Nebeský „upgrade“ ľudskej prirodzenosti
Božstvo je také úchvatné, že ho nik nemôže vidie bez toho, aby nepocioval veľkú rados. Ilustračná snímka: pixabay.com
Zavŕšenie ľudského života voláme nebo. Je to náš posledný cieľ, stav nadprirodzenej blaženosti. Ale dovoľte hneď na začiatku spresniť jedno: nie nebo je zmysel nášho života, Boh je ten zmysel!
Človek je jediný povolaný, aby mal poznaním a láskou účasť na Božom živote (KKC 356). Preto je múdrejšie povedať, že zavŕšenie a zmysel života je Boh. Nebo je Boh sám i očistec je Boh sám, ktorý očisťuje svoje deti, aby mohli k nemu prísť. Ale dokonca aj peklo je Boh, lebo on je spravodlivý sudca, ktorý dobrých odmeňuje a zlých tresce. Veď rozmýšľajme: večný život je byť s Kristom, teda byť účastný na jeho živote, žiť podobne ako Boh.
NADPRIRODZENÁ BLAŽENOSŤ
Predtým sme si povedali, že nebo, peklo a očistec nie je miesto, ale stav. Preto nazývame večný život ako neohraničiteľný dokonalý stav nadprirodzenej blaženosti, prežívanej naraz a teraz. Je to večnosť.
Aj v pozemskom živote prežívame blaženosť, extatickú radosť, ktorá je nádherná. Lenže je obmedzená a raz sa skončí. V nebi nie.
Nebeská, nadprirodzená blaženosť sa prežíva naraz vo svojej plnosti. Nemá hraníc, nekončí sa, ale narastá na intenzite. Večnosť nemá následnosť, existuje súčasne a naraz celá. Je to vlastne spôsob existencie Boha.
Nuž, a zmysel nášho života je dostať sa do stavu spoluúčasti na živote Boha vo večnosti. Udeje sa to po našej smrti, ona je prechod z jedného stavu do druhého. Máme sa na čo tešiť!
POZNÁVAME LEN SČASTI
Tieto definície sú náročné na pochopenie, lebo opisujú nebeský svet, ktorý približujeme v obrazoch. Asi ako to vyjadril svätý Pavol: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú“ (1 Kor 2, 9).
Svätý Pavol napísal: „... poznávame len sčasti a len sčasti prorokujeme. Teraz vidíme len nejasne, akoby v zrkadle, no potom z tváre do tváre. Teraz poznávam iba čiastočne, ale potom budem poznať tak, ako som aj ja poznaný“ (1 Kor 13, 9 – 12). Vyjadril tým stav pozemského a nebeského poznania. V nebi totiž dosiahneme spoluúčasťou na Božom živote dokonalé poznanie.
Boh tým, že je všadeprítomný a vševediaci, poznáva všetko naraz a v celku. Rovnako tak budeme poznávať aj my. Keďže budeme „napojení“ na Pána Boha, naša vôľa sa s jeho vôľou konečne zjednotí a budeme chcieť to, čo on. V pozemskom živote máme s plnením jeho vôle miestami ťažkosti, pravda?!
RADOSŤ, KTORÁ SA NEKONČÍ
A čo spomínaná radosť v nebesiach? Spomeňme svätého Tomáša Akvinského, ktorý napísal: „Božstvo je také úchvatné, že ho nik nemôže vidieť bez toho, aby nepociťoval veľkú radosť“ (SA 7). Lenže narastanie radosti je úmerné radosti ostatných. Takže hľadíme na každého z oslávených, ktorý sa raduje, a naša radosť narastá do slasti, ktorá sa nikdy nekončí spolu s nimi. Sme v dobrej spoločnosti nespočetného a blaženého množstva radujúcich sa oslávených v nebesiach. So svojím Kráľom.
Zatiaľ je nám ťažko pochopiť tajomstvo tohto blaženého spoločenstva v nebeskom kráľovstve, lebo to presahuje naše chápanie. Ale jedno je isté. Vieme, komu sme uverili. Nasledovať Krista a byť s Kristom sa začína na zemi a zavŕši sa v nebesiach.
Otázky na zamyslenie
Bojíme sa smrti? Alebo sa bojíme umierania? Zbavuje nás Mesiášov prísľub nesmrteľnosti strachu zo smrti? Dbáme o náš najväčší poklad, ktorým je naša duša?