Modlime sa podľa Svätého písma

Niekto si azda povie: „Konečne chcem lepšie spoznať Tatry!“

A môže sa o to pokúsiť rôznymi spôsobmi. Naplánuje si let športovým lietadlom ponad ne alebo aspoň cestu vlakom popri nich. Preštuduje si tatranské mapy. Možno si obzrie hory na lyžiach v zime, „vygoogli“ si tatranské zábavné podniky, prípadne sa vyberie na liečebný pobyt do Vyšných Hágov. Ciest, ako spoznať Vysoké Tatry, je veľa, no kvalita ich poznania bude rozličná.

Ako je spoznávanie našich veľhôr najkrajšie naživo, pokojne kráčajúc po turistických chodníkoch, podobne je to aj s poznávaním Svätého písma. Najpôsobivejšie a najtrvalejšie ho zakúsime v modlitbe. Takej jednoduchej, ako je obyčajné kráčanie s otvorenými očami, ušami a srdcom.

Písmo a modlitba

V modlitbe ide o vzťah a ten funguje aj bez slov. Podobne ako keď sa zoznámia dvaja mladí. Najprv si potrebujú veľa toho povedať, no neskôr chcú spolu zažiť pekné veci. A dlhoroční manželia si rozumejú aj mlčky.

I modlitba je niečo jednoduché a platí to aj o tej nad Svätým písmom. Prílišní vedátori sa asi nad ním modliť ani nedokážu. Takže sčasti máme vyhraté. Stačí kúsok dobrej vôle a štipka viery s odrobinkou lásky.

Nie vždy si uvedomujeme, že v Písme je uvedených veľa príkladov modlitby a spôsobov, ako sa modliť. A to nehovoríme len o Knihe žalmov. Nimi nám sám Boh kladie do úst slová, ktorými sa mu môžeme dôstojne a zároveň úprimne prihovárať. No na modlitbu je vhodné každé slovo z neho. 

Už však nie verbálnu, ale rozjímavú. Okrem toho samotné Písmo vznikalo v tajomnom procese modlitby, keď Boží ľud načúval Pánovmu konaniu. Preto je modlitba od neho priam neoddeliteľná.

A tak je Biblia najlepšou učebnicou modlitby, aká existuje. Lepšie povedané, knihou opravdivých príbehov o nej. Okrem toho, že učí, kto je Boh a kto sme my vo vzťahu k nemu, naživo ukazuje, ako s ním viesť dialóg. Bez nej by sme sa museli uspokojiť iba s modlitebným monológom.

Keď si trochu zamilujeme Sväté písmo, pocítime, že čítať ho nestačí, že mu treba načúvať – počúvať cez neho Boha – a to už je veľmi vzácna modlitba. Dôverný vzťah s Bohom, ktorý sa bez Písma dá natrvalo budovať len ťažko. Áno, Boh je prítomný v Eucharistii, aj v mojom srdci, ale i vo Svätom písme – v Božom slove; Slove ktoré sa stalo telom v Ježišovi Kristovi.

Sami si nemôžeme vymyslieť cesty, po ktorých by sme sa dostali bližšie k Bohu. Vyjavuje nám správnu cestu a ukazuje na Ježiša. Preto ho vôbec nestačí poznať zdvorilostne. Treba mať s ním osobný vzťah.

Sväté písmo je vlastne základným nástrojom na hlbšiu modlitbu srdca, ktorú v tomto uponáhľanom svete tak veľmi potrebujeme – aby sme nestratili seba ani Boha. Je zlatou niťou modlitbového života pre všetkých.

Keďže sme komplikované stvorenia, rozložme si tému modlitby nad Písmom na drobné. Až sa naše čítanie Biblie bude krôčik po krôčiku z neuvedomelej modlitby meniť na čoraz vedomejšiu. To je ten zlomový bod: prejsť od jednoduchého čítania Svätého písma k modlitbe nad ním.

Ako sa modliť s Písmom

Možno ste už obdivovali kvety v susedovej záhrade. Pekný pohľad, ktorý poteší. No ak vlastným úsilím dopestujete nejaký ten kvietok, jeho farba, vôňa či tvar ostávajú vo vašom vnútri. Niečo z neho bude kvitnúť i vo vás.

Podobne je to i s uvažovaním a modlitbou nad Písmom. Lebo ak sa budeme celý život opierať len o to, čo ku ktorému textu Písma povedal alebo napísal niekto iný – nech by to bolo akokoľvek zaujímavé –, všetky naše perfektné poznatky skôr či neskôr vyblednú.

Ale ak pri modlitbe s Písmom na niečo prídeme sami - alebo lepšie - ak pocítime jemné vanutie Ducha Svätého, nik nám jeho dar nebude môcť vziať. Ostane v našej pamäti zapísaný hlboko, navždy.

Keď sa chceme nad Písmom modliť, vytvorme si kúsok súkromia a ticha. Prečítajme si z neho pozorne konkrétny úryvok, lebo veď modliť sa s textom celej knihy naraz by sme asi nedokázali.

Zastavme sa, snažme sa vstúpiť do deja evanjeliového príbehu ako jedna z vystupujúcich postáv a sústreďme svoj pohľad na Ježiša: čo hovorí, ako koná. Potom sa v rozhovore s ním pýtajme, čo chce povedať mne, na čo ma vyzýva, k čomu ma inšpiruje.

Ak sa mi dostane trochu svetla pri počúvaní, odpovedám Pánovi. Ďakujem za svetlo, prosím o pomoc. Odpovedám mu nielen slovami, ale i rozhodnutiami a v neposlednom rade hoci aj drobnými skutkami.

Cítime, že takáto modlitba má grády, je to o inom, ako odrapkať ošúchané formulky.

Staronová metóda

Ako zoznamovanie sa mladých ľudí má svoje radostné, ale i namáhavé fázy, tak je to i pri zbližovaní sa s Božím slovom. Aj túto cestu pretkávajú chvíle útechy, ale i hmly či neistých krokov.

Našťastie, nemusíme pri tomto hľadaní hlbšieho vzťahu s Písmom vychádzať od nuly. Máme k dispozícii stáročia dlhé skúsenosti mnohých ľudí, ktorí sa dostali do hlbšieho kontaktu s ním a od ktorých môžeme ľahšie odpozorovať, o čo pri ňom ide, ako svoj vzťah k Bohu cez Písmo rozvíjať a prehlbovať. Učiť sa od našich predkov i súčasníkov, ako sa z neho s úžitkom modliť.

Najstarší a zároveň najmodernejší návod, ako sa modliť z Písma, je lectio divina – v doslovnom preklade božské čítanie, čiže modlitbové čítanie Písma. Táto metóda sa nachádza priamo v jeho DNA. Je súčasťou procesu jeho vzniku, a tým aj kľúčom k jeho pochopeniu a bytostnému prijatiu.

Sedem kľúčov

Na otváranie nášho vzťahu so Svätým písmom možno použiť až sedem kľúčov či sedem krokov lectio divina. Je to trochu veľa, preto si ich priblížime na tom, čo je blízke ozaj všetkým: na jedení. Lebo modlitbu sýtenia sa Božím slovom – až po poslednú bunku našej bytosti – odporúčali najčastejšie už cirkevní otcovia.

Nato, aby som sa najedol, potrebujem sa dostať do kontaktu so sebou. Uvedomiť si, že som hladný, alebo aspoň zaregistrovať, že je čas obeda. Čiže zastaviť sa, otvoriť chladničku alebo sa dať obslúžiť v nejakom stravovacom zariadení. Mysľou mi prebehne, že potrebujem načerpať novú silu, posilniť svoje zdravie či imunitu. V neposlednom rade sa z jedla i potešiť.

A takémuto prípravnému kroku sa na ceste lectio divina v skratke hovorí statio. Čiže zastavenie sa a uvedomenie si, že v Písme chcem počúvať Boha a sýtiť sa ním. Keď som pripravený obedovať, začnem „skúmať“ obsah chladničky, čo je v nej nachystané, prípadne, čo by som si mohol pripraviť aj sám. Aké vitamíny, živiny potrebujem.

Rovnako i v supermarkete si môžem nájsť vhodné potraviny, preskúmam ich zloženie, trvanlivosť či pôvod. V reštaurácii si zase naštudujem menu a vyberiem si vhodný pokrm. Alebo na jedálnom lístku objavím niečo, čo ešte nepoznám, či v chladničke to, na čo som zabudol.

A sme pri druhom kroku, v ktorom si chystáme materiál na modlitbu s Písmom: lectio – pozorné čítanie jeho úryvku v kontexte, tiež s poznámkami a možno aj vhodným komentárom.

Keď objavím to, čo je pre mňa vhodné, čo ma zaujalo, či to, čo mi odporúča lekár, začnem jesť. Jedlo si dochutím, vhodne nakrájam, kladiem do úst a dôkladne prežúvam, najmä ťažšie stráviteľné kúsky. Iné si nechám v ústach lahodne rozpustiť. Okusujem špecifickú chuť každého sústa.

Nenáhlivému prežúvaniu jedla môžeme pripodobniť tretí krok sýtenia sa Božím slovom, čiže rozjímanie nad ním: meditatio, pri ktorom sa snažím mysľou trochu „prekopať“ zvolený úryvok.

K obedu si vezmem aj vhodný nápoj. Výber isto súvisí s menu, ktoré mám pred sebou na stole. Napijem sa vtedy, keď som jedlo dobre prežul a prehltol. Samozrejme, nápoj už hrýzť netreba. Rozohriatie srdca Pánovým slovom by mohlo byť štvrtým krokom našej spontánnej odpovede Pánovi: oratio – modlitba, čiže dialóg s ním.

Napokon nasleduje príjemný pocit nasýtenia s kúskom pauzy na trávenie. To už je piata etapa – trávenie Božieho pokrmu: contemplatio. Potom treba čochvíľa pokračovať v práci a vyberiem sa späť k pracovnému stolu.

Vezmem si so sebou aj dobrý pocit z obeda, spomienku na príjemné osvieženie. Niečo podobné, ale v duchovnom zmysle je custoditio, ktorým si chcem uchovať ovocie sýtenia sa Pánovým slovom.

V rámci poobedňajšieho rituálu si možno s kolegami dáme kávu a popri iných užitočných i veselých veciach nezabudneme zhodnotiť aj kvalitu obeda, možno i doobedňajšej práce. Niektorí pridajú do spoločného aj nejaký ten koláčik či ovocie zo svojej záhrady.

V itinerári lectio divina by to mohlo predstavovať podelenie sa o prijaté Pánove dary prostredníctvom jeho slova, čiže collatio.

Práca ma počkala, no posilnený a oddýchnutý pokračujem sviežejšie. Idem do života! Do všetkého, čo treba; k tým, ku ktorým treba. Obnovený a zregenerovaný kvalitnou stravou. A to by mohol byť v prenesenom zmysle posledný krok cesty s Písmom – actio, čiže autentický život podľa Pánovho slova.

Tvoj štýl

Tých sedem krokov, i s podelením, sa vám možno zdá ako hora. Pri modlitbe nad Svätým písmom však ide len o to, aby sme si trochu z neho prečítali, zľahka sa zamysleli, chvíľku sa modlili a oddychovali v Božej prítomnosti. Z pochopeného sa s niekým možno o niečo podelili a v našom živote podľa toho niečo vylepšili.

Z hľadiska rôznych prístupov si Sväté písmo môžeme predstaviť ako veľký dom s mnohými dverami. Niekto potrebuje dvere široké, iný vysoké a ďalší nenápadné. A tak aj „vstúpiť“ do Svätého písma možno rôzne. To, čo sme uviedli, je len na zorientovanie sa v biblickej modlitbe.

Podstatné bude stíchnuť, čítať a na základe prečítaného reagovať na Božie oslovenie. Cítime, že je to kvalitatívny skok v modlitbovom živote. Odmenou nám bude, že v akej miere sa my skloníme pred Božím slovom, tak sa Boh v ňom skloní k nám.