Pomocnica v pripodobňovaní sa Kristovi

Najprv je potrebná zmena zmýšľania. Svätý Pavol píše: „Nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovou zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé“ (Rim 12, 2).

ZAUJAŤ KRITICKÝ POSTOJ

Svet nám vtláča svoje zmýšľanie mnohorakými spôsobmi – cez médiá, cez všadeprítomnú reklamu, cez našich blízkych, ktorí dnešnú kultúru konzumu praktizujú a podobne. „Len si užívaj!“ – to je heslo dnešnej doby.

My máme byť vo svete, no nemáme byť zo sveta (porov. Jn 17, 15). Je potrebné rozlíšiť, či to, čo je príjemné, je aj dobré. Je nutné zaujať kritický postoj k tomu, čo je hriech, čo oberá o slobodu a vedie k závislostiam, k frustrácii, k prázdnote. Naopak, keď si osvojujeme Božie zmýšľanie, postoje a konanie, nachádzame harmóniu, nádej, pokoj.

Majsterka života v harmónii podľa Božieho zámeru je Panna Mária. Je milostiplná, plná Božej dobroty, pretože sa v ničom neodklonila od Božej vôle. Spomedzi ľudí najlepšie pozná svojho Syna, je jeho najvernejšia nasledovníčka.

CESTA SPRÍTOMŇOVANIA

Svätý Ján Pavol II. v apoštolskom liste Rosarium Virginis Mariae napísal: „Spomienky na Ježiša, vtlačené do Máriinho srdca, ju sprevádzali vo všetkých životných situáciách a viedli ju k uvažovaniu nad rôznymi chvíľami jej života, keď stála pri svojom Synovi. Boli akýmsi ružencom, ktorý počas svojho pozemského života odriekala nepretržite.“

Podobne, keď my pri modlitbe ruženca uvažujeme o živote Pána Ježiša v súvislosti s rôznymi chvíľami nášho života, dostávame svetlo pre naše ďalšie rozhodnutia, ale aj útechu a radosť z poznávania podobnosti Božieho a nášho života.

Svätý Ján Pavol II. ide ešte ďalej, keď v liste tvrdí: „Máriino rozjímanie je predovšetkým spomínanie. Toto slovo musíme chápať v biblickom zmysle ako spomienku (zakar) sprítomňujúcu diela, ktoré Boh uskutočnil v dejinách spásy... Toto sprítomňovanie sa deje predovšetkým v liturgii... Do istej miery to platí aj o každom inom nábožnom prístupe k týmto udalostiam.“

Teda nábožné pripomínanie si udalostí zo života Spasiteľa a jeho Matky nám umožňuje byť na týchto udalostiach akoby opäť prítomnými. Tieto zážitky nás potom formujú. V Poľsku sa hovorí: „S kým sa stretávaš, takým sa stávaš.“ Svätý Pavol to vyjadril slovami: „My všetci s odhalenou tvárou hľadíme ako v zrkadle na Pánovu slávu a Pánov Duch nás premieňa na taký istý, čoraz slávnejší obraz“ (2 Kor 3, 18).

ZDÔRAZŇOVAŤ JEŽIŠOVO MENO

Je dôležité „hľadieť na Pánovu slávu“, rozjímať a spomínať. Napomáha tomu už samotná recitácia ružencových modlitieb. Svätý Pavol VI. o tom v exhortácii Marialis cultus napísal: „Ruženec si totiž svojou povahou vyžaduje pokojný spád v recitovaní, akúsi zahĺbenú zdĺhavosť, čo uľahčuje modliacemu rozjímať o tajomstvách Kristovho života a nazerať na ne akoby srdcom tej, ktorá bola Pánovi zo všetkých najbližšia.“

Ján Pavol II. v liste Rosarium Virginis Mariae odporúča po prednesení tajomstva a po prečítaní príslušného Božieho slova zastaviť sa a v tichu zamerať svoju pozornosť na tajomstvo, o ktorom rozjímame. 

Obaja spomínaní pápeži odporúčajú zvyk zdôrazňovať Ježišovo meno pridaním dodatku pripomínajúceho tajomstvo, o ktorom sa rozjíma. Zdôrazňuje sa tak osoba Ježiša Krista, je to zároveň vyznanie viery a pomoc pri sústredení sa na meditáciu.

Formačný vplyv meditácie nie je niečím veľmi vzdialeným ľudskej skúsenosti. Poznáme príslovie: „Povedz mi, čo čítaš, a ja ti poviem, kto si.“ Nejde len o to, že zvyčajne čítame to, čo je nám blízke. To, čo čítame, nás aj premieňa.