Láska prichádza ako radosť

Našou radosťou je Boh sám. Je ukrytá v jednoduchých hlbokých slovách a skutkoch lásky: „Ako mňa miluje Otec, tak ja milujem vás. Ostaňte v mojej láske!“ (Jn 15, 9) 
Pavol Hudák 05.12.2018
Láska prichádza ako radosť

V živote s Bohom nájdeme pravú radosť. Snímka: pixnio.com

Slová žalmistu „Hľadaj radosť v Pánovi a dá ti, za čím túži tvoje srdce. Pánovi zver svoje cesty a jemu dôveruj, On sa už postará“ (Ž 37, 4 - 5) upriamujú našu myseľ na prameň pravej radosti. 

Z pozemskej do nebeskej radosti

Anna Kolesárová prežila krásne detstvo s najbližšími a s priateľkami, ktoré doteraz o tom s nadšením rozprávajú. Spomínajú si na ňu, že veľmi rada spievala ľudové piesne, a poznáme aj jej najobľúbenejšiu (Zaleť sokol, biely vták,    ku môjmu milému). Bola radostným človekom, rada sa prihovárala iným. Keď Anne v trinástich rokoch zomrela mama, bolo jej veľmi ťažko. Priateľky ju povzbudzovali, potešovali a otec s bratom jej pomáhali zvládnuť úlohy gazdinej domu. Svojím životným nastavením radšej zomrieť, ako zhrešiť, vydala dôkaz, že jej vnútro je naplnené Bohom a radosť čistého srdca si nechce dať vziať ani za cenu života. „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha“ (Mt 5, 8).

Radosť porazených 

Kristus na kríži sa stal víťazom, pretože premohol smrť tým, že zomrel za nás. Koľkí sa tešili, že sa im ho konečne podarilo zabiť. Toho, ktorý robil zázraky a kriesil mŕtvych. Ľudská zloba, keď víťazí, prehráva. Naopak, ten, kto sa nechá zabiť z lásky, vyhral. Príbeh Anny nie je o prehre, ale o víťazstve. Bola ochotná položiť život za hodnoty, ktoré dávajú životu krásu a zmysel. Zomrela pri obrane čistoty, aby zvýraznila krásu nevinnosti. Tým prejavila úctu sebe a intimite každej ženy. Čistý vzťah, bozk, objatie prinášajú oveľa väčšiu radosť ako nečistota. Ak sú pudy silnejšie ako láska, ponižuje to človeka.

Láska túži po čistote a ona chráni pred pádom. Aby sa človek stal víťazom, potrebuje priniesť obetu, zaprieť sám seba, budovať vnútorný poriadok a zdravú hierarchiu hodnôt. Ten, kto zomrie sebe, stane sa víťazom. Človek je sám sebe najväčším nepriateľom, keď sa nechá ovládnuť egoizmom, individualizmom, ktorý mu berie silu žiť pre iných. Najväčším víťazstvom je zvíťaziť nad sebou. 

Boh vypočúva prosby, dokonca aj reptajúcich 

Napísali mi list rodičia, ktorých syn vážne ochorel. Mal veľký nádor, ktorý mu tlačil na miechu a už vôbec nemohol chodiť. Pri hrobe našej blahoslavenej Anny sme sa za neho modlili, lebo ho čakala ťažká operácia. Lekár dával mizivú nádej, že po operácii nebude mať následky. Keď sa skončila operácia, spýtal sa rodičov: „Vy ste veriaci ľudia?“ Oni odpovedali: „ Áno.“ On nato: „Vyše dvadsať rokov operujem, ale prvýkrát som mal pocit, že neoperujem ja.“ Nevieme, či lekár bol veriaci, ale vieme, že vydal svedectvo o nadľudských veciach, o duchovnej moci. Máme dôvod ďakovať Bohu a oslavovať ho. Táto radosť je silná a premáha všetko.
Jeden starší pán vydal svedectvo o uzdravení počas svätej  omše pri hlavnom relikviári blahoslavenej Anny Kolesárovej v Kostole Sedembolestnej Panny Márie vo Vysokej nad Uhom. Prišiel v spoločenstve pútnikov, seniorov. Mal veľké bolesti chrbtice a ťažkosti pri chôdzi. Veľmi sa mu sem nechcelo ísť, ale kvôli manželke sa rozhodol, že pôjde. Prežíval pesimizmus, nedôveru voči blahoslavenej Anne a reptal, že načo tam idú. Keď pocítil úľavu, s veľkou radosťou o tom hneď začal rozprávať, ako všetka bolesť ustúpila a môže tancovať od radosti.


„Čím menej pozemských útech sa vám dostane, tým väčšmi vás Boh zaplaví svojou radosťou.“
Svätá Terézia z Avily



Povolanie k radosti

Tomáš Kempenský povedal: „Ak existuje na svete nejaká radosť, má ju iste človek čistého srdca.“ Tajomstvo radosti života je vo vedomí vnútornej krásy. Ukrýva sa v láske, obete, ochote žiť pre iných a zabudnúť na seba. Nebojí sa darovať všetko a milovať do krajnosti, milovať celým srdcom. Máriin Magnifikat vyjadruje nádhernú radosť z plnosti milosti: „Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi, lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice“ (Lk 1, 47 – 48). Pre nás je radosť milosťou vykúpených, vykúpených Kristom, ktorý vzal na seba viny nás hriešnych ľudí. Vedomie, že on zomrel za naše hriechy z lásky, nám dáva dôvod radovať sa.

Rodina má pozývať k svätosti
Prežívame Adventné obdobie, očakávanie príchodu nášho Pána, ktorý za nás dal všetko. Prichádza na svet ako nevinné dieťa, rodí sa v láske Nepoškvrnenej Panny Márie ako dokonalý a svätý Boh. S láskou očakávame príchod nášho Pána vo Svätej rodine, aby sme spolu v rodinách zakúsili krásu svätosti, keď zažívame štedrosť lásky nielen v darčekoch pod stromčekom, ale predovšetkým v uvedomení si dôležitosti vzťahov. Spolu môžeme objavovať, aké krásne je byť darom pre iných. Mnohé rodiny prežívajú krízu a vnútorné trápenie, vzťahy nefungujú a človek sa cíti osamelý. Je dôležité zamýšľať sa nad podstatou rodiny a urobiť všetko preto, aby rodina mohla byť znovuzrodená a uzdravená.

Vzťahy budujeme my sami a k tomu zvolávame Božiu pomoc. Vzťahy sú veľkým darom. Mame ich v rodine i vôkol seba a často ich berieme automaticky. Sme tu a sme spolu. Kým človek nezažije narušenie vzťahu, neuvedomuje si jeho krehkosť. Vzťahy sú veľkým darom a potrebujú našu stálu podporu. Majme čas na seba. Vzťahy musia byť vzájomné. Nie iba z jednej strany. Potom sa človek cíti využívaný či zaznávaný. Sme povolaní vážiť si jeden druhého a začíname tým, že si budeme vážiť seba samého. Modlime sa, aby naše vzťahy boli zdravé, slobodné a krásne. Keď sa milujeme navzájom, Boh je v nás.

Spoločenstvo je miesto pre posväcovanie

Boh nás volá k spoločenstvu, aby sme navzájom komunikovali a porozumeli si. V spoločenstve sa človek formuje. Spoznáva aj názory iných a dozvedá sa viac o sebe. Spoločenstvo ti nastaví zrkadlo, aby si mohol vnútorne rásť a stať sa múdrejším a šľachetnejším. Spoločenstvo ťa oslobodzuje od subjektivizmu a stávaš sa otvoreným pre poznanie, pretože ignorant nevie, že nevie. Kto ignoruje iných, pohŕda ich názormi a skúsenosťami, ochudobňuje sa o hlbší a plnší život. Spoločenstvo žiada vzťahy. Budovať vzťahy je náročné, pretože to chce zanechať zónu komfortu a vyjsť k iným, mať záujem o ich životy a potreby. Spoločenstvo je veľký dar, ktorý ťa naučí zdieľať svoj život, obohacovať sa myšlienkami a životnými skúsenosťami iných.

Radosť milujúcich

Atmosféra blížiacich sa Vianoc nás pripravuje a formuje  k schopnosti objavovať poklady v sebe aj v druhých. Chceme byť radostní a nie smutní. Keď pozeráme na svet očami srdca, v očiach nosíme radosť, aj keby prišla bolesť akéhokoľvek kríža či sklamania, vo vzťahoch, v chorobách, z vedomia blížiacej sa večnosti. Boh nás volá každého po mene a sme pre neho dôležití. Nemusíme sa báť, či nás dostatočne vykúpil, či sa náhodou nepomýlil a nezabudol na nás. Aj keď myšlienkami môžeme blúdiť, predsa vždy skončia pri ňom. Je našou nádejou a radosťou v každom súžení.  

Svetlo radosti

Radostný človek musí rozdávať radosť, lebo ju nevie v sebe udržať. Nedá sa ju nerozdávať. Kamkoľvek vstúpi, cítiť Božiu prítomnosť. Boh má byť prítomný v tomto svete nielen cez krásu vonkajších vecí, ale aj vnútorných. Človek stvorený na obraz Boha nosí v sebe vnútornú krásu. Našou úlohou je objaviť Boha vo svojom srdci a odovzdať ho iným. Mať v sebe svetlo, ktoré žiari v jasných postojoch k životným situáciám, ktoré nás obklopujú.

Chcem milovať, lebo viem, že som milovaný. To vedomie milujúcej lásky v nás dá vytrysknúť prameňu živej vody v našom vnútri. Už neriešim hádky, podozrievania, domýšľania, úklady či pomstu, pretože milujem. Nad všetkým je Boh a jeho láska zaháňa strach a lieči zranenia ľudskej prirodzenosti, ktorá je často obmedzovaná malichernosťou, krátkozrakosťou, vnútorným strachom a úzkoprsým pohľadom na svet a svoje plány. Veľkorysosť a vďačnosť sú prejavom slobodného človeka.

Neprestať ďakovať

Duchovný život spočíva v silnom prepojení s Bohom. Rátam s ním a viem, že on ráta so mnou. Nie som viac ako iní a nechcem sa povyšovať, aby som nikoho neponížil a nezranil vlastným egocentrizmom. Túžim byť jednoduchým, milujúcim človekom plným Boha. Všednosť dní môže brániť človeku vnímať výnimočnosť každej situácie, ktorú prežíva.

Keď sa modlíme, stojíme či kľačíme pred Bohom, môžeme si uvedomovať svoj život ako jedinečný, a tak sa k nemu aj správať. Bolo by ideálne neprestať sa modliť, ale neustále ďakovať za všetko, neprestať myslieť na Boha. Boh myslí stále na mňa, pretože ma takým spôsobom chce udržať pri živote. Keby Boh „zabudol“ na svet, všetko by sa pokazilo a prestalo by fungovať. Preto je nádherné vnímať túto krásu, pociťovať vďačnosť a neprestať po nej túžiť.

Buďme vnútorne radostnými ľuďmi 

Keď prichádza niekto s veselým srdcom, tešíme sa, že niečo pozitívne prichádza s ním. Pozitívny človek je očakávaný. Každý z nás je zodpovedný za to, či bude poslom radosti. Pozitívne myslieť aj konať, nedať sa ničím a nikým znechutiť. Staňme sa tvorcami a nositeľmi radosti a pokoja.

V čakárni u lekárky som stretol skupinu dôchodcov. Živo komunikovali. Jeden starší pán exceloval. Všetci sa smiali a nikomu sa nechcelo odísť. Ľudia vstupovali do ambulancie a potom sa vracali späť do čakárne. Takto sa všetci vystriedali u lekárky, ale nikomu sa nechcelo odísť. Bolo im tam dobre. Reálny život akoby nás nútil vytriezvieť z ružových myšlienok o láske. Treba si uvedomiť, že milujúcemu Bohu všetko slúži na dobré. S milujúcim Bohom nikdy nie sme sami. Aj keď sme možno sami vo chvíľach samoty, ale nie sme osamelí. Božia prítomnosť má zahnať pocit opustenosti a osamelosti. Keby ťa aj tvoji najbližší opustili, on ťa nikdy neopustí. Tichá radosť prežívaná hlboko s Bohom nás posilňuje a vedie k hlbokému prežívaniu viery a vlastného života.


V Advente má byť priestor na ticho

Adventné obdobie je radostným očakávaním veľkých Božích milostí a prípravou na príchod Ježiša na tento svet. Skúsme sa zastaviť a zamyslieť nad životom. Uvedomiť si, kto som a kam idem, poďakovať za blízkych a priateľov, za všetky vzťahy. Život v hluku ubíja a zasycuje nepodstatnými vecami. Hluk oberá o vzácny čas a odvádza od podstaty života. Zlož si slúchadlá z uší a začni komunikovať.

Dopraj si čas pre seba, mnohonásobne sa ti to vráti ako požehnanie. Všimni si, ako plynie čas, ako sa mení príroda, farba listov a celá krajina. Otvor si Sväté písmo a duchovne načerpaj z Božieho slova. Zájdi na chvíľku do chrámu a v tichu spočiň pred Bohom. Vezmi si do ruky ruženec a spolu s Máriou kráčaj ku Kristovi, nech sa narodí v tvojom srdci. V tichu sa rodí láska. V tichu Boh prichádza. Čoskoro príde nový rok. Posledné dni využime, aby sme splnili úlohy, čo sme si predsavzali v tomto roku. Čo už nemôžeme stihnúť, odovzdajme Bohu, aby nás to cez sviatky nevyrušovalo. Nastavme svoje srdce na lásku, nech nás premieňa, aby sme sa stali požehnaním pre seba i pre ľudí okolo nás.


Prikrytí nebom

Aj keď pociťujeme nad sebou veľkosť a hĺbku otvoreného vesmíru, akoby sme boli nechránení zhora; nenachádzame sa v hluchom priestore bez odpovede na otázky, ale v náručí milujúceho Boha. Sme prikrytí nebom Božej lásky a starostlivosti o nás, nenápadných „človiečikov“ na malej zemi v tom veľkom priestore nekonečnosti.