Nech pred nami rastie iba Boh

Pod rehoľným závojom vidíme ženu, kresťanku. Ale v prvom rade vidíme Bohu zasvätenú osobu. Napriek pokračujúcemu zosvetšteniu našej spoločnosti rehoľné rúcho naďalej vzbudzuje úctu a obdiv.
Lucián Mária Bogucki, OFMConv 21.07.2025
Nech pred nami rastie iba Boh

Každý zasvätený by mohol vydať svedectvo, aké bolo preňho pri voľbe povolania dôležité, že stretol iné rehoľné osoby. Ilustračná snímka: Človek a Viera/Jozef Sagan

Svätý Ján Pavol II. si nevedel predstaviť Cirkev bez rehoľníkov, lebo to „nezodpovedá úmyslom jej božského zakladateľa“.

VYCHOVAŤ DIEŤA PRE CIRKEV

Dekrét Druhého vatikánskeho koncilu o apoštoláte laikov hovorí, že kresťanskí manželia sú prví vierozvestcovia a vychovávatelia svojich detí. „Slovom i príkladom ich priúčajú kresťanskému apoštolskému životu, múdro im pomáhajú pri voľbe povolania a v prípade, že u nich objavia duchovné povolanie, napomáhajú ho so všetkou starostlivosťou.“

Anton Habovštiak na adresu rodičov blahoslavenej Zdenky Schelingovej napísal: „Dávali svojim deťom nielen ponaučenia, ale si aj utvárali v duchu predstavu o ich budúcom povolaní. Ideálom oravských rodičov, najmä matiek, bolo vychovať dieťa pre Cirkev. Za naplnenie takéhoto sna vyslala nejedna matka k nebesiam nespočítateľné modlitby. Ani matka Schelingová nebola v tomto ohľade výnimkou. Tieto modlitby priniesli požehnané ovocie. Aj v rodine Schelingovcov vzišlo duchovné povolanie.“

Ich dcéra Cecília ako pätnásťročná 6. júla 1931 vstúpila ako kandidátka do kláštora milosrdných sestier Svätého kríža v Podunajských Biskupiciach.

Prečítajte si celý článok. Zaregistrujte sa a predplaťte si katolickenoviny.sk

online predplatné

S predplatným získate
neobmedzený prístup ku všetkým článkom