Panna Mária nám pomáha rásť v láske

Svätý Maximilián hovoril, že mariológia, náuka o Panne Márii, je veľmi praktická veda. V poznávaní nesmierneho významu nebeskej Matky sú nám nápomocné aj októbrové pobožnosti.
Martin Mária Kollár OFMConv 04.10.2024
Panna Mária nám pomáha rásť v láske

Každý zármutok, nepokoj, strach, hnev by sme mali „premodliť“ – dovtedy zotrvať v modlitbe, kým neobnovíme našu dôveru. Ilustračná snímka: pixabay.com

S vätý Ján napísal, že „Boh je láska; a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom“ (1 Jn 4, 16). Všetci túžime po láske. Všetci túžime byť podľa možnosti čo najviac milovaní. Láske sa však treba učiť. Deti vedieme k tomu, aby sa podelili o hračky, o sladkosti.

A ony objavujú, že radosť rozdávaním skutočne rastie. Snažíme sa, aby mali takých rovesníkov, ktorí ich dobrotu nezneužijú. Usmerňujeme ich tak, aby si navzájom pomáhali rásť. Chceme, aby chodili na dobré školy, na kvalitné krúžky. Keď sú starší, čoraz viac sa rozhodujú sami, čo nám neraz spôsobuje veľkú bolesť.

SÚČASŤ DOZRIEVANIA

Je dobré uvedomiť si, že aj dvanásťročný Ježiš spôsobil veľkú bolesť svojim rodičom. On, bezhriešny, spôsobil bolesť bezhriešnej Panne Márii. Teda ani z jeho strany nešlo o zlý úmysel či nerozvážnosť, ani zo strany Panny Márie nešlo o zanedbanie, keď si nevšimla, že chlapec nejde v sprievode a po sviatkoch ostal v Jeruzaleme. Mária nerozumela jeho vysvetleniu, že musí byť tam, kde ide o jeho Otca, a uvažovala nad tým (porov. Lk 2, 41 – 51).

Bolesť trojdňového hľadania syna bola súčasťou jej dozrievania. Aj ona potrebovala porozumieť, čo to v praxi znamená, že Otec a Syn sú jedno a že podobne aj ona i Jozef majú byť jedno v prijímaní Božej vôle. Aj keď jej často nerozumie, aj keď jej často bude spôsobovať bolesť. Svätý Pavol píše: „Hnevajte sa, ale nehrešte! Slnko nech nezapadá nad vaším hnevom“ (Ef 4, 26).

Teda hnev, bolesť, úzkosť, obavy môžu byť súčasťou vášho života. Emócie nedokážeme ľahko a rýchlo ovládnuť. Nemáme však hrešiť. Naše slová, skutky i myšlienky máme ovládať. Ako hovorí svätý František, treba sa tak dlho modliť, kým nám Pán neprinavráti jeho spásnu radosť.

Treba sa modliť, kým v sebe neobnovíme dôveru v jeho prozreteľnosť. Pavol píše, že by sme to mali stihnúť do západu slnka. Možno sa teda čudovať výzve Panny Márie v Medžugorí zo 16. júna 1983, aby vznikali modlitebné skupiny, ktoré by sa aspoň tri hodiny denne venovali modlitbe?

ZOTRVAŤ V MODLITBE

Je v nás toľko napätí, toľko zranení, ktoré potrebujú dotyk Božej uzdravujúcej lásky. Pán Ježiš hovorí: „Kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi“ (Mt 18, 20). A na inom mieste hovorí: „Ja som vinič, vy ste ratolesti... bezo mňa nemôžete nič urobiť...

Ak ostanete vo mne a moje slová ostanú vo vás, proste, o čo chcete, a splní sa vám to“ (Jn 15, 5 – 7). Keď sme zhromaždení na modlitbách, keď hovoríme Božie slová a najmä keď im vytrvalo hovoríme svoje áno, Božia prítomnosť, Božia sila ako miazga v rastline prúdi do našej duše a my objavujeme, že každým utrpením, každým krížom, ktorý dokážeme s Božou pomocou trpezlivo niesť, sa pripodobňujeme Božej láske.

Objavujeme, ako veľmi sme stvorení na Boží obraz a ako veľmi dokážeme byť zjednotení s naším Vykupiteľom. To je tá radosť, ten pokoj, tá láska, od ktorej nás len tak ľahko nedokáže nič odlúčiť. Svätý Maximilián to vyjadril slovami: „Čokoľvek nezávisí tu a teraz od tvojej vôle, či minulé, či budúce, či prítomné, je pre teba najlepšie, takže dokonca nikto nič lepšieho vymyslieť nemôže, keďže to prichádza od najlepšieho Otca rukami Nepoškvrnenej. Prečo sa teda zarmucuješ?“

Každý zármutok, nepokoj, strach, hnev by sme mali „premodliť“ – dovtedy zotrvať v modlitbe, kým neobnovíme našu dôveru, že to všetko je pre nás príležitosť dozrievať v láske a čoraz viac sa pripodobňovať Božiemu Synovi, ktorý nám cestu lásky dokonale ukázal.

ÚMYSLY APOŠTOLÁTU MODLITBY NA OKTÓBER

▪ Úmysel Svätého Otca: Modlime sa, aby si Cirkev naďalej a v každom smere udržiavala synodálny štýl v duchu spoločnej zodpovednosti. Aby podporovala spoluúčasť, spoločenstvo a spoločnú misiu kňazov, rehoľníkov i laikov.
▪ Úmysel našich biskupov: Aby naše školy pomáhali žiakom a študentom rásť nielen vo vedomostiach, ale aj v zušľachťovaní charakteru.

Otázky na zamyslenie

Dokážem rozpoznať vo svojom živote rôzne etapy dozrievania v láske? Vidím v tom procese postupné pripodobňovanie sa Kristovej láske? Pomáha mi v tomto procese vytrvalá modlitba? Chápem, že tým najdôležitejším je povedať Bohu svoje áno?