Nanebovzatím Panny Márie ukázal Boh silu svojho ramena

Panna Mária celým srdcom a celým životom uverila, čo jej povedal Boh skrze archanjela Gabriela. Prijala Boha do svojho života – vzala ho do svojho lona. Potrebovala sa s niekým podeliť o toto radostné tajomstvo, a preto prichádza k príbuznej Alžbete a s vierou prináša aj radosť. Alžbetu pri Máriinom pozdrave naplnil Duch Svätý a radosťou sa zachvelo dieťa – Ján v jej lone (porov. Lk 1, 39 – 45).

Duch Svätý je darcom života. Keď je ním človek naplnený, vždy je dôvod na radosť zo života. Máriin radostný chválospev – Magnifikat (porov. Lk 1, 46 – 55) vytryskol z plnosti duše, ktorá žila a duchovne rástla zo Svätého písma. Zachovalo sa nám veľmi málo slov Panny Márie, ale Magnifikat je v tomto ohľade najbohatší a najobsažnejší. Tak ako Márii, aj Alžbete preukázal Boh veľkú milosť. Obe mali zážitok z výnimočného Božieho pôsobenia v živote. Podobne prežívali veľkú radosť, o ktorú sa chceli podeliť.

Oslava Nanebovzatia Panny Márie je pozvaním, aby sme dôverovali Bohu, a tiež pozvaním k napodobňovaniu Márie, ktorá povedala: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova“ (Lk 1, 38).

Do lona vzatie Pána Ježiša a do neba vzatie Panny Márie

Radosť, ktorú Mária prežívala pri vzatí Ježiša do svojho lona a života, určite prežívala aj vtedy, keď ju Ježiš vzal do neba. Veľmi sa mi páči paralela: do lona vzatie Pána Ježiša a do neba vzatie Panny Márie. Pri oslave nanebovzatia Preblahoslavenej Panny Márie by sa mala radovať celá Cirkev spolu s Matkou Božou. Mária „po skončení svojho pozemského života bola vzatá s telom i dušou do nebeskej slávy, kde už má účasť na sláve zmŕtvychvstania svojho Syna, a tak anticipuje vzkriesenie všetkých údov jeho tela“ (KKC 974).

Mária je predobrazom nášho vzkriesenia. Je blahoslavená pre svoju vieru v protiklade k Zachariášovej slabej viere. Magnifikat je vlastne chválospevom na Božie mocné činy, ktoré sa naplno prejavili Máriiným nanebovzatím. Boh ukázal silu svojho ramena (porov. Lk 1, 51). 

Pripomíname si udalosť, keď Mária bola po skončení pozemského života (KKC 966) s telom i dušou vzatá do neba. Jej láska, život, služba Pánu Ježišovi bola odmenená hneď a to čaká každého z nás, pokiaľ vytrváme v konaní dobra a v plnení Božej vôle. Ježiš ukončil svoje poslanie na tejto zemi zmŕtvychvstaním a nedovolil, aby telo tej, ktorá mu dala život, podľahlo rozkladu v hrobe.

Radujme sa z toho! Svätý pápež Pavol VI. hovorieval: „Ak chceme byť radostnými kresťanmi, musíme byť mariánski. Ak chcem byť mariánsky, v duchu chválospevu Magnifikat potrebujem s Máriou milovať poníženosť, s Máriou odmietať pýchu a s Máriou pokorne dôverovať Bohu.“ 

Obnovené a premenené telo

Sviatok Nanebovzatia Panny Márie je však kameňom úrazu pre nekatolíkov, pretože nie je jasne potvrdený v Biblii. Nevedia prijať to, že aj ostatní svätci sú „nanebovzatí“, pretože hľadia na Boha z tváre do tváre. Všetci svätí sú síce „nanebovzatí“, ale len Mária zažila doslova na vlastnej koži premenu tela. Zažila vykúpenie, obnovenie tela.

Čo je to „obnovené telo“? V Druhej knihe kráľov nájdeme celkom vhodnú pasáž. Náman postihnutý malomocenstvom zostúpil a ponoril sa sedemkrát do Jordánu, ako to žiadal Boží muž, a jeho telo sa znovu stalo čistým ako telo malého chlapca (porov. 2 Kr 5, 14). Jeho telo sa teda obnovilo a vrátilo sa do mladých rokov.

Možno preto svätý Tomáš Akvinský hovorí o tom, že vykúpené telo vyzerá približne ako v šestnástich rokoch života človeka. Vo veku, keď je človek v plnom rozkvete mladosti a fyzickej zrelosti. Je tu ešte premena tela. Je ťažké si niečo také presne predstaviť, preto Sväté písmo používa rôzne obrazy. Premenenie Pána dosvedčuje, že premena sa ukazuje aj na tvári: „Tvár mu zažiarila sťa slnko a odev mu zbelel ako svetlo“ (Mt 17, 2).

To, že išlo o viditeľnú premenu, vyznáva aj svätý Pavol v Druhom liste Korinťanom: „A my všetci s odhalenou tvárou hľadíme ako v zrkadle na Pánovu slávu a Pánov Duch nás premieňa na taký istý, čoraz slávnejší obraz“ (2 Kor 3, 18). Inými slovami – Božia prítomnosť je taká silná a prenikavá, že premieňa celého človeka, dokonca preteká nielen dušou, srdcom, ale aj zovňajškom. Je to pretekajúca Božia sláva.

Preto môžeme povedať o Márii, ale tiež o každom, kto zažije Božiu moc vo vzkriesení tela, že je „odetá slnkom“ (Zjv 12, 1). Je to pre nás nepredstaviteľné. My sa nedokážeme dlho pozerať na slnko, nieto ešte, aby sme sami žiarili ako slnko alebo ako hviezdy (porov. Dan 12, 3). Taká intenzívna bude Božia žiara. Toto všetko už Panna Mária prežíva, a preto sviatok jej nanebovzatia, ak parafrázujeme výrok svätého Bernarda, nie je pre ňu, ale pre nás. Prečo? Povzbudzuje nás, aby sme sa už teraz nechali premieňať Kristom, a tak raz zažili pretekajúcu Božiu slávu.

Napriek tomu, že nám nohy už neslúžia ako kedysi, sluch, zrak, pamäť nám slabnú, očakávame, že dostaneme nové telo. Nebude to však návrat späť do našich šestnástich rokov, ale život prežiarený Božou pretekajúcou slávou. Boh premení naše slabé telo a obnoví celú našu existenciu. Na to sa môžeme už teraz tešiť (inšpirované kázňou Angela Scarana).

Vďačnosť za všetko prináša radosť

Len vtedy budeme pravými kresťanmi, keď našou charakteristickou črtou bude radosť. Chceme byť aj my kresťanmi podľa príkladu a svedectva Panny Márie? Pozrime sa na jeden životný príbeh zo súčasnosti. Istá mladá žena bola úplne na dne.

Viaceré trápne okolnosti v jej živote zapríčinili, že stratila úctu sama k sebe. Začala zanedbávať svoj zovňajšok, prejedala sa a čoskoro bola taká tučná, že sa jej manžel začal obzerať po iných ženách. Jedného dňa sa odsťahoval a požiadal o rozvod. Jedna rana stíhala druhú a nervy tejto ženy boli také napäté a rozrušené, že sa začala zaoberať myšlienkami na samovraždu.

Vzniknutú situáciu sama vykresľuje takto: „Po celý ten čas som sa modlila, čítala som Sväté písmo, chodila som do kostola a prosila som všetkých známych o modlitby. Veriaci priatelia mi stále radili to isté: Len zotrvaj vo viere. Zajtrajšok bude iste lepší. V skutočnosti sa to však zhoršovalo. Až som si raz v knihe s názvom Dobrodružstvo za každú cenu prečítala: ,Obrat nastane až vtedy, keď začneme Bohu ďakovať za naše ťažkosti a prestaneme žobroniť a žalostiť, aby ich od nás odňal.‘ Povedala som si, že žiaden človek so zdravým rozumom predsa nemôže odo mňa očakávať, že budem vďačná za všetko, čo sa vtedy v mojom živote odohrávalo. Ale čím ďalej som čítala, tým viac som musela plakať. Postupne som zistila, že je to pravda.“

Od tohto poznania sa rozhodla, že bude Bohu za všetko ďakovať. S malou nádejou pokľakla doma v obývačke a modlila sa: „Bože, ďakujem ti, že môj život je taký, aký je. Každý môj problém je tvojím darom. Pochopila som, že tým, čo ťa milujú, všetko slúži na dobré. Bože viem, že ty ma miluješ takú, aká som. Rozhodujem sa teraz odpustiť svojmu mužovi; pomôž nám, prosím, uzdraviť náš vzťah.“

V tej chvíli ju vyrušil štekot psa. Za dverami bol poštár. Aj to bola jedna z maličkostí, ktorá ju vždy rozčuľovala. Keď chcela psa zvyčajným ostrým spôsobom okríknuť, zrazu jej napadlo: „Mám predsa byť za všetko vďačná. Dobre, Pane, ďakujem ti za svojho štekajúceho psa.“ Poštár priniesol doporučený list. Neverila vlastným očiam, keď uvidela dôverne známy rukopis. „To nie je možné! Tak rýchlo predsa Boh nemôže odpovedať.“

Trasúcou rukou otvorila list a čítala: „Ak chceš, azda by sme sa mohli pokúsiť dať náš vzťah nejako do poriadku.“ Boh zasiahol v pravom okamihu. Plná radosti mohla teraz táto žena naozaj veriť, že Pán Boh všetko v jej živote riadi k najlepšiemu. Muž sa k nej vrátil a začali spoločne nový život. Obrat v živote tejto ženy nastal, akonáhle prijala svoju súčasnú situáciu a začala Bohu ďakovať. Netúžime aj my po pravej radosti, ktorá pramení z viery, že Boh všetko v našom živote riadi k tomu najlepšiemu?

Milý brat, sestra, usmej sa! Ešte trošku! Vidíš, v tvojom srdci vychádza slnko radosti. Prajem nám všetkým, aby sme sa dokázali radovať ako Panna Mária deliť sa o túto radosť. Potom bude platiť to staré známe pravidlo, že radosť rozdávaním rastie a nebeské kráľovstvo môžeme zakusovať už tu na zemi. Nech nás Máriin chválospev inšpiruje k vytvoreniu vlastného Magnifikatu. Takáto osobná modlitba je dôležitá, pretože nás presviedča, že Boh je dosť mocný na to, aby nás premenil celých pri vzkriesení. Veď on už veľakrát zasiahol v našich životoch a ukázal silu svojho ramena.