Nebeský „upgrade“ ľudskej prirodzenosti

Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, čo má pre nás Boh pripravené v nebi. Nie je preto jednoduché pochopiť niektoré definície opisujúce nebeský svet.
Igor Giboda 22.11.2024
Nebeský „upgrade“ ľudskej prirodzenosti

Božstvo je také úchvatné, že ho nik nemôže vidie bez toho, aby nepocioval veľkú rados. Ilustračná snímka: pixabay.com

Zavŕšenie ľudského života voláme nebo. Je to náš posledný cieľ, stav nadprirodzenej blaženosti. Ale dovoľte hneď na začiatku spresniť jedno: nie nebo je zmysel nášho života, Boh je ten zmysel!

Človek je jediný povolaný, aby mal poznaním a láskou účasť na Božom živote (KKC 356). Preto je múdrejšie povedať, že zavŕšenie a zmysel života je Boh. Nebo je Boh sám i očistec je Boh sám, ktorý očisťuje svoje deti, aby mohli k nemu prísť. Ale dokonca aj peklo je Boh, lebo on je spravodlivý sudca, ktorý dobrých odmeňuje a zlých tresce. Veď rozmýšľajme: večný život je byť s Kristom, teda byť účastný na jeho živote, žiť podobne ako Boh.

NADPRIRODZENÁ BLAŽENOSŤ

Predtým sme si povedali, že nebo, peklo a očistec nie je miesto, ale stav. Preto nazývame večný život ako neohraničiteľný dokonalý stav nadprirodzenej blaženosti, prežívanej naraz a teraz. Je to večnosť.

Aj v pozemskom živote prežívame blaženosť, extatickú radosť, ktorá je nádherná. Lenže je obmedzená a raz sa skončí. V nebi nie.

Nebeská, nadprirodzená blaženosť sa prežíva naraz vo svojej plnosti. Nemá hraníc, nekončí sa, ale narastá na intenzite. Večnosť nemá následnosť, existuje súčasne a naraz celá. Je to vlastne spôsob existencie Boha.

Nuž, a zmysel nášho života je dostať sa do stavu spoluúčasti na živote Boha vo večnosti. Udeje sa to po našej smrti, ona je prechod z jedného stavu do druhého. Máme sa na čo tešiť!

POZNÁVAME LEN SČASTI

Tieto definície sú náročné na pochopenie, lebo opisujú nebeský svet, ktorý približujeme v obrazoch. Asi ako to vyjadril svätý Pavol: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú“ (1 Kor 2, 9).

Svätý Pavol napísal: „... poznávame len sčasti a len sčasti prorokujeme. Teraz vidíme len nejasne, akoby v zrkadle, no potom z tváre do tváre. Teraz poznávam iba čiastočne, ale potom budem poznať tak, ako som aj ja poznaný“ (1 Kor 13, 9 – 12). Vyjadril tým stav pozemského a nebeského poznania. V nebi totiž dosiahneme spoluúčasťou na Božom živote dokonalé poznanie.

Boh tým, že je všadeprítomný a vševediaci, poznáva všetko naraz a v celku. Rovnako tak budeme poznávať aj my. Keďže budeme „napojení“ na Pána Boha, naša vôľa sa s jeho vôľou konečne zjednotí a budeme chcieť to, čo on. V pozemskom živote máme s plnením jeho vôle miestami ťažkosti, pravda?!

RADOSŤ, KTORÁ SA NEKONČÍ

A čo spomínaná radosť v nebesiach? Spomeňme svätého Tomáša Akvinského, ktorý napísal: „Božstvo je také úchvatné, že ho nik nemôže vidieť bez toho, aby nepociťoval veľkú radosť“ (SA 7). Lenže narastanie radosti je úmerné radosti ostatných. Takže hľadíme na každého z oslávených, ktorý sa raduje, a naša radosť narastá do slasti, ktorá sa nikdy nekončí spolu s nimi. Sme v dobrej spoločnosti nespočetného a blaženého množstva radujúcich sa oslávených v nebesiach. So svojím Kráľom.

Zatiaľ je nám ťažko pochopiť tajomstvo tohto blaženého spoločenstva v nebeskom kráľovstve, lebo to presahuje naše chápanie. Ale jedno je isté. Vieme, komu sme uverili. Nasledovať Krista a byť s Kristom sa začína na zemi a zavŕši sa v nebesiach.

Otázky na zamyslenie

Bojíme sa smrti? Alebo sa bojíme umierania? Zbavuje nás Mesiášov prísľub nesmrteľnosti strachu zo smrti? Dbáme o náš najväčší poklad, ktorým je naša duša?