Manželia potrebujú zázrak premenenia lásky

Nedávno mi priateľ daroval knihu, ktorá zachytáva umelecké fotografie usmiatych tvárí zo všetkých kontinentov. Plejáda vysmiatych tvárí žien, mužov, detí zo všetkých rás a národov mi pripomenula krásu človeka stvoreného Bohom.

Všetci sme vyšli z ruky Stvoriteľa ako krásni a v úsmeve sa najviac zrkadlí obraz Boha, ktorý žiari v ľudskej duši a v jej čistých prejavoch.

Veľmi výstižné sú slová Knihy Genezis, ktorá podáva najstaršiu písomnú správu o pôvode človeka: „A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril“ (Gn 1, 27).

Čo má Boh v srdci, dáva človeku cez požehnanie

„Boh ich požehnal a povedal im: ,Ploďte a množte sa a naplňte zem! Podmaňte si ju‘“ (Gn 1, 28). Vidíme, že skôr ako by muž a žena dostali úlohu plodiť, najprv ich Boh požehnal. Tu by sme sa mali zastaviť a zamyslieť. Boh je darca života pozemského aj toho bez konca.

Požehnaním chce na ľudí a do ich sŕdc vyliať svoju lásku, svoju milosť, svoju moc, ochranu a schopnosť splniť všetky úlohy, v tomto prípade vyplývajúce z manželského spojenia. Všetko, čo Boh má vo svojom srdci, chce dať človeku a dáva to cez požehnanie.

Požehnanie je dar. Ak je slovo Boh blízke slovu bohatý, tak Boh je bohatý na všetko dobro, je samé dobro. Preto ak povieme, že Boh je „požehnaný“, tak nie od ľudí, ale on je požehnanie samotné. Patrí to k jeho podstate – je stále požehnávaný láskou Najsvätejšej Trojice Otca, Syna a Ducha Svätého.

Preto je láskou a darom, je prameňom aj obsahom každého požehnania. Už na počiatku vidíme prvé účinky budúcej sviatosti, ktoré prijali Adam s Evou vzájomným prijatím sa a s Božím požehnaním. Vytvorili nerozlučnú jednotu a naplnila ich Božia milosť a priateľstvo.

„Boli nahí“ – prežívali radosť jeden z druhého v nevinnosti srdca a v dokonalej harmónii s Bohom, medzi sebou a s prírodou. Boli nesmrteľní v láske bez strachu zo smrti. To boli dary požehnania, ktoré dostali od Boha a ktoré si mali chrániť. Žiaľ, nezvládli to a následok neostal bez odozvy.

Čierna niť dedičného hriechu

Celú krásnu idylu lásky medzi mužom a ženou pokazil hriech. Hlúpo naleteli pokušiteľovi a odmietli Boha, zahodili jeho požehnanie, uprednostnili svoju pokazenú žiadostivú slobodu a zlým rozhodnutím stratili Božiu lásku a milosť.

Zobúdzajú sa prvé vášne, nenávisti, vraždy, rozchody, výčitky, bolesť a smrť. To je začiatok smutnej histórie človeka, ktorá sa ťahá ako čierna niť v podobe dedičného hriechu.

Z lásky medzi mužom a ženou zostali len čriepky a často iba krásny sen. No Boh sa nevzdáva svojich plánov ani človeka, ktorého stvoril na svoj obraz z lásky a pre lásku.

Je obnova stratenej krásy možná?

Jeho plán obnovy sa zvyčajne volá vykúpenie, teda spravodlivé zaplatenie za hriechy ľudí, ktoré zohavili ľudské srdce. Je potrebná „veľká cena“, ktorou sa vráti ľuďom obnovená tvár v Božej kráse. Problém je v tom, že nikto z ľudí a ani všetci spolu nevedia splatiť Bohu dlžobu za hriechy.

Takže obnova je neriešiteľná? Ľudsky áno, no Boh sa ju rozhodol vyriešiť sám. Ako? Že zaplatí sám sebe. Zoberie všetku vinu a zlobu ľudí na seba a sám nevinný sa rozhodne trpieť spravodlivý trest za všetkých vinníkov. Toto je naozaj bláznivá láska Boha k človeku.

A Boh to aj uskutočnil. Najmilovanejší Boží Syn sa stal človekom menom Ježiš. Stal sa prisľúbeným Mesiášom – Kristom – Pomazaným. Dal sa ukrižovať a na kríž pribil všetky ľudské hriechy. Zaplatil za ne vlastnou krvou.

A aby sa nikto nepohoršil nad „slabosťou Boha“, vstal z mŕtvych a je v sláve u Otca. Nám stačí uveriť, pohliadnuť na kríž a uvedomiť si hrôzu vlastných hriechov, zaplakať ľútosťou a odovzdať svoj život nanovo Bohu. Vtedy nám Boh vráti späť krásu nášho srdca.

Ježišovo názorné vyučovanie

Ježiš sa rozhodol udeľovať tento zázrak obnovy človeka cez viditeľné znaky – sviatosti, ktoré zveril Cirkvi. Jednou z nich je aj sviatosť manželstva. Obnova a požehnanie lásky medzi mužom a ženou.

Keď Ježiš berie svoju Matku a učeníkov na svadbu, tak iste nie preto, aby sa šli len zabaviť.

Berie ich tam, kde je potreba ich prítomnosti najväčšia a kde je Božia láska a krása najviac zranená. Berie ich ako budúcich pastierov Cirkvi, aby ich názorne naučil, ako pomáhať zranenej ľudskej rodine.

Zázrak v prospech manželskej lásky

Veľmi rýchlo sa objaví problém, ktorý chce narušiť radosť z lásky. Možno banálny, no symbolicky veľmi bohatý: „Nemajú vína“ (Jn 2, 3), oznamuje Panna Mária. Ježiš často nerieši veci hneď. Akoby ich nechával dozrieť. Aj tu, aj pri smrti Lazára či pri prosbách kanaánskej ženy odkladá s vyhovením.

Modlí sa a radí sa s Otcom, či už je ten správny čas zasiahnuť. Riešenie urýchľuje jeho Matka, keď svadobčanov vyzýva na vieru v jeho všemohúce slovo: „Urobte všetko, čo vám povie!“ (Jn 2, 5). Ježiš, ako verný synovský obraz milosrdného Otca, sa vždy dal premôcť úprimnou a pokornou vierou.

Chce však spoluúčasť a námahu: „Naplňte nádoby vodou“ (Jn 2, 7). Nanosiť približne šesťsto litrov vody, možno zo vzdialenej studne, nebola ľahká práca. Tým väčšia bola odmena za poslušnú vieru: radosť z vynikajúceho vína.

Vďaka Ježišovmu prvému zázraku, ktorý urobil v prospech manželskej lásky a rodiny, radosť z lásky mohla nerušene pokračovať ďalej v ešte hojnejšej miere.

Od logiky zamilovanosti k logike zrelej lásky

V apoštolskej exhortácii Amoris laetitia (AL) pápež František podáva výpočet problémov a duchovných chorôb alebo výziev súčasnej doby, ktoré postihujú mužov a ženy, ich vzťahy, výchovu detí a celé rodiny. Odkaz exhortácie je jasný: rodiny potrebujú akútnu pomoc zo strany Cirkvi a spoločnosti.

Aj dnes je aktuálne povedať, že víno prvotného zaľúbenia sa rýchlo pominie. Zo silnej lásky ostane často len chladná voda. Vtedy manželia potrebujú pomoc a nadprirodzený Boží zásah. Potrebujú zázrak premenenia vody na víno.

Potrebujú premeniť strácajúcu sa prirodzenú lásku na nadprirodzenú, ktorá opäť oživí ich vzťah. Ľudsky je to často nemožné, ale aj tu platí, že Bohu je všetko možné. Pápež František to na generálnej audiencii 1. decembra 2021 vystihol, keď povedal, že je potrebné prejsť od logiky zamilovanosti k logike zrelej lásky.

Nie je to len chvíľková zamilovanosť a očarenie, ktoré nás ponárajú do imaginárneho sveta. „Je to náročná voľba, ktorá namiesto toho, aby život uväznila, môže posilniť lásku, aby bola odolná voči skúškam času.“

Sviatosti, ktoré liečia a upevňujú lásku

Prechádzať od prirodzenej lásky k láske zrelej nám pomáha Ježiš cez sviatosti. Ony sú jeho účinnými znakmi milosti, sprostredkúvajú jeho prítomnosť, uzdravujúci dotyk, milosť milujúceho srdca Dobrého pastiera.

A za ním idú tí, ktorých on povoláva a posiela so sviatostnou mocou vyháňať zlých duchov, liečiť a ohlasovať radostnú zvesť – evanjelium. Potrebujeme si len otvoriť srdce vierou, ako nás to učí Mária. Bez poslušnosti Ježišovmu slovu viera nefunguje... ani sviatosť manželstva.

Môže ju niekto prijať, ale nemusí z nej čerpať. Obrazne povedané, má vedro, ale po živú vodu lásky musí ísť s ním k studni – k modlitbe, Božiemu slovu a sviatostiam.

Ako viera môže byť mŕtva, tak aj sviatosť manželstva môže byť umŕtvená hriechmi a treba ju oživiť sviatosťou pokánia a poslušnosťou Ježišovmu slovu.

V tom nám je príkladom a obrazom Svätá rodina, ktorá prežívala medzi sebou živého Boha a živé Božie slovo, ktoré ich spájalo v jednote a odvahe viery prekonávať všetky skúšky.

Manželstvo ako cesta k cirkevnej jednote

Pápež František pri návšteve Slovenska na stretnutí s Ekumenickou radou cirkví 12. septembra 2021 dal bratskú radu na ceste k jednote – ísť cestou kontemplácie. Kde viac môžeme uplatniť túto spoločnú kontempláciu ako pred tajomstvom manželstva, ktoré je hlboko spojené s tajomstvom Krista a Cirkvi?

Apoštol Pavol o tom píše: „Toto tajomstvo je veľké; ja hovorím o Kristovi a Cirkvi“ (Ef 5, 32).

Veľkým povzbudením bolo i spoločné vyhlásenie najvyšších predstaviteľov kresťanských cirkví a židovskej obce v Badíne 4. marca 2019: „Slovensko patrí ku krajinám, kde si mnoho ľudí dobre uvedomuje význam manželstva a rodiny a zároveň vie rozpoznať škody, ktoré spoločnosti spôsobuje genderová ideológia.

Oceňujeme všetky kroky, ktoré napomáhajú dobru rodín a manželstiev.“ Zavŕšme naše uvažovanie slovami pápeža Františka: „Sviatosť nie je ,vec‘ alebo ,sila‘, pretože v skutočnosti sám Kristus ide kresťanským manželom v ústrety sviatosťou manželstva.

Zostáva s nimi, dáva im silu vziať na seba svoj kríž a nasledovať ho, znovu povstať po svojich pádoch, navzájom si odpúšťať a vzájomne si niesť bremená“ (AL, 73).