj, ktorý by ju zasiahol a sprevádzal po možnom znásilnení. Rozhodla sa zachovať si pokoj srdca aj za cenu života.  

Vo vojne mlčia múzy
Osobnú skúsenosť mi povedala žena, ktorá zažila znásilnenie  počas vojny a nemohla na tú obrovskú traumu celý život zabudnúť. V priebehu vojen sa tieto zverstvá stávali. Vojaci denne zápasili o život, a preto zabíjali iných, aby sami prežili. Niekedy zabúdali na ľudskosť a ženy či dievčatá sa stávali obeťami násilia.

Iná žena mi opísala podobnú situáciu z vojny  takto: „V dedine sme sa viaceré dievčatá rozhodli, že sa pred vojakmi ukryjeme v jednom dome. Žiadna z nás nechcela prežívať strach doma, že ju niekto nájde. Zamkli sme sa do jednej izby a tíško od strachu plakali. Vojaci prehľadávali rad-radom  všetky domy. Chceli vojsť aj do nášho, kde sme boli ukryté. Začali búchať na zamknuté dvere. Zrazu vyšla na chodbu babička a nahlas vzývala Pannu Máriu o pomoc. Vojaci, keď počuli jej slová, strhli sa a odišli.“ Nevieme si predstaviť, čo prežívali tieto dievčatá. Keď mi o tom nedávno rozprávala, veľmi plakala. 

Zneužité ženy sú mučeníčky čistoty. Patrí im naša úcta, spolucítenie i odprosenie za krivdy na nich spáchané. Prosíme denne o dar uzdravenia pre všetky ženy a dievčatá, tu na mieste, kde Anna žila a obetovala svoj mladý život Bohu. Ste v našich modlitbách. 

Svedectvo o uzdravení
Počas slávnosti blahorečenia Anny Kolesárovej sme prosili o uzdravenie žien, ktoré boli zneužité či znásilnené. Jedna pani mi napísala svedectvo o uzdravení zo zneužívania, ktoré zažila v detstve. Počas blahorečenia prvého septembra nebola na košickom štadióne, ale sledovala slávnosť v televízii doma vo svojej izbe. Fyzicky priam pocítila prítomnosť Anny  Kolesárovej, ktorá ju mocne objala, aby ju upokojila. Pomohla jej vyplakať sa a odsunúť zlé spomienky, ktorých sa bála a vždy ich potláčala. Až teraz, za pomoci blahoslavenej Anny, konečne dovolila Ježišovi uzdraviť všetky rany, ktoré pochádzali zo zneužívania. Po mnohých rokoch vnímania špiny, sebaodsudzovania a sebaľútosti pocítila, že je úplne uzdravená a získala krásny pocit slobody a čistoty.

Vieme, že veľa žien zažilo niečo podobné. Modlime sa, aby na príhovor mučeníčky čistoty tieto ženy dokázali konečne odovzdať svoju bolesť Ježišovi, aby ich uzdravil. Ak máte svoju bolesť alebo zranenie, modlite sa k nej a proste ju o pomoc. Boh jej prejavil veľkú priazeň, pretože bola mladá a dala Bohu všetko. Preto sa Boh do nej zamiloval a chce nám práve v tomto čase tak krátko po blahorečení  prostredníctvom nej dávať všetko. Máme v nej orodovníčku, pomocníčku, priateľku mladých a dcéru našich rodín.

Duchovne si ju adoptujte, nech vaše deti a mladí majú s kým tráviť bezpečne svoj čas dospievania. Už viacerí mi povedali, že Ankinu duchovnú prítomnosť pociťujú priam fyzicky ako milú, príjemnú priateľku.  

Kultúra života
Prostredie, v ktorom sa nachádzame, ovplyvňuje naše myslenie a konanie. Ako okolitý svet pôsobí na nás, tak aj my pôsobíme naň. Je to prirodzená interakcia, v ktorej sa nachádzame, ktorú prežívame a ktorú do určitej miery my sami modelujeme. Každý prináša do spoločného priestoru to svoje, a tak vzniká mix názorov, pohľadov a skúseností.

Známe sú slová: „Povedz mi, s kým sa priatelíš, a ja ti poviem, aký si.“ Spolunažívaním vytvárame v sebe i okolo nás určitú kultúru života. Tu si môžeme uvedomiť, že všetko so všetkým súvisí. „Domino efekt“ spôsobuje odovzdávanie informácií až doďaleka a v ozvenách sa vracia opäť k nám. Možno už s úplne inou informáciou, akú sme odovzdali. Každý niečo pridá a niečo odoberie. Tak sa myšlienka mení, na viac či menej pozitívnu alebo negatívnu. Všetko závisí od toho, koho tá myšlienka stretla, ako zareagoval a ako ju podal ďalej.

                                                 Svätý František sa modlil: „Pane, urob ma tvorcom svojho pokoja.“


Blahoslavení tí, čo šíria pokoj
Keď je človek plný slnka, radosti a pokoja, šíri vôkol seba tento dar, ktorý sa rýchlo množí, pretože radosť rozdávaním rastie. Srdce je nádoba na lásku. Ak je naplnené láskou, rozdáva vôkol seba lásku. Ak je naplnené zranením, samo v sebe pociťuje zranenie a musí sa veľmi ovládať, aby to jeho zranenie nepocítili iní. Ubolení ľudia často zakrývajú trápenie hlučným smiechom, aby nikto nezbadal, ako im slzy tečú dovnútra. 

Vo vesmíre vládne úžasná harmónia, preto ho nazývame gréckym slovom kozmos, čiže poriadok. Človek je súčasťou vesmíru, preto ako rozumová bytosť je povolaný prispieť vlastným úsilím k harmónii sveta. Sú chvíle, keď človek je v súlade s celkovým poriadkom sveta, ale často pre vlastnú slabosť je on sám proti tomuto geniálnemu dielu. Celý tento kozmos vychádza z vnútorných hodnôt, ktoré človek v sebe potrebuje pestovať, aby bol zladený s ozajstným dobrom. So všetkým dobrom, ktoré podporuje život, ľudské šťastie a zavŕšenie pozemského putovania vo svojom Stvoriteľovi. „Tvoje slovo Pane je svetlom pre moje nohy a pochodeň na mojich chodníkoch“ (Ž 119, 105). 

Ľudská slabosť 
Hriech spôsobuje, že sa človek odvráti od cesty pokoja a šíri okolo seba nepokoj. Je to pravý opak harmónie. Opäť to dobre vystihuje grécke slovo chaos. Človek túžiaci po dobre, prirodzene túži po pokoji. Nechce sa na nikoho hnevať, nechce sa urážať a živiť v sebe nepokoj, hnev, zvady, nechce v sebe živiť rany. Ak je ľudské srdce zranené hriechom, pomôže milosrdný Boh, ktorý odpúšťa každú disharmóniu srdca človeku stvorenému na Boží obraz. A vracia mu pôvodnú krásu a pokoj.

Ak je ľudské srdce zranené sklamaním, vylieči ho láska. Boh, náš milujúci Otec lieči rany a napĺňa život pokojom. Vedomie, že sme milovaní napriek všetkej nehodnosti a slabosti, nám dáva nádej, že nebo je pre všetkých. Boh je Láska a v ňom je aj náš pokoj. Svätý Augustín dodáva: „Nespokojné je naše srdce, kým nespočinie v tebe, Pane.“

Slabosť a milosť
Spokojnosť so sebou aj s inými je určitým prejavom mierumilovnosti, tolerancie, úcty a dôvery. Prijať situáciu, ľudí takých akí sú, odpustiť iným aj sebe a hľadať cestu zmierenia, znamená prekonať seba samého. Povzniesť sa nad ľudské slabosti a prijať úlohu byť tvorcom krásy a dobra. Hovorí sa, že kto má veľké očakávania, býva sklamaný. Napriek tomu je dobré mať očakávania, aj keby boli trochu zidealizované. Ideály totiž ukazujú cestu. Nič nie je dokonalé, iba Boh. A my sa musíme naučiť žiť s týmto vedomím.

Sklamanie je prirodzenou súčasťou života a kto by si myslel, že ho v živote nezažije, nachádzal by sa mimo reálneho sveta. „Nie je možné, aby neprišli pohoršenia“ (Lk 17, 1). Ľudský prvok zlyháva a zraní. Človek robí chyby, a preto je potrebné s tým v živote rátať. Ako nám musia iní odpustiť, že sme takí, akí sme, tak aj my sme povinní odpúšťať podľa slov každodenného Otčenáša - odpusť nám, ako aj my odpúšťame. Rodičia žijú s očakávaním, že ich deti sú veľmi výnimočné, azda najlepšie a najdokonalejšie, a potom sú veľmi sklamaní, keď dôjde k ich zlyhaniam, neposlušnosti, trucovitosti. Manželia sa neustále snažia o harmóniu porozumenia vo vzťahu, no často to stojí veľa úsilia, aby sa vzťah nenarušil. Deti niekedy snívajú o dokonalých rodičoch podľa svojich predstáv. Ale bolo by dobré, keby ich mali? Skutočne by im to osožilo? Byť rodičom znamená byť náročným a zodpovedným vo výchove detí. A to nebýva príjemné.

Chlapec sníva o dokonalom dievčati a dievča o dokonalom chlapcovi. Ľahko ich nájdu, pretože na svet pozerajú ružovými okuliarmi. Keď hormón ružových okuliarov ustúpi, spoznávajú pravdu. Ak sú čistí vo vzťahu, každý z nich môže vnútorne rásť a dozrievať a naučiť sa vytvárať reálne vzťahy. Keď je však vzťah nečistý, príde vytriezvenie, no nevedia sa rozísť a pre závislosť sa zranenie prehlbuje. Chlapec mi hovorí: „Mám rád dievča, ale neviem si predstaviť s ňou život. Náš vzťah už trvá niekoľko rokov.“ Pýtam sa: „A prečo si nevieš predstaviť s ňou život?“ Odpovedá: „Nie je veriaca a má iné hodnoty ako ja.“ Spytujem sa ďalej: „A čo máš potom na nej rád?“ Chlapec pokrčí plecami a odpovie: „Neviem.“ Vysvetľujem mu: „Keby ste žili čisto, bol by si slobodný a možno ten vzťah by teraz vyzeral inak, alebo by si si  našiel druhé dievča, s ktorým by si vedel vytvoriť harmóniu srdca.“ Tento vzťah nemá zdravý základ, a preto je ťažké hovoriť o šťastnej budúcnosti. Nečisté vzťahy spôsobujú chaos. Čistota je kozmos vo vzťahoch, a preto je ovocím Ducha Svätého.  

Pokoj je ovocie Božej milosti
Boh nás pozýva k svätosti a dobre vie, že bez Neho si nepomôžeme. On je naša nádej a naša sila. Dokáže kriesiť mŕtvych a uzdravovať chorých. Mŕtvu dušu hriešnika vie vzkriesiť k novému životu. Hriech spôsobuje smrť, no milosrdenstvo vracia život. Kráľ Dávid, vedomý si svojho zlyhania, to vyjadril slovami žalmu: „Svoj hriech mám stále pred sebou“ (Ž 51, 5) a poprosil „Bože, stvor vo mne srdce čisté a v mojom vnútri obnov ducha pevného“ (Ž 51, 12). Boh nečistí staré srdce, ale zázrakom milosrdenstva každému kajúcemu hriešnikovi  stvorí nové. Preto je možné znova objaviť pocit vnútornej krásy a čistoty ako milované dieťa nebeskej rodiny. Keď človek prijme nové srdce, je povinný chrániť jeho znovuzrodenú nevinnosť a čistotu.

Pri svätej omši sa modlíme: „Milosrdný Bože, ty miluješ nevinnosť a navraciaš ju kajúcim hriešnikom“ (porov. Rímsky misál). Aj Dávid prosil o pevného ducha, aby sa nevrátil k starým hriechom. Ten, kto žil nečisto, zrazu má byť čistý? Je tam skúsenosť hriechu, ktorý ho znova zvádza, a prežíva zápas s pokušením. Potrebuje Božiu pomoc, vlastnými silami to nedokáže. Každé víťazstvo dobra v človeku je výsledkom Božej milosti. Bohu je všetko možné. A môže začať s čistým srdcom úplne odznova. Pokorné priznanie vlastnej závislosti od Boha nám dáva silu rátať s Božou pomocou v každej situácii.

Už sa nespoliehame na seba, iba na Boha a on sa spolieha na nás. Robme veci s ním a pre neho. Robme krásne veci cez Boha v nás. Takéto diela posväcujú náš život, pretože slúžia na Božiu oslavu a náš život sa mení na  modlitbu. Svätý Pavol píše: „Ale z Božej milosti som tým, čím som“ (1 Kor 15, 10). Náš pokoj je ovocím Božej milosti. Ďakujme Bohu, že je štedrý a rád dáva dary tomu, kto o ne prosí.