Máriino božské materstvo je naša záštita

Boh sa stal človekom. Toto tajomstvo vtelenia v sebe zahŕňa aj tajomstvo Božieho materstva. Hovorí nám, že istá zasnúbená panna z Nazareta „v plnosti času“ počala z Ducha Svätého a porodila Mesiáša, Božieho Syna.

MÁRIA, POZEMSKÁ MATKA BOHA

Vždy, keď sa slovami dotýkame tajomstiev viery, musíme byť pri ich vyjadrovaní obozretní. Aj zdanlivo nevinné nepresnosti môžu viesť k chybám na poli teológie či duchovnej praxe. To sa týka aj tajomstva Božej Matky, ktoré bolo v podobe dogmy prvýkrát sformulované už na Efezskom koncile v roku 431.

Titul Theotokos, teda Bohorodička, ktorý tento koncil prisúdil Márii, netvrdí, že Mária je matkou božstva, teda matkou Božej prirodzenosti. Tento titul nehovorí ani to, že Mária je matkou len ľudskej prirodzenosti Krista či matkou človeka, ktorý sa následne spojil s Bohom.

Nie! Titul Theotokos vyjadruje, že Mária sa stala matkou človeka, ktorý je hneď od počatia v jej lone Bohom, či ľudskou matkou tej božskej osoby, ktorá v okamihu vtelenia prijala našu ľudskú prirodzenosť. Mária je pozemskou matkou vteleného Boha, Ježiša Krista, preto ju môže zdobiť titul Božia Matka.

BOŽSKOSŤ MÁRIINHO MATERSTVA

Ak chceme hovoriť o božskom materstve Panny Márie, je dobré si hneď na začiatku spresniť, v akom zmysle je Máriino materstvo božské.

Niektorí cirkevní otcovia videli v Máriinom materstve isté podobnosti s božským otcovstvom: Boh Otec plodí Syna od večnosti, Mária ho v jeho ľudskej prirodzenosti porodila v čase. V božskom otcovstve tak videli akýsi vzor (hoc veľmi vzdialený) pre Máriino materstvo.

To je jeden z náznakov, prečo toto materstvo môžeme označovať za božské. Iný pohľad na materstvo Panny Márie zdôrazňuje skôr to, že Boh je jeho príčinou: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni“ (Lk 1, 35).

Mária po vyrieknutí svojho fiat, keď s vierou a v dôvere prijala všetko, čo jej anjel Gabriel oznámil, počala z Ducha Svätého.

Máriino materstvo je božské, lebo Boh je jeho príčinou. Avšak tým podstatným faktom, najmä kvôli ktorému môžeme označiť Máriino materstvo za božské, je to, že ovocím (cieľom) jej materstva nie je obyčajný človek, ale samotný Boží Syn: Slovo, ktoré sa stalo telom (porov. Jn 1, 14).

Mária porodila Ježiša Krista, pravého človeka, ktorý je zároveň pravým Bohom. Preto ju môžeme nazývať Božou Matkou a jej materstvo označovať za božské.

MÁRIA NAJPRV POČALA VIEROU

Nedá sa rozprávať o Máriinom materstve, a pritom nespomenúť jej vieru. Viacerí cirkevní otcovia vnímali úzku spojitosť medzi duchovným úkonom jej viery, keď Mária súhlasila so slovami anjela Gabriela a následným telesným úkonom, keď vo svojom lone fyzicky počala Božieho Syna.

Svätý Augustín túto skutočnosť vyjadril slovami vyrážajúcimi dych: „Mária počala vo svojom duchu skôr ako vo svojom tele.“ Panna Mária prijala najprv Božie Slovo vierou, aby ho následne prijala aj do svojho lona.

Cirkevní otcovia sa často pohrávali s podobnosťou gréckych slov koilia (materské lono) a koilon (nebo) – Mária prijala do svojho lona „nebo“. Keď prijímame do srdca Božie Slovo, aj v našom vnútri sa v istom zmysle počne Boh.

Každým úprimným prijatím Božieho Slova vo viere prijímame do srdca predzvesť neba. Máriina viera tak predchádzala jej božskému materstvu. No nielen to! Máriino božské materstvo nielen vyrastalo z jej živej viery, ale bolo aj jej odrazom a dokonalým znamením.

Máriino božské materstvo sa totiž nevzťahuje len na okamih počatia a narodenia Božieho Syna. Máriino materstvo je neopakovateľným vzťahom lásky medzi matkou a Synom, ktorý sa začal pri vtelení, rozvíjal sa počas celého ich pozemského života a pretrváva aj v nebeskej sláve.

Božie materstvo je tak vyjadrením toho najdokonalejšieho vzťahu medzi Bohom a človekom: je to ten najužší vzťah v dejinách, ktorý kedy spájal ľudskú osobu a božskú osobu. A ako bolo dokonalé Máriino božské materstvo, tak bola dokonalá jej viera v Boha.

MÁRIA, MATKA A UČENÍČKA

Máriino materstvo sa teda nedá oddeliť od jej viery. Mária je Božia Matka a zároveň prvá a dokonalá učeníčka svojho Syna. Dokonalosť Máriinej viery však nevylučuje jej dynamický vývoj. Aj Máriina viera bola vystavená mnohým skúškam či bolesti. Aj Máriina viera kráčala v temnote nejasnosti.

Mnohí ľudia v evanjeliách stoja pri Ježišovi, keď robí zázraky, keď mocne káže, akoby sa vyhrievali v žiare jeho slávy. Títo ľudia obklopovali Krista, keď bol „in“.

No v prípade Márie je to trochu inak. Mária je pri Kristovi pri narodení a stojí pri ňom aj v chudobe a opustenosti, keď sa mnohí malého Mesiáša stránia.

A Mária je pri Kristovi pri umučení, v bolesti a odvrhnutí, keď ho takmer všetci opustili. To je viera Božej Matky, viera Ježišovej prvej učeníčky, to je živá viera par excellence.

MÁRIINO DUCHOVNÉ MATERSTVO

Máriino božské materstvo sa vzťahuje na jej Syna Ježiša Krista, ktorý je ale zároveň hlavou Cirkvi. Panna Mária je nielen matkou hlavy tohto mystického tela, ale aj duchovnou matkou všetkých jeho údov. Mária je Božou Matkou a aj matkou všetkých veriacich v Krista.

Vo zvestovaní prijala úlohu Matky Božieho Syna, pod krížom prijala od svojho Syna úlohu matky všetkých milovaných synov a dcér, učeníkov svojho Syna. Panna Mária, „žena“, je novou Evou. Ako Eva stála pri počiatku starého stvorenia, Mária stojí na počiatku nového, obnoveného stvorenia v Kristovi.

Z Máriinho božského materstva tak vyrastá jej duchovné materstvo. Mária je Božou Matkou, ako aj Matkou Cirkvi. „Žena, hľa, tvoj syn!“ (Jn 19, 26) a ďalej „Hľa, tvoja matka!“ (Jn 19, 27), to sú slová z kríža, ktoré si vypočula Ježišova matka a milovaný učeník.

Jánovo evanjelium je nabité symbolikou, ktorá nestráca na sile a význame ani v okamihu ukrižovania.

Ježiš sa z kríža najprv prihovoril Márii a urobil ju matkou milovaného učeníka, ktorý zastupuje veriacich všetkých čias, a až následne urobil z milovaného učeníka syna Panny Márie, lebo materinská láska vždy predchádza synovskú či dcérsku lásku. Matka miluje, prv ako jej dieťa môže túto lásku opätovať.

VZIAŤ SI MÁRIU K SEBE

Mária je naša Matka, ktorá nás miluje, skôr ako jej my môžeme aspoň chabým spôsobom túto lásku našou láskou odplatiť. Panna Mária je naša starostlivá Matka, ktorá nás pobáda milovať. Nielen ju, nielen ľudí okolo seba, ale najmä jej Syna.

Máriino duchovné materstvo tak nie je iba našou záštitou, ale aj veľkou výzvou. Znamená to prijať Máriu za matku po vzore milovaného učeníka, vtiahnuť ju skrze prosbu a modlitbu do svojich každodenných záležitostí, vziať si ju k sebe (porov. Jn 19, 27).

Máriino duchovné materstvo, ustanovené vteleným Slovom, nie je dekoratívnym doplnkom katolíckej náuky a viery, ale jej nevyhnutnou súčasťou. Prijať Máriu vskutku za svoju matku znamená prijať status syna, dcéry, teda milovaného učeníka, ktorý bol verný Kristovi aj vtedy, keď Ježiš nebol „in“.

Mária ako Božia Matka hovorí Bohu: „Lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný“ (Lk 1, 49). Mária ako Matka všetkých veriacich hovorí svojim deťom v Kristovi, teda nám: „Urobte všetko, čo vám povie!“ (Jn 2, 5) – môj Syn.