Lurdské zjavenia sú stále aktuálne

Panna Mária je duchovnou Matkou ľudského pokolenia. Stáva sa prameňom, z ktorého čerpajú všetci v túžbe po plnosti života v Ježišovi Kristovi, ktorý je našou spásou. 

Božia Matka je prítomná v živote človeka

Viera kresťana sa primárne orientuje na spásonosné dielo Ježiša Krista – Vykupiteľa všetkých ľudí. Stal sa človekom, prijal ľudskú prirodzenosť, aby sa nám stal podobným – okrem hriechu. Do ľudských dejín vstupuje Kristus ako jeden z nás: v Betleheme sa narodil z Márie Panny. Už od chvíle zvestovania sa Panna Mária stáva neoddeliteľnou súčasťou ľudských dejín a má svoje miesto v dejinách spásy.

Máriina prítomnosť sa dostáva do úzkeho vzťahu k Ježišovi a jej poslanie a povolanie nadobúda charakter uskutočňovaného Božieho vyvolenia. Stáva sa tak neoddeliteľnou súčasťou Božieho zámeru spásy pre celé ľudstvo, keď sa stáva Matkou Spasiteľa. Cirkev už od počiatku pozerala na Máriu cez Ježiša, tak ako pozerala na Ježiša cez Máriu. Mária bola pre Cirkev vtedy a vždy jedinečným svedkom Ježišovho detstva a jeho skrytého života v Nazarete, keď zachovávala všetky slová vo svojom srdci a premýšľala o nich (porov. Lk 2, 19).

Panna Mária vystupuje ako sprostredkovateľka pri konkrétnej realizácii Božích zámerov. Preto Druhý vatikánsky koncil zdôrazňuje, že Božia Matka sa stala „našou Matkou v poriadku milosti“ (Lumen gentium, 61) – čo bolo jej sekundárnou úlohou a poslaním, ktoré prijíma v korelácii k svojmu materstvu. Ježišova Matka nezaujíma v teológii, ale ani v živote človeka miesto izolovanej osoby, lebo všetko jej konanie je orientované na Boha a na svojho Syna Ježiša Krista. Bytostný vzťah Matky Márie a Syna Ježiša sa konkretizuje v udalostiach, ktoré sú súčasťou spásy a dotýkajú sa nielen veriacich, ale všetkých ľudí, pretože Boží Syn prichádza pre všetkých ľudí. Jeho poslanie je univerzálne a z tohto dôvodu hovoríme o Panne Márii ako o Matke všetkých žijúcich.

Mária je duchovnou Matkou ľudského pokolenia, ako Eva bola matkou telesnou. Eva porodila synov, od ktorých celé ľudské pokolenie prijalo život telesným plodením. Mária porodila Syna, od ktorého duchovným plodením z vody a z Ducha Svätého dostávajú ľudia duchovný život.

Lurdské vyznanie - „Som Nepoškvrnené počatie“

Počas zjavenia 25. marca 1858 Bernadeta sa znovu pýtala Panej, kto je. Pani zložila ruky k modlitbe, zdvihla ramená, opäť ich zložila, pozdvihla oči k nebu a tíško prehovorila: „Som Nepoškvrnené počatie.“ Týmto titulom predstavuje Božia Matka pravdu Božieho vyvolenia, ale aj skutočnosť stavu milosti, pre ktorý sme povolaní všetci.

Pápež Benedikt XVI. počas svojej apoštolskej cesty 13. – 15. septembra 2008 pri slávení 150. výročia zjavení v Lurdoch v závere ružencovej procesie povedal: „Mária nás učí modliť sa, ako urobiť z našej modlitby akt lásky k Bohu a zároveň akt milosrdnej bratskej lásky. Prostredníctvom modlitby s Máriou naše srdce prijíma tých, ktorí trpia.“ 

Božia Matka bola pozorná pre potreby človeka, čo prejavila aj počas pozemského života, keď prijala pod krížom poslanie od svojho Syna a tak aj naďalej preukazuje citlivosť pre potreby človeka. Táto skutočnosť poukazuje aj na prítomnosť mariánskych zjavení, ktoré nie sú novou iniciatívou Boha a nie je to ani dodatočné konanie zo strany Božieho Syna.

Mária prichádza k svojim deťom, aby ich povzbudila aj matersky napomenula konať v Kristovom duchu, žiť podľa Kristovho evanjelia a realizovať zámer spásy, pre ktorý sme všetci povolaní. Lurdské zjavenia Panny Márie sú práve v tomto aktuálnym odkazom pre súčasný svet, v ktorom často v medziľudských vzťahoch absentuje pravda, pokora, láska, pokoj aj vzájomné porozumenie a potreba zmierenia.

Panna Mária sa nikdy, ani v Lurdoch, nezjavuje preto, aby upriamila pozornosť na seba. Neohlasuje novú náuku a neprichádza s novým posolstvom. Jej príchod vyjadruje úprimný záujem matky o život dieťaťa, ktoré má realizovať všetko, čo je potrebné k dobrému životu, a tým je modlitba a pokánie. Božia Matka povzbudzuje ku skutkom obety a prejavom vzájomnej lásky a naliehavo nabáda k prijímaniu sviatostí. Vo všetkom ostáva Panna Mária služobnicou Pána, ku ktorému túži priviesť každého človeka.
 

Nový život vo vode prameňa

Zjavenia spôsobujú, že sa s novým nadšením prežíva evanjelium a jeho zasadenie do každodenného života. Na mnohých pútnických miestach môžeme sledovať obdivuhodnú duchovnú aktivitu jednotlivcov aj spoločenstiev a prichádza aj k zázračným uzdraveniam. Znakom pútnika je jeho otvorené srdce pre prijatie evanjelia v duchu Kristovej výzvy konať pokánie.

Lurdy sa stali pre mnohých miestom novej nádeje, ku ktorej privádza Panna Mária ako Orodovníčka u svojho Syna. Mariánska zbožnosť sa praktizuje s úžitkom práve vtedy, keď sa prežíva v zhode s našou vierou. Nie je možné správne vzdať úctu našej nebeskej Matke, ak je nám neznámy obsah našej viery. Kristus je jedinečným prameňom poznania, z ktorého vyteká prúd živej vody, ktorá nesie v sebe schopnosť vzbudiť nový život v človeku.

Na takýto prameň ukazuje aj Mária v Lurdoch, v ktorých nachádzame hlboký symbol nového života vo vode prameňa, ktorý od čias zjavení vyteká až do dnešných dní a mnohí túžia sa nielen napiť z tohto prameňa, ale aj vstúpiť do kúpeľa tejto vody. Svätý Ján Pavol II. počas svojej druhej návštevy tohto pútnického miesta 15. marca 2004 hovoril o silnom príbehu symboliky lurdskej vody: „Tá voda, ktorá stále pramení vždy čerstvá, stala sa jedným zo symbolov Lúrd – symbolom nového života, aký dáva Kristus tým, ktorí sa k nemu vracajú.

Tak je kresťanstvo prameňom života a Mária je prvou strážkyňou tohto prameňa. Ona ho ponúka všetkým, prosiac, aby sa zriekli pýchy, stali sa pokorní, aby mohli načerpať z milosrdenstva jej Syna a budovať civilizáciu lásky“. Mária svojím posolstvom môže byť novou inšpiráciou na prehĺbenie náboženského života, k plnšiemu prežívaniu duchovných skutočností s pozitívnou zmenou nášho života.

Aj zjavenie Panny Márie v Lurdoch svojím náboženským obsahom zdôrazňuje, že Mária nebola iba pasívnym nástrojom v Božích rukách, ale že slobodnou vierou a poslušnosťou spolupracovala na ľudskej spáse. Svätý Irenej vysvetľuje, že „poslušnosťou sa stala príčinou spásy pre seba i pre celé ľudstvo.“ Panna Mária bez dedičného hriechu počatá pozýva k čnostnému životu, v ktorom spolupráca s Božou milosťou prebúdza človeka k životu činorodej lásky. Posolstvo, ktoré prináša Božia Matka tomuto svetu prostredníctvom zjavení svätej Bernadete je zdôraznením potreby žiť život bohatý na skutky lásky, ktoré sú vo vzťahu k druhým svedectvom autenticity života kresťana prijímajúceho Krista za zmysel a cieľ života.

Zapálený pre Krista

Panna Mária nielen vo Fatime, ale aj v Lurdoch pozýva k modlitbe a to najmä posvätného ruženca, ako aj k modlitbe za obrátenie hriešnikov a k pokániu. Poznanie osobnej hriešnosti privádza človeka k vedomiu, že ľudská činnosť a každá námaha prinesie úžitok iba vtedy, keď sa bude konať vo vedomí Božej prítomnosti.

Lurdské zjavenia sú aktuálne práve preto, že Panna Mária nekoncentruje pozornosť Bernadety, ktorej sa zjavuje, na svoju osobu, ale od prvého stretnutia prejavuje starosť o človeka, ktorý potrebuje nájsť cestu návratu. Čistota Márie prezentovaná titulom Nepoškvrneného počatia, pozýva človeka v každom čase nasledovať Božiu Matku v čnostiach, ktoré sú zárukou nového života.

Je isté, že mariánske zjavenia majú v sebe tajomnú silu mobilizovať ľudí k skutočnému priblíženiu sa a v konečnom dôsledku aj návratu k Ježišovi Kristovi, ktorý vyzval na pokánie: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo“ (Mt 4, 17). Môžeme povedať, že mariánske zjavenia majú istý, avšak nie striktne vymedzený vplyv na mariánsky kult v Cirkvi, a to v takej miere, v akej sa akceptuje ich kristocentrická výpoveď vo vzťahu k náuke Cirkvi. Poslaním úcty k Panne Márii je podnecovať veriacich, aby sa ich život a mravy zhodovali s vôľou Božou.

Lurdské zjavenia v dnešnom svete a ich aktuálnosť pre človeka súčasnej doby môžeme vyjadriť slovami modlitby, ktorú svätý pápež Ján Pavol II. predniesol v Lurdoch. Prišiel tam ako pútnik pri príležitosti 150. výročia vyhlásenia dogmy Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Všetkých pozval k modlitbe: „Keď sa obraciame k najsvätejšej Panne Márii, modlime sa spolu s Bernadetou.“ A zaznela prosba: „Dobrá Matka, zmiluj sa nado mnou. Celá sa ti odovzdávam, aby si mi ty mohla dať svojho drahého Syna, ktorého túžim milovať z celého srdca. Dobrá Matka, daruj mi srdce celé zapálené pre Krista.“

Od pokornej služobnice Pána sa chceme naučiť byť poslušným a otvoreným Božiemu slovu a veľkodušne prijať záväzok žiť podľa Kristovho učenia. Svedectvo Máriinho života a jej nasledovanie s prijatím pozvania modliť sa a konať pokánie je spôsob, ako pod ochranou a orodovaním Ježišovej matky, môžeme dovŕšiť svoju pozemskú cestu. Aké blízke sú v tomto kontexte slová svätého Jána Pavla II. keď práve v Lurdoch povedal známe slová: „Hľa, dosiahol som konečný cieľ svojej púte“.