Nádej, ktorá nezahanbuje

Vieme, a súčasná situácia nás o tom nemusí nasilu presviedčať, že bezradnosť a bezmocnosť sa v našom živote stávajú najťažšími, keď nám prichodí ich prežívať. A predsa nemusia byť nezmyselnými, ba môžeme sa z nich mnohému naučiť. Napríklad nás učia, že my nie sme pánmi svojho života.

BOŽIA LÁSKA AKO PRAMEŇ

Život nám bol darovaný a nesieme zaň zodpovednosť, aj keď oň môžeme prísť. Nemôžeme sa hrať na hrdinov života, ale môžeme sa nimi stávať. Bezradnosť a bezmocnosť nám odhaľujú najdôležitejšie hodnoty, učia nás inému pohľadu na život a pobádajú hľadať nádej, čo nás nesklame.

A práve o tom hovorí apoštol Pavol v Liste Rimanom: „Ospravedlnení z viery, žijeme v pokoji s Bohom skrze nášho Pána Ježiša Krista. Skrze neho máme vierou prístup k tej milosti, v ktorej zotrvávame, aj sa chválime nádejou na Božiu slávu. A nádej nezahanbuje, lebo Božia láska je rozliata v našich srdciach.“

Prameňom našej nádeje je Božia láska, ktorou nás Kristus zachraňuje tým, že za nás zomiera ako za hriešnych. V našej bezmocnosti sa Ježiš stáva našou nádejou.

NAJNEBEZPEČNEJŠÍ VÍRUS

Čo všetko nás robí v živote bezmocnými a bezradnými? Málo myslíme na to, že do najväčšej bezmocnosti a najväčšieho ohrozenia dostáva náš život hriech a z neho nás zachraňuje Ježiš.