Nech pred nami rastie iba Boh

Každý zasvätený by mohol vydať svedectvo, aké bolo preňho pri voľbe povolania dôležité, že stretol iné rehoľné osoby. Ilustračná snímka: Človek a Viera/Jozef Sagan
Svätý Ján Pavol II. si nevedel predstaviť Cirkev bez rehoľníkov, lebo to „nezodpovedá úmyslom jej božského zakladateľa“.
VYCHOVAŤ DIEŤA PRE CIRKEV
Dekrét Druhého vatikánskeho koncilu o apoštoláte laikov hovorí, že kresťanskí manželia sú prví vierozvestcovia a vychovávatelia svojich detí. „Slovom i príkladom ich priúčajú kresťanskému apoštolskému životu, múdro im pomáhajú pri voľbe povolania a v prípade, že u nich objavia duchovné povolanie, napomáhajú ho so všetkou starostlivosťou.“
Anton Habovštiak na adresu rodičov blahoslavenej Zdenky Schelingovej napísal: „Dávali svojim deťom nielen ponaučenia, ale si aj utvárali v duchu predstavu o ich budúcom povolaní. Ideálom oravských rodičov, najmä matiek, bolo vychovať dieťa pre Cirkev. Za naplnenie takéhoto sna vyslala nejedna matka k nebesiam nespočítateľné modlitby. Ani matka Schelingová nebola v tomto ohľade výnimkou. Tieto modlitby priniesli požehnané ovocie. Aj v rodine Schelingovcov vzišlo duchovné povolanie.“
Ich dcéra Cecília ako pätnásťročná 6. júla 1931 vstúpila ako kandidátka do kláštora milosrdných sestier Svätého kríža v Podunajských Biskupiciach.


