Modlitba ruženca je mlčanlivá láska

Len veľmi ťažko sa dá určiť počiatok úcty k Matke Božej. Ide skôr o proces, ktorý sa formoval celé stáročia. S istotou však môžeme povedať, že počiatky mariánskeho kultu siahajú až k prvotnej Cirkvi.

Najväčší rozmer dosiahla mariánska úcta v stredoveku, čo sa prejavilo v počte i rozmanitosti mariánskych pobožností. Práve v tomto období vznikla jedna z najvýznamnejších modlitieb k Panne Márii – modlitba ruženca.

K tejto modlitbe nás pozvala aj samotná Matka Božia počas zjavení vo Fatime. Od 13. mája 1917, keď sa zjavila trom malým pastierikom Lucii, Hyacinte a Františkovi prvýkrát, pri každom ďalšom zjavení naliehavo žiadala deti, aby sa každý deň modlili ruženec.

DIALÓG S BOHOM

Modlitba nie je len akýsi mystický proces, počas ktorého voláme k nejakej neosobnej sile. Nie je to ani prostriedok moci, ktorou privolávame veci do nášho života tým, že ich nariaďujeme Bohu vykonať. Modlitba je komunikácia s ním a predpokladá dve roviny: rozprávanie a počúvanie.

Obe tieto skutočnosti sa odohrávajú v srdci človeka, preto sa o modlitbe hovorí ako o pozdvihnutí srdca k Bohu. V každom prípade nie je jednoduché zadefinovať modlitbu v jej plnosti, lebo má mnoho podôb. Kam teda môžeme v rámci pestrej ponuky rôznych modlitieb a pobožností zaradiť modlitbu ruženca?

KONTEMPLATÍVNA MODLITBA

Ruženec jednoznačne patrí medzi kontemplatívne modlitby. V tomto bode je dôležité vnímať rozdiel medzi rozjímaním (meditáciou) a kontempláciou. Môžeme mať pocit, že oba termíny označujú to isté, ale bližší pohľad nám odhalí, že to tak nie je, ide o iný prístup v modlitbe k Bohu.

Katechizmus Katolíckej cirkvi definuje rozjímanie (meditáciu) predovšetkým ako hľadanie. „Ľudský duch sa usiluje pochopiť dôvod a spôsob kresťanského života, aby súhlasil s tým a odpovedal na to, čo žiada Pán“ (KKC 2705).

Na druhej strane kontemplácia je, slovami sv. Terézie z Avily, prežívaním blízkeho priateľstva. Kontemplovať teda znamená vytvoriť si priestor na samotu s tým, o ktorom vieme, že nás má rád. Ja sa pozerám na neho a on sa pozerá na mňa – vysvetlil sedliak z Arsu svojmu farárovi, keď sa modlieval pred svätostánkom.

Teológ Karl Rahner definuje kontempláciu ako nerušené zotrvávanie duše v Božej prítomnosti. Dodáva však, že v určitých štádiách sa plody kontemplácie prejavujú ako stavy vyprahnutosti či temnej noci, pretože človek sa zbavuje svojho zamerania na vonkajšie prostredie.

Svätec a mystik Ján z Kríža v diele Temná noc píše základnú poučku kontemplácie: „Úplne stačí v pokoji a v tichu zamerať svoju pozornosť a lásku na Boha.“

Pripomeňme si aj katechizmovú definíciu kontemplatívnej modlitby: „Je to pohľad viery upretý na Ježiša, počúvanie Božieho slova, mlčanlivá láska. Kontemplatívna modlitba uskutočňuje zjednotenie s Kristovou modlitbou v takej miere, v akej nám dáva účasť na jeho tajomstve“ (KKC 2724).

V kontemplatívnej modlitbe teda kontemplujeme „Niekoho“, osobu, Boha samého. Zjednodušene môžeme povedať, že rozjímanie (meditácia) nám pomáha Boha poznať a kontemplácia nám pomáha Boha milovať.

KRISTUS UPROSTRED

Jedinečnosť ruženca spočíva v tom, že ide o modlitbu, pri ktorej kontemplujeme všetky základné udalosti spásy v Kristovi – od jeho panenského počatia až po veľkonočné tajomstvo, ktorého účinky sa rozlievajú na Cirkev. Ruženec je modlitba, uprostred ktorej nestojí Mária, ale Kristus.

Zdravas je mariánska modlitba, v ktorej strede sa nachádza Ježiš, jeho sväté meno, čo dodáva ružencu kristologický charakter. Tichým a pomalým odriekaním Zdravasov sme vtiahnutí do jednotlivých tajomstiev Krista.

Bez kontemplácie je však ruženec „telo bez duše“ a „môže sa stať roztržitým a bezduchým opakovaním formuliek, ktoré je v rozpore s týmto napomenutím Ježiša Krista: Keď sa modlíte, nehovorte veľa ako pohania.

Myslia si, že budú vypočutí pre svoju mnohovravnosť“, zdôrazňuje pápež Pavol VI. v apoštolskej exhortácii Marialis cultus. Ak chceme hľadať niekoho, kto by mal byť pre nás príkladom kontemplácie Kristovej tváre, tak je ním jednoznačne jeho Matka Mária.

„Kontemplácia Krista má v Márii neprekonateľný vzor. Synova tvár patrí jedinečným spôsobom Márii. V jej lone bol predsa utvorený a od nej dostal ľudskú podobu, ktorá poukazuje na ešte väčšiu duchovnú blízkosť. Ešte nikto nikdy sa nevenoval kontemplácii Kristovej tváre tak verne ako Mária,“ pripomína sv. Ján Pavol II. v apoštolskom liste Rosarium Virginis Mariae.

OČAMI PANNY MÁRIE

Máriine oči boli upriamené na Synovu tvár počas celého jej života. Od narodenia v Betleheme cez jeho hľadanie v Jeruzaleme, ako aj počas jeho prvého znamenia v Káne Galilejskej. Mária neodvrátila svoj pohľad od Syna ani vtedy, keď trpel na kríži.

Preto mohol jej pohľad vo veľkonočné ráno zažiariť radosťou zo zmŕtvychvstania a nakoniec, v deň Turíc, to bol pohľad zapálený vyliatím Ducha. Kontemplovať znamenalo pre Máriu pozerať na udalosti života očami viery.

Práve preto, že ruženec vychádza z Máriinej vlastnej skúsenosti, je vynikajúcou kontemplatívnou modlitbou. Modliť sa ho znamená konať podobne ako Mária, čiže pozerať sa na udalosti života očami viery v jej Syna.

To si vyžaduje, aby sme sa pred modlitbou či už celého ruženca, alebo jedného desiatka náležite stíšili, uvoľnili sa a uvedomili si, že sa ideme modliť. Ruženec si už svojou povahou vyžaduje čas na pokojné recitovanie jednotlivých Zdravasov.

Tak sa modliaci človek môže ponárať do tajomstiev Ježišovho života a pozerať sa na ne očami tej, ktorá bola Pánovi zo všetkých najbližšia. Je to možnosť čerpať silu a pokoj z jednotlivých tajomstiev, ktoré v modlitbe kontemplujeme.

V MÁRIINEJ ŠKOLE

Úlohou každého kresťana je nasledovať Krista a postupne sa približovať k jeho postojom a skutkom. Dosiahnuť tento náročný ideál pripodobnenia sa Kristovi sa usilujeme na duchovnej ceste ruženca, založeného na neprestajnej kontemplácii Kristovej tváre v Máriinej prítomnosti.

Ruženec nás tajomným spôsobom stavia po jej boku a ona nás formuje, aby v nás bol Kristus úplne stvárnený. Skrze modlitbu ruženca vstupujeme do Máriinej školy, v ktorej nás učí zakúšať hĺbku Ježišovej lásky a získavame tak mnoho milostí.

Mária nám preukazuje neustálu materinskú starostlivosť, do ktorej nás zveril umierajúci Spasiteľ na kríži v osobe milovaného učeníka: „Žena, hľa, tvoj syn!“ (Jn 19, 26).

PRAMEŇ POKOJA A DÔVERY

Modliť sa znamená žiť vierou, nádejou a láskou. Ruženec je buď modlitbou lásky, alebo nie je ružencom. Naznačuje nám to už samotný jeho názov. Ruženec znamená veniec ruží, ktorý kresťania touto modlitbou vijú Kristovi a jeho Matke. A ruža je symbolom lásky.

Kto sa chce modliť dobre, rýchlo zistí, akým požehnaním sa pre neho modlitba ruženca stáva. Vo viere a s láskou sa pozeráme na Ježišovu tvár, ktorá nám vo chvíľach našich trápení či duchovnej suchoty dodáva silu ísť ďalej.

Ruženec je modlitba, ktorá liturgicky slávené tajomstvo prenáša do osobného života a stáva sa prameňom pokoja a dôvery. Je to modlitba, ktorá v sebe spája jednoduchosť ľudovej modlitby, ale aj hĺbku teologickej modlitby pre tých, ktorí cítia potrebu hlbšej kontemplácie.

Všetky tieto okolnosti robia z ruženca skutočnú duchovnú hodnotu, ktorej cieľom je byť pri Ježišovi a jeho Matke. Cirkev tejto tradičnej modlitbe vždy pripisovala mimoriadnu silu a jej spoločnému, vytrvalému odriekaniu zverovala tie najťažšie problémy.

Preto aj my dnes s dôverou zverme sile tejto modlitby všetky problémy nášho života, či už na úrovni osobnej, rodinnej alebo celospoločenskej. Panna Mária, Kráľovná posvätného ruženca, oroduj za nás.