Od Boha máme všetko zadarmo

Len kde-tu nás osamelý hlas vyzýva uskromniť sa s dôrazom na zodpovednosť za náš spoločný dom, za jeho najchudobnejších obyvateľov. Na ekologické témy sme už citlivejší, lebo je jasné, že naša zem všetky naše nároky nezvláda.

Ale beda, ak by niekto chcel siahnuť na náš komfort! Vtedy môžeme počuť aj egoistické vyjadrenia, že uhlíková stopa by sa dala riešiť zredukovaním ľudstva.

NEZRIADENÁ TÚŽBA

Boh daroval človeku pozemské dobrá nielen preto, aby sa z nich tešil, ale aj preto, aby hľadal Darcu. No človek tento Boží zámer pokazil hriechom. Svätý Augustín hovorí, že vôľa sa stáva zlou, keď opúšťa vyššiu vec a kloní sa k nižšej. Teda samotná nižšia vec nie je zlá.

Zlá je nezriadená, prevrátená túžba po nej. Už padlí anjeli uprednostnili seba pred Bohom, ktorý je najvyšším bytím. Podobne aj prví ľudia, keď uprednostnili stvorenie pred Stvoriteľom. Dali sa oklamať a v chamtivej túžbe po šťastí odmietli pravé šťastie.

Tragédia odmietnutia Božej lásky bolestne poznačila nielen vzťahy medzi ľuďmi, ale aj ich vzťah k prírode. Diablovi, ktorého meno znamená „rozdeľovateľ“, sa podarilo nielen oddeliť ľudí od Boha, ale rozdeliť ich aj navzájom. Každá vojna, i tá „žabomyšia“, nesie diablov autorský podpis.

No podľa sv. Gregora Veľkého nám tieto bolestivé skutočnosti nakoniec môžu poslúžiť: „Lebo pokoj s Bohom sa nám vracia iba vtedy, keď sa to, čo bolo stvorené ako dobré, ale nedobre po tom túžime, obráti pre nás na zlé biče.“

Nejavia sa nám pandémia koronavírusu a vojna na Ukrajine ako bolestivé švihnutia bičom? Ale či nám pomôžu k pokornej náprave, to je už v našich rukách. Boh nás chce uchrániť od modiel, lebo sú pre nás vždy osudné.

Bránia nám, aby sme všetku dôveru vkladali do Stvoriteľa. A ak si človek vytvorí bôžika sám zo seba, vo svojej pýche nielenže chce vlastniť mnohé veci, ale aj ovládať ostatných.

CESTA POKÁNIA

Počas prvej svetovej vojny, keď v Európe zúrila španielska chrípka, zjavila sa Panna Mária trom fatimským pastierikom. Nástojčivo vyzývala svet na modlitbu a pokánie. Vtedajšia situácia nápadne pripomína tú dnešnú. Dá sa však uprostred toľkej zloby a násilia ešte niečo zmeniť?

Áno, dá. Môžem zmeniť svoje srdce, zmýšľanie a to nie je málo. Potom si Pán môže cezo mňa pritiahnuť k sebe ďalších.

Pápež František nám v tomto čase prostredníctvom Twitteru poslal odkaz: „Modlitba, dobročinnosť a pôst sú liekmi nielen pre nás, ale pre všetkých. Môžu zmeniť dejiny, pretože sú hlavnými spôsobmi, ktoré umožňujú Bohu zasahovať do nášho života a do života sveta. Sú to zbrane Ducha.“

Tieto tri duchovné lieky, ktoré nám naordinoval Ježiš, sú schopné narušiť našu zahľadenosť do seba a priviesť nás k Bohu. Cesta zriekania nie je ľahká, ale je to cesta Kristova, veď sa zriekol seba samého (porov. Flp 2, 7).

TŔŇOVÁ KORUNA

Mladý jezuitský novic z Ružomberka Tomáš Munk, ktorého zastrelili nacisti, svojmu priateľovi Jozefovi napísal: „Tí, čo slúžia moci a sláve, nosia koruny zo zlata, striebra a drahokamov. Tí, čo slúžia kráse a márnym radostiam, nosia koruny z ruží a vavrínu. Tí, čo slúžia Kristovi, nosia podľa vzoru svojho Majstra korunu tŕňovú.“

Potom nasleduje výzva, ktorá platí pre každého kresťana: „Vezmi s radosťou túto korunu, ktorú nosil Kráľ kráľov. Uvi si ju každý deň znova z mnohých malých, ale s láskou prinesených obiet a sebazapieraní. Neboj sa tejto koruny. Ona bude raz tvojou slávou a radosťou, keď sa všetky ostatné koruny zmenia na prach a popol.“

Návrat k Bohu znamená aj návrat k stratenej jednote s bratmi a sestrami a tiež k jednote s prírodou. Človek je stvorený na Boží obraz, a tak je už svojou prirodzenosťou pozvaný k láske. Len tak môže skutočne realizovať seba samého a byť šťastný.

Preto celý náš život nemá spočívať v zhromažďovaní vecí, ale v obnažení sa od všetkého, čo nás vzďaľuje od Božej lásky, čo zatieňuje Božiu prítomnosť v nás.

„Boh je najjednoduchší a ten, kto ho túži nájsť, bude sa musieť stať jednoduchým, inak ho nikdy nenájde, v tom spočíva múdrosť,“ hovorieval blahoslavený tínedžer z Milána Carlo Acutis.

UKRUTNÁ ZÁVISLOSŤ

Kráčať cestou jednoduchosti a skromnosti sa môže javiť aj ako požiadavka rozumu. Dokonca aj staroveký filozof Epikuros, pre ktorého boli zmyslové pôžitky cieľom všetkého snaženia, hovorí o ich múdrom a umiernenom užívaní.

Aby človek netrpel a odstránil duševný nepokoj, musí sa vyhýbať nepotrebným a neprirodzeným pôžitkom, napríklad bohatstvu. Prirodzené pôžitky, ktoré nie sú nevyhnutne potrebné, napríklad výborné jedlá, má užívať umiernene.

Slobodne si môže užívať prirodzené a potrebné pôžitky, napríklad prechádzku po namáhavej duševnej práci. Logike tejto úvahy chýba ešte podstatná motivácia, ktorou je láska. Inak sa pôžitky stávajú kanálom nielen k rozkladu tela, ale aj ducha.

Taliansky spisovateľ Alessandro Manzoni si zvykol vzdychnúť, že sa radšej chceme mať dobre, než konať dobro. Najistejším spôsobom, ako človeka oslabiť, je urobiť ho závislým od pôžitkov. Je to vlastne ukrutnosť, keď deti a mladých „z lásky“ zahŕňame blahobytom.

Človek oddaný pôžitkom otupieva, stráca duchovnú i duševnú pevnosť, mravnosť, chrbtovú kosť, zásady, všetko. Ak by niekto chcel ohroziť jeho pohodlie a užívanie si, je schopný aj zabíjať. Dôkazom sú toľké deti, ktorým nebolo dovolené narodiť sa.

TAJOMNÁ LOGIKA

Pápež František v exhortácii Gaudete et exsultate zdôrazňuje, že šťastie nemožno stotožniť s pôžitkom. „Vskutku šťastie je paradoxné a daruje nám najlepšie zážitky, keď prijmeme tajomnú logiku, ktorá nie je z tohto sveta. ,Toto je naša logika,‘ hovorieval sv. Bonaventúra, keď poukazoval na kríž.“

Áno, kríž je prejavom vrcholnej lásky a len táto Láska nás dokáže urobiť šťastnými. A tak sv. Terézia z Avily so všetkou jednoduchosťou napísala: „Kto má Boha, tomu nič nechýba. Sám Boh stačí.“

Boh je jediným skutočným bohatstvom. Svätý Pavol nás varuje pred hromadením pozemského bohatstva a pred láskou k peniazom: „Lebo tí, čo chcú zbohatnúť, upadajú do pokušenia a osídla a do mnohých nezmyselných a škodlivých žiadostí, ktoré ľudí ponárajú do záhuby a zatratenia“ (1 Tim 6, 9).

Bohatstvá tohto sveta sa rýchlo pomíňajú. Náš Pán nás napomína: „Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich moľ a hrdza ničia a kde sa zlodeji dobýjajú a kradnú“ (Mt 6, 19).

A keďže pohrebný rubáš nemá vrecká – ako nám to pripomína pápež František – poklady si treba zhromažďovať tam, kde nás o ne nemôže obrať ani smrť, teda v nebi. Božou bankou tu na zemi sú vrecká chudobných, vyradených, trpiacich.

Pán Ježiš nám jasne povedal: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“ (Mt 25, 40). V banke si zvykneme šetriť dlhodobo. A to platí aj o nadobúdaní pokladu v nebi.

NEZIŠTNOSŤ

Keď spoznávame Krista v tvári núdzneho, uvedomujeme si, že všetci sme bratia. Jednotu medzi nami obnovuje činorodá láska, ktorú sme hriechom narušili. Svätá Matka Tereza konštatuje: „Chudobu sme stvorili my, nie Boh, ja a ty – naším sebectvom.“

V kontexte krízy u našich východných susedov nás samých prekvapila vlna konkrétne prejavenej solidarity na Slovensku. Vďaka Bohu, ešte stále je dosť ľudí, ktorí i keď majú prístup k najrozmanitejším pôžitkom, vedia s nimi správne zaobchádzať. Aj dnes je možné plávať proti prúdu, žiť skromne.

Dokazuje to aj mladík Carlo Acutis. Hoci pochádzal z dobre situovanej rodiny, uspokojil sa s ošarpaným bicyklom, notebookom z druhej ruky a jedným párom tenisiek. Spolužiakom a kamarátom nijako nedával pocítiť svoj sociálny status.

Myslel na chudobných, nosil im jedlo, úspory míňal na podporu charity. Nezištnosť má byť jednou z charakteristík kresťana, ktorý si uvedomuje, že od Boha dostal všetko zadarmo, a tak sa aj on učí nezištne darovať druhým. S chudobnými sa delíme tak, ako sa Ježiš rozdelil s nami.