Máme dôvod čítať Sväté písmo

Stroskotanému moreplavcovi sa horko-ťažko podarilo priplávať na neznámy ostrov. Objavil tam domorodca, ako číta pod stromom Bibliu. Bez váhania sa naňho vyrútil: „U nás tú knihu už nikto nečíta. Treba ju zahodiť!“ Domorodec zdvihol zrak a hovorí: „Skôr ako som ju začal čítať, tak som si takých ako ty upiekol. Naozaj si myslíš, že ju mám radšej zahodiť?!“ 

Dagmar Kráľová 24.04.2020
Máme dôvod čítať Sväté písmo

Zrelý kresťan má potrebu chytiť do rúk Sväté písmo a začať čítať. Ilustračná snímka: Bethany Laird/unsplash.com

Goethe raz povedal, že čím budú ľudia ušľachtilejší, tým viac budú čítať Bibliu. Zaiste mu nešlo len o mravný vplyv Svätého písma na ľudstvo. Dôvod, prečo ho často brať do rúk, má viacero hľadísk, nad ktorými sa oplatí zamyslieť. 

Počúvaj a započuj

Sila Božieho slova vždy bola v jeho ohlasovaní. Slová Biblie totiž potrebujú ústa i srdce človeka, ktorý im dá živú iskru: svoje mentálne schémy, emócie, ba i ruky spolu so skúsenosťami pretkanými radosťou i utrpením. Bez nich im hrozí, že ostanú mŕtvou literou.

No dnes je naša schopnosť počúvať a započuť opotrebovaná ako zodraté pneumatiky.  Donedávna povedať nejaký príbeh alebo poučenie z Biblie bolo ako podať pohár vody smädnému na púšti. Teraz žijeme v oceáne informácií všetkých druhov, z ktorého potrebujeme čiahnuť po sladkej vode života.

Vlastnou rukou. A ak sa aj kresťan v minulosti zaobišiel bez osobného vzťahu k Božiemu slovu, dnes to už nepôjde.

Azda sa veľmi nepomýlim, keď poviem, že bežný veriaci zvykne zažívať vo vzťahu k Božiemu slovu, čítanému počas liturgie slova, extrémne pozície.

Buď sa jeho vnímanie automaticky vypne s myšlienkou: „Veď toto už poznám!“, alebo u iného sa objaví chronický pocit chaosu z toho, že si jednotlivé čítania nevie zaradiť. Netuší, ktoré kde patrí, čo s čím súvisí a trpne necháva na seba padať milostivý dážď Božieho slova bez toho, aby si ním uhasil existenciálny smäd. 

Tá prvá skúsenosť nebýva reálna. Relatívne dobre poznáme zopár príbehov či podobenstiev - a to je všetko. A keby sme aj tie najznámejšie, starovekým štýlom veľmi hutne zaznamenané, mali hodnoverne zopakovať, asi by sme habkali.

Veď v nedeľnej liturgii si počas roka stihneme vypočuť približne štyridsať percent z celého Nového zákona a iba tri percentá zo Starého zákona. Teda životné minimum, ktoré je na hranici duchovnej podvýživy. Preto zrejme náš subjektívny dojem vnútorného chaosu z Písma bude k realite o niečo bližší.

Možno nás od čítania Svätého písma odrádza aj podvedomý pocit, že sa pri liturgii používa na to, čo chce kazateľ povedať. A to zatieni jeho celkovú silu, ktorá tak neobyčajne rešpektuje našu slobodu.

V kostoloch nás pri počúvaní Božieho slova nezvykne obísť ani ďalšia pasca: istá anonymnosť. Pri jeho vnímaní nám totiž naša obrazotvornosť môže pohotovo našepkávať: „Keby to tak počul môj sused alebo šéfka!“ Ak si však sám do rúk vezmem Bibliu, šanca, že to bude vytúžený dialóg medzi mnou a Bohom, je oveľa väčšia. 

Cirkev pred prijatím sviatostí katechumenov vovádza do Svätého písma tak, že im hneď na začiatku slávnostne odovzdá evanjelium. Zaiste nie preto, aby si ho odložili na policu, ale aby sa jeho čítaním ako zápalnou šnúrou naštartovali k životodarnej viere.

Zdá sa však, že kresťan, ktorého pokrstili ešte ako malé dieťa, túto etapu „šťastne“ preskočil. A aj keď prijal sviatosť dospelosti, čo sa týka Svätého písma, môže po celý život neduživo pokrivkávať. 

Ako zrelí kresťania potrebujeme viac, ako byť závislí od toho, čo sa nám z Písma nadrobí počas nedeľnej Eucharistie. Je to, ako keby sme sa s niekým poznali len z počutia alebo cez facebook.

Zoznámiť sa naživo je oveľa viac. A to potrebuje zrelý kresťan: chytiť Písmo do svojich dlaní a začať čítať. Spoznávať ho vlastnou hlavou, svojimi citmi a originálnou životnou históriou. Teda naživo, aj bez sprostredkovateľov.

 

Sväté písma neprikazujú nič okrem lásky.

Svätý Augustín

Nebezpečenstvo fundamentalizmu
 

Predstavte si veľký balík s puzzlami. Takú trojtisícovku. Aspoň toľko čítaní máme všetci k dispozícii na počúvanie počas svätých omší v troch liturgických rokoch. Obrazne povedané, pri každej bohoslužbe slova dostaneme zo starostlivej lásky Cirkvi domov akoby zopár zlomkov textu Svätého písma.

Dostávame ich nie len tak, ale aby sme si ich v každodennom živote postupne hlavou i srdcom skladali. Niektoré, žiaľ, stratíme už cestou domov, ba možno hneď pri bohoslužbe, keď sa nám nedarí sústredene počúvať. 

Je tu však radostná správa. Ak máte doma Bibliu – a isto ju máte –, akoby ste mali veľkú kompletnú škatuľu čisto nových puzzlí, z ktorých nechýba ani len kúsok. Túto „krabicu“ treba iba otvoriť a začať skladať.

A kedy nás začne baviť skladanie puzzlí? Keď sa začína črtať obraz, či nie!? Tomu však predchádza istá námaha. Niečo také robíme vo vzťahu k Biblii, keď sa ju odhodláme čítať. No čím viac z Písma prečítame, tým viac nás začne baviť skladanie krásneho, čoraz hlbšie vnímaného obrazu. To je tajomstvo všetkých milovníkov Biblie. Chytilo ich to.

A potom, ak dnešný kresťan nespoznáva celé Písmo, nemôže ho vnímať v kontexte. Je v nebezpečenstve, že si ho bude vykladať fundamentalisticky – čiže zdôrazňovať a vytrhávať z kontextu výroky, ktoré mu vyhovujú. Nielenže sa môže pomýliť, ale vysiela nezdravé informácie o kresťanstve do svojej rodiny i celého prostredia. 
 

Na čítanie sú dôvody
 

Niekto by mohol povedať, že veď časté čítanie Písma nepatrí medzi prikázania. Aj čo sa týka prijímania Eucharistie, Cirkev ju prikazuje prijať raz do roka, a predsa ju prijímame i každodenne. Tak by to malo byť aj s čítaním Svätého písma.

No ani Eucharistiu nestačí prijímať často – ľahko sa nám môže stať nábožným zvykom. Potrebujeme aj adoráciu a pri klaňaní sa Bohu usporiadať seba samých, prehlbovať sa vo vedomí, kto je Boh a kto som ja. Veľmi podobný účinok na nás má aj čítanie Písma.

A ako pri poklone nemusíme zakaždým v sebe pocítiť jej účinky, tak je to aj s čítaním Svätého písma. Napriek dojmu, že sme z neho máločomu porozumeli, môžeme si byť istí, že v našich hĺbkach ticho pracuje.

To, že Sväté písmo je základom celej našej viery a morálky, ovládame dobre. Veľmi jemne nás učí dôverne spoznávať, aký je Boh, vstupovať s ním do osobného vzťahu. Učí nás nielen o Bohu, ale aj o človeku – kto som, prečo a načo žijem – v Božom svetle.

A lepším spoznávaním seba budem lepšie rozumieť iným. Všetko, čo viaceré humánne disciplíny vrátane psychológie objavujú len s námahou, kresťan má na stránkach Biblie oddávna skoro ako na tácke. 

Nadovšetko nás Sväté písmo povzbudzuje, oduševňuje, oživuje nášho ducha, ohrieva srdce. Nielen dojímavými pasážami, ale aj otvorenosťou, akou hovorí o hriechu či zle. Nevdojak si pri jeho čítaní môžeme opakovať: Keď on alebo ona mohli byť Božími obľúbencami, prečo nie ja? Božie slovo nás stavia na pevné nohy a chce rozhýbať celú našu existenciu. 

Čítaním sa v nás kvapka po kvapke vytvára schopnosť čoraz lepšie ho chápať. Knihy Biblie totiž nie sú od seba izolované – naopak – akoby sa medzi sebou zhovárali. Iste mnohí poznajú hru na dámu. Kým si pešiak preskáče políčka, aby sa z neho stala dáma, býva hra dosť nudná.

Ale keď už máme dámu, môžeme sa pohybovať po celej šachovnici. Tak je to aj s čítaním Písma. Spočiatku sa pri jeho čítaní potrápime, ale čím viac z neho prečítame, tým ľahšie sa v ňom bude naša hlava i srdce hýbať. Biblia sa totiž najlepšie vysvetľuje Bibliou.

Na jej spoznanie nepotrebujeme ktovieaké komentáre, ktorých obsah napokon skôr či neskôr zabudneme. Svätému písmu potrebujeme rozumieť osobne, lebo čo sami z neho pochopíme, nik nám už nevezme. 


Nie je to len návod na život
 

Skúsme si zhrnúť dôvody na čítanie Svätého písma a podložiť ich jeho autoritou. 

Múdrosť nad múdrosť
V prvom rade čítame Písmo preto, lebo je Bohom inšpirovaným, čiže vnuknutým Pánovým slovom, ako o tom hovorí aj svätý Pavol svojmu žiakovi Timotejovi: „Celé Písmo je Bohom vnuknuté a užitočné na poúčanie, na usvedčovanie, na nápravu a na výchovu v spravodlivosti, aby bol Boží človek dokonalý a pripravený na každé dobré dielo“ (2 Tim 3, 16 – 17).

Radi počúvame múdro hovoriacich priateľov či priateľky. Ako často opakujeme svojim deťom dobré rady. To, čo je múdre, je rozumné, ale ak hovorí Boh, je to múdrosť nad múdrosť. Už len tento dôvod na čítanie Písma by nám celkom pokojne mohol stačiť. 

Ekológia pravdy
Písmo je pravda. Dosvedčuje nám to Ježiš: „Posväť ich pravdou; tvoje slovo je pravda“ (Jn 17, 17). Čo sa pravdy týka, Biblia je tým najekologickejším čítaním na svete.

Totiž dnes ani poriadne nevieme, prostredníctvom čoho sa do nás môžu infiltrovať pochybné názory a „izmy“. Koľko falše víri okolo nás! A pritom Boh a jeho slovo sú číra pravda.

Bližšie k Ježišovi

Biblia nás privádza aj k vtelenej Pravde, k Ježišovi. Nehovorí nám o teoretickej pravde, ale o pravde z mäsa a kostí, ktoré na seba vzal a žil Boží Syn: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa“ (Jn 14, 6).

Je jasné, že vo Svätom písme je veľa náuky a usmernení, ale jeho základným cieľom je, aby sme pochopili, ako môžeme vstúpiť do večného priateľstva s Bohom cez Bohočloveka, ktorý nás nikdy neoklamal a ani neoklame. 

Návod na život

Tým, že je inšpirované Bohom, naším Stvoriteľom, dokáže sa dotknúť najhlbších hlbín nášho ja, veď sme každý osobne jeho stvorením. Ak dostaneme najnovší model i-phonu, musíme sa zoznámiť s jeho funkciami.

Ale ako čo najlepšie používať vlastnú existenciu, teda to, čo je nekonečne vzácnejšie ako každý mobil, nad tým neuvažujeme?! Je to práve Biblia, ktorá nás učí, ako „používať“ svoj život správnym spôsobom.

Vie preniknúť našou bytosťou lepšie ako laserový lúč: „Lebo živé je Božie slovo, účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč; preniká až po oddelenie duše od ducha a kĺbov od špiku a rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca“ (Hebr 4, 12).

Dobrý psychológ nám môže pomôcť, ako správne pochopiť seba a lepšie žiť, ale na tú hĺbku, kam sa v nás dostane náš milosrdný Boh, jednoducho nemá. To je dosť dobrý dôvod na to, aby sme Bibliu konečne oprášili. 

Lahodný pokrm

Božie slovo je sladké a vzácne. Sladšie ako čokoláda či vanilková zmrzlina. Nasýtiť našu dušu môže len Božie slovo. Žalmista „labužník“ o ňom hovorí: „Aké sladké sú tvoje výroky môjmu podnebiu, mojim ústam sú sladšie ako med“ (Ž 119, 103).

Zároveň je Pánovo slovo drahocenné: „Lepší je pre mňa zákon tvojich úst ako tisícky v zlate a striebre“ (Ž 119, 72). A preto: „Milujem tvoje predpisy viac ako zlato, viac ako najrýdzejšie zlato“ (Ž 119, 127).

Aby sme naživo videli slávny obraz, napríklad Monu Lisu, musíme ísť až do Paríža. Sladkosť a vzácnosť Biblie, ak ju chceme zakúsiť a tešiť sa z nej, máme rovno na svojom stole. 

Svetlo na cestu

Božie slová nás vedú. Koľko mladých, ba i starších už poblúdilo. Učia nás, aby sme neboli ako ovce, ktoré zblúdili, lebo išli vlastnou cestou, ale aby sme kráčali tou správnou, Božou.

Poskytuje nám neprestajné vedenie, dôveryhodný kompas, ba GPS súradnice na orientáciu v živote. Lebo ona nie je len lampou pre naše nohy, ale výklad jej slov osvecuje, maličkým dáva chápavosť (porov. Ž 119, 130).

Ak chceme mať istú, praktickú a zároveň oslobodzujúcu navigáciu v živote, čítajme Bibliu a nebudeme nikdy sklamaní.

Kam by sme šli

A napokon, napriek všetkým povzbudeniam sa nám jednoducho môže stať, že budeme mať pokušenie opustiť Ježiša, ktorý sa nám prihovára svojím slovom. No on sa aj teba osobne pýta: „Aj ty chceš odísť?“ Odpovedzme mu so Šimonom Petrom: „Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života“ (Jn 6, 68).