Moderné Katolícke noviny sa neuzatvárajú pred svetom

Svetlo sveta uzrelo prvé číslo Katolíckych novín 7. novembra 1849 v Pešti. Ani ich prvý redaktor Šimon Klempa netušil, že začal tradíciu, ktorá pretrvá 170 rokov.   S Božou pomocou môžeme povedať, že dlhý čas ich vydávania je znakom nielen kvality, ale predovšetkým vytrvalosti v odovzdávaní toho, čo tieto noviny obsahujú a čím sa zaoberajú. 
Juraj Spuchľák 08.09.2019
Moderné Katolícke noviny sa neuzatvárajú pred svetom

„Cirkev si vás váži aj vtedy, keď položíte prst na ranu,“ povedal pápež František pri audienicii členov Združenia zahraničnej tlače v Taliansku. Ilustračná snímka: www.istockphoto.com

Nejde tak ani o obsah samotný, aby bol rovnaký alebo na druhej strane stále sa menil podľa potrieb ľudí a čitateľov. Ide najmä o ducha, prostredníctvom ktorého prináša vernosť hodnotám, vernosť čitateľovi, vernosť Cirkvi a jej pokladu viery, mravom, sviatostnému životu. V tomto duchu odovzdáva všetko podľa posolstva života našich vierozvestov svätých Cyrila a Metoda (porov. Ivan Šulík, 160 rokov sme Vaším svetlom, 2010). 

Kresťanská a ľudská identita

Na otázku, či printové médiá majú svoju budúcnosť aj v 21. storočí, nám odpovedá skúsenosť. S nástupom nových technológií sa stretávali ľudia aj pred sto rokmi. Hoci ešte nebol internet alebo sociálne siete, rozhlas vyvolával u mnohých obavy, že vydavateľstvá už nebudú fungovať pre nedostatok financií z predaja časopisov alebo postupne aj kníh.

Napriek tomu sa ukázalo, že časopisy a tlačové médiá sú žiadané, hoci zmenili a prispôsobili svoj obsah existencii rozhlasu. V súčasnom svete sa ukazuje, že printové médiá menia svoj obsah smerom k čitateľovi a regiónu, v ktorom žije. Globálnu úlohu preberajú iné médiá – vždy tie najnovšie. Ako v minulosti rozhlas poslúžil globálnemu chápaniu a nadregionálnemu ponímaniu udalostí a spájal ľudí do národných celkov, tak dnes túto úlohu preberá internet a sociálne siete, pričom televízia už mierne ustupuje do úzadia. Ale práve regionálne a vnútorné chápanie menších spoločenstiev je pre identitu človeka veľmi dôležité, pretože globalizácia zotiera identitu malých skupín, často aj jednotlivca.

Preto je silná a motivujúca úloha každého printového média upevňovať túto identitu cez hodnotový svet človeka a prostredníctvom etických otázok, ktorými sa zaoberajú ľudia. Tu sa vytvára pravdivý pohľad na svet, zo srdca človeka vyvierajúce hodnoty ho ovplyvňujú, dávajú mu jedinečnosť a totožnosť, ktorú tak veľmi potrebuje - predovšetkým voči samému sebe.

„Pre kresťana katolíka sú potrebné dobré a kvalitné Katolícke noviny, časopisy, no šírenie viery si vyžaduje, aby sa kresťanskí novinári, teológovia a iní kresťanskí odborníci angažovali vo svete nekatolíckych printových médií, čo má svoj význam pre komunikáciu so svetom kultúry, so spoločnosťou, s nekresťanmi i s neveriacimi“ (porov. Peter Slodička, Budúcnosť printových médií v 21. storočí a ich aktuálnosť. Zborník 160 rokov sme Vaším svetlom, 2010).

Katolícke noviny skutočne prichádzajú do rodín a spoločenstiev bez ohľadu na konfesiu – vyznanie, a tak sa dostanú aj do rúk tých, ktorí opustili svoju vieru, alebo sa k nej ešte nedostali, cez ľudí, ktorí tieto noviny odoberajú a čítajú. 

Hodnota medzi riadkami 

Dokázali osloviť ľudí a celé rodiny naprieč rôznymi vekovými kategóriami. Vedeli motivovať mnohých vo farnostiach, v obciach a mestách, aby žili v spoločenstvách,  vzájomne sa dopĺňali a zaujímali sa o seba. Bolo to evidentné najmä v čase komunizmu. Vládnuce vrstvy sa usilovali síce o to, aby obmedzili náboženskú tlač, ale nedovolili si Katolícke noviny úplne zrušiť, pretože boli veľkým symbolom aj v zahraničí; periodikom, ktoré komunikovalo s celou katolíckom verejnosťou, nielen doma.

Napriek tomu niekedy dochádzalo k politickému vydieraniu. Biskupi Jozef Čársky a Ambróz Lazík navštívili šéfa Slovenského úradu pre veci cirkevné Ladislava Holdoša a žiadali o prídel papiera Katolíckym novinám. Holdoš to sľúbil pod podmienkou, že preukážu viac porozumenia pre „naše snahy“. Medzitým však dochádzalo k ďalším obmedzeniam. Katolícke noviny sa v tom čase pre zákaz hromadných zásielok na fary dali kúpiť len jednotlivo, čím vraj komunisti vychádzali v ústrety sťažnostiam mnohých duchovných, ktorí boli nútení kolportovať noviny v svojej farnosti. Ďalším krokom k ideologickej okupácii Katolíckych novín bola infiltrácia redakcie ľuďmi, ktorí boli lojálni či priamo riadení komunistickými pohlavármi. (porov. Jozef Haľko, Katolícke noviny v období nástupu socializmu. Zborník 160 rokov sme Vaším svetlom, 2010).

Napriek tomu čitatelia odoberali Katolícke noviny. Aj preto, aby medzi riadkami poznali kresťanské a katolícke posolstvo, svedectvo o Kristovi. Silné médium je vždy stredobodom pozornosti a často aj útlaku pri nástupe diktatúry. Tak to bolo aj v prípade Katolíckych novín.

 

Láskavé slová môžu byť stručné a ľahko sa vyslovia, no ich ozveny sú nekonečné.
Svätá Matka Tereza

 

Viera ako spoločný dar

Významnou vlastnosťou Katolíckych novín bola skutočnosť, že sa ich zásluhou vnímala celonárodná religiozita naprieč celou históriou vydávania. Religiozita národa napriek premenám spoločensko–kultúrneho a politického kontextu, je charakterizovaná špecifickou kontinuitou. Vzhľadom na históriu a súčasné podmienky, vplyv vonkajších celospoločenských zmien a cirkevných udalostí môžu dokonca aj posúvať svoju pozíciu v spoločnosti.

Spojenie Katolíckej cirkvi s národnou tradíciou spôsobuje, že Cirkev dorastá do rangu obhajcu ľudských práv a morálneho práva národa na samostatnosť. Katolicizmus je pomerne často aprobovaný ako integrálny prvok duchovnej kultúry národa zjednocujúci spoločnosť okolo historických tradícií a spoločenstvo politických, spoločensko–politických aj morálnych ašpirácií národa.

Neznamená to však, že vyznania na úrovni „viery národa“ boli od predchádzajúcich pokolení prijímané automaticky a nepremyslene. Náboženské hodnoty, ktoré existujú v národnom kontexte, tvoria spoločné dobro akceptované takmer všetkými členmi dedinských a mestských spoločenstiev. Funkcie Cirkvi sú chápané v tejto perspektíve pomerne všeobecne a zahrnujú funkcie integrálne, sociálne a humanitárne v spoločnosti a národe. Samo náboženstvo predstavuje taktiež činiteľ identity a spoločenského puta slovenského národa (porov. Tadeusz Zasępa, Oblasti sociologického výskumu religiozity na Slovensku. Zborník K otázkam kvalitatívnej a kvantitatívnej analýzy textov z médií, 2006).
 
Dar jazyka, pravdy a pokoja

„Chceli nám zobrať jazyk, ktorý sme dostali ako najcennejší poklad od svojich otcov a matiek. Chceli nám zobrať reč, ktorá spája mŕtvych a živých, vzdialených a blízkych, dočasnosť s večnosťou, naše duše s vesmírom a Bohom. Chceli si uzurpovať právo rozkazovať nám, akým spôsobom máme túto reč používať!“(porov. Imrich Vaško, Vývoj žurnalistiky na Slovensku, 2004). 

Dôležitým pokladom Katolíckych novín, ktorý v sebe nesú, je náš slovenský jazyk. Po celé roky, ako noviny prichádzali k čitateľom, prihovárali sa im slovenským jazykom a sledovali jeho vývoj. Ako nástroj pravdy, služby pre každého človeka, ktorý ich čítal, aby tento jazyk používal nielen správne ortograficky, čo sa týka výslovnosti, ale predovšetkým tak, aby v duchu evanjeliového pokoja a lásky k blížnemu samotný jazyk vytváral atmosféru pokojnej komunikácie a konania aj v ťažkých chvíľach.

Vo chvíľach ťažkosti osobného života, ale aj ohrozenia spoločenského dobra, kultúry; alebo vývoja spoločenstiev v rámci národa i v rámci jednotlivých menšín, ktoré na Slovensku žijú. V tom je veľký podiel kultúry jazyka zo strany redaktorov katolíckeho týždenníka, aj ich čitateľov.

Dnešné médiá a obohatenie žurnalistických žánrov

Svet internetu je do istej miery tiež otvorený printovým médiám a Katolícke noviny reagujú na tento aspekt kvalitným, pokojným spôsobom a poskytujú v internetovej verzii čitateľom svoje produkty. Myslím na rôznorodosť rubrík Katolíckych novín, na predplatné, ktoré sa dá získať  aj cez internet a možnosť ich sledovania aj v elektronickej verzii.

Obohatenie sveta žurnalistiky náboženským štýlom, ktorý dominuje v minulých aj súčasných Katolíckych novinách, je ďalším prínosom. „Náboženský štýl zdôrazňuje na jednej strane náboženský kult, ktorý je predovšetkým vecou jednotlivca, je plný pátosu, emocionality, čo ho zaraďuje medzi jednoznačne subjektívne štýly; na druhej strane, najmä keď obrátime pozornosť od neverbálnych výrazových prostriedkov k verbálnym, nachádzame mnoho styčných bodov so štýlom náučným a rečníckym.

Preto je azda výstižnejšie zaradiť náboženský štýl do skupiny subjektívno–objektívnych funkčných jazykových štýlov. Netreba zdôrazňovať, že tento žurnalistický štýl by tu nebol, keby to neboli náboženské tlačové médiá zo strany Katolíckej cirkvi, ale aj ostatných kresťanských cirkví. (porov. Terézia Kolková, Vývoj žurnalistiky na Slovensku, 2004).

Obsah Katolíckych novín sa však neorientuje na náboženský pátos alebo sterilné úlety mimo reality, kdesi do krajiny radosti alebo virtuálnej pohody. Katolícke noviny sú súčasťou každodenného života veriaceho človeka aj pre svoje poslanie budovania spolupatričnosti s Ježišovým krížom. Je zrejmé, že prinášajú povzbudenie a poučenie pre tých, ktorí nesú kríž. O svoje trápenia, spojenie s Bohom a o nesenie kríža sa delia v ich článkoch ľudia, trpiaci misionári, stretávajúci sa s prekážkami; ľudia v rodinách, ktorí zápasia o svoj duchovný podiel v svojom živote, zošľachtenie svojich vzťahov a smerovanie ku Kristovi a trojjedinému Bohu.

Toto všetko tvorí obrovský poklad pre chorých, ktorí chcú s Kristom niesť svoj kríž, ale aj pre ľudí, ktorých Boh požehnáva zdravím. Ďalším pokladom je šírenie mariánskej úcty, ktoré je nosným prvkom mnohých čísel.  Katechizmus Katolíckej cirkvi objasňuje, že „v modernej spoločnosti majú spoločenské komunikačné prostriedky prvoradú úlohu v oblasti informácie, šírenia kultúry a výchovy. Táto úloha narastá v súvislosti s technickým pokrokom, šírkou a rozmanitosťou podávaných správ a s vplyvom na verejnú mienku“(KKC 2493). V tomto duchu Katolícke noviny zahŕňam do modlitieb a zo srdca im prajem, aby spoločenstvo, ktoré vytvárajú okolo Božieho slova a učenia Katolíckej cirkvi, stále rozkvitalo a duchovne sa formovalo. Aby naďalej vytvárali kultúru spoločenstva, národa a jeho jazyka.