Radosť je kresťanská pečať. Spôsob života a konania dobra, praktizovania čností. Nie náhodou slovo evanjelium obsahuje tento koreň, ktorý nás vedie k radosti.

Dúfať, mať nádej, korešponduje s niečím veľmi hlbokým, čo je v človeku zakorenené. S túžbou byť šťastný, slobodný, milovaný.

Pokoj, ktorý Ježiš dáva učeníkom po vzkriesení, je stály, pretože je to dar. Bezpečný pred zmenami v dejinách, nezávislý od zmien ľudskej vôle.

Ježiš túžil vypiť kalich bolesti až do dna. Videl, ako ľudia budú milovať kríž, a videl i mučeníkov, ktorí z lásky a na obranu pravdy zažijú podobný osud. Tak, ako mladík zo Záhoria.

V tempe života musíme byť pripravení upraviť program našich preplnených dní, aby sme sa mohli stretnúť s Ježišom vo svojom najhlbšom vnútri. Toto stretnutie je pre nás časom pravdy.