Mária z Magdaly, apoštolka apoštolov

Obraz Márie Magdalény, vytvorený na základe legendárnych a apokryfných údajov, s ktorým sa ľudia ešte aj dnes v značnej miere stotožňujú, je v niektorých prvkoch odlišný od obrazu poskladaného zo správ všetkých štyroch evanjelistov.

Skutočnosti, ktoré o Márii z Magdaly nepoznáme, sme sa snažili doplniť zo správ o niektorých ženách v evanjeliách, a tak táto skratka možno viedla i k pokrivenému obrazu o jej charaktere.

ČO PÍŠU EVANJELISTI

Evanjelisti ju vo svojich spisoch menujú celkom štrnásťkrát. Každý z nich opisuje Máriu z Magdaly, ktorej sviatok oslavujeme v tomto mesiaci (22. júla), so sebe vlastnou citlivosťou. Lukáš ju uvádza do Ježišovej blízkosti už od začiatku jeho verejného účinkovania, sprevádzala ho aj počas utrpenia, pochovania a Ježiš sa jej zjavuje ako prvej.

Matúš ju spomína medzi ženami, ktoré zobďaleč sledovali Ježišovo utrpenie, a ako prichádza na úsvite prvého dňa s inou Máriou k hrobu. Marek v závere svojho evanjelia uvádza, že sa jej Ježiš zjavil ako prvej a jedinej zo žien.

V Jánovom evanjeliu má výnimočné postavenie: stála pri Ježišovom kríži, prišla zavčas ráno k hrobu, kde sa jej Ježiš zjavil ako prvej, a priniesla Ježišovým učeníkom vzácne svedectvo a Ježišov odkaz o ich poslaní.

ČO EVANJELISTI NEPÍŠU

Evanjelisti neuvádzajú, že Mária z Magdaly bola prostitútka alebo hriešnica. Nemožno ju stotožňovať ani so ženou, ktorá umyla a pomazala Ježišovi nohy, lebo tá v evanjeliách nemá meno (porov. Lk 7, 37 – 40).

Ani s hriešnicou v Jánovom evanjeliu, ktorú sa chystali ukameňovať. Lukáš uvádza, že z nej vyšlo sedem zlých duchov. Za vplyv zlého ducha sa považovala aj choroba, buď mentálna, alebo fyzická. Ježiš ju uzdravil, nie je známe spod akého vplyvu zlého ducha, a ona, vedomá si daru, ktorý od neho dostala, sa mohla vrátiť k plnosti života a darovať seba v nezištnej službe. Ježišov zdravujúci dotyk v nej oslobodil uväznené sily lásky, ktoré teraz mohli vyjadriť vďačnosť svojmu Osloboditeľovi.

OSLOBODENÁ PRE BOŽIE CESTY

Vnútorné uzdravenie preverí sám život. Darovať sa v nezištnej láske je schopná len osoba, ktorá je vnútorne uzdravená, slobodná, zjednotená vo svojom myslení, cítení a konaní. Schopná odpútať sa od svojich plánov, aby sa naplno otvorila pre Božie cesty, ako Mária z Magdaly, ktorá nasledovala Pána ako učeníčka, prvá spomedzi iných žien.

Láska jej nedovolila vzdialiť sa od Pána ani v hodine jeho utrpenia na kríži. A nevzdialila sa od neho ani po smrti: dosvedčuje, že láska je silnejšia ako smrť. Žena, ktorá podobne ako Ježišova Matka Mária od chvíle svojho oslobodenia sledovala v živote len jeden cieľ, byť s Ježišom a pre neho, ho nezmenila ani po Ježišovej smrti.

Pri hrobe ju nachádzame, ako aj ona zvádza súboj so smrťou, o ktorej si najprv myslí, že zvíťazila. Nevedela, že zápas bol nerovný. A s ňou to nevieme ani my, keď často hľadáme Živého medzi mŕtvymi, plnosť života vo fragmentoch prchavého pozemského šťastia a lásku, za ktorú chceme platiť ako v obchode.

Ale tie najkrajšie skutočnosti v živote dostávame zadarmo. Aj lásku, aj plnosť života a pravé šťastie. Nijako sa nedajú predplatiť. Môžeme však ako Mária Magdaléna prijať Ježišovo oslobodzujúce konanie a nie platiť, ale darovať. Nie to, čo máme, ale to, čím sme.

SVEDKYŇA ZMŔTVYCHVSTANIA

Iba láska sa môže pustiť do súboja so smrťou. Ježišova láska tento súboj vyhrala, ako tá najčistejšia, najnezištnejšia láska, ktorá nehľadá vlastný prospech, ale to najvyššie dobro druhého. Iba ten, kto nás miluje a dáva za nás všetko, môže vysloviť naše meno tak, že rozpoznávame jeho lásku, jeho samého.

Mária po jeho jedinom oslovení pred prázdnym hrobom vie, že on žije, že je tu blízko. Posiela ju k apoštolom, k tým, ktorí budú tiež poslaní, aby svedčili o prázdnom hrobe a Ježišovom zmŕtvychvstaní. A Mária celú svoju skúsenosť vyjadrí pár slovami: Videla som Pána.

Ako Eva v rajskej záhrade videla ovocie stromu poznania dobra a zla, Mária v záhrade pred hrobom videla ovocie stromu života: živého Pána.