Od Pánovho oltára k oltáru práce

Svätý František, zakladateľ menších bratov, vyžadoval od svojich nasledovníkov fyzickú prácu, ktorou si mali bratia zabezpečiť jedlo. Konal tak v duchu sv. Pavla: Kto nepracuje, nech neje (porov. 2 Sol 3, 10).

Pre zasvätené osoby nie je práca len prameňom prostriedkov pre život, ale v prvom rade, ako učí Katechizmus Katolíckej cirkvi, účasťou na diele stvorenia. Práca spojená s Kristom sa stáva aj účasťou na jeho vykupiteľskom diele. Stáva sa milosťou, lebo pripodobňuje k Bohu, ktorý pracuje. Ježiš hovorí: „Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem“ (Jn 5, 17).

SPOĽAHLIVO A SVEDOMITO

V posledný júlový deň si pripomenieme 70. výročie mučeníckej smrti blahoslavenej Zdenky Schelingovej. Sestra Zdenka po zložení prvých rehoľných sľubov pracovala najprv na internom oddelení v Bratislave, potom bola ošetrovateľkou v Humennom.

Odtiaľ na pozvanie vedenia Štátnej nemocnice v Bratislave na Mickiewiczovej nastúpila v roku 1942 ako laborantka, neskôr ako asistentka na röntgenologické oddelenie. Tam pracovala až do svojho zatknutia 29. februára 1952.

„Už ako ošetrovateľka v Humennom si získala hneď priazeň i uznanie lekárov, sestričiek a spolupracovníkov, nadovšetko však pacientov. Pracovala spoľahlivo a svedomito,“ spomína životopisec Anton Habovštiak.