Poznanie Otca prevyšuje slová

Minule sme sa zamýšľali nad domom nášho Otca, nad tým, ako si ho nemáme predstavovať a čo pre nás znamená. Kto je ale náš Otec? Určite si ho nepredstavujme ako starého muža s dlhou šedivou bradou, ktorého sme ako deti videli na zbožných obrázkoch. Kto je teda Otec, ktorého nám zjavuje Ježiš? O kom nám to vlastne hovorí? Aké je jeho meno?

ZJAVENIE OTCA

Meno v biblickom význame znamená bytostné centrum osoby, naša podstata, alebo podľa tradície srdce. Zjavenie Božieho mena je zjavením jeho prítomnosti pre nás. Boh prevyšuje našu schopnosť vyjadriť ho slovami, pretože nie je figúrka, objekt, ktorý môžeme mysľou a zmyslami uchopiť a predstaviť si.

Preto bol apoštol Filip veľmi prekvapený, keď na požiadavku, ktorú dal Ježišovi: „Pane, ukáž nám Otca a to nám postačí“, dostal skôr výčitku než odpoveď: „Filip, toľký čas som s vami, a nepoznáš ma?! Kto vidí mňa, vidí Otca. Ako môžeš hovoriť: ‚Ukáž nám Otca?!‘ Neveríš, že ja som v Otcovi a Otec vo mne?“ (Jn 14, 8 – 10).

Zjavenie Otca Ježišom nie je zjavením jeho výzoru, ale zjavením jeho života. Keď sa Boh zjavuje Mojžišovi, vyslovuje svoje meno – „som, ktorý som“ (Ex 3, 14). V čom spočíva rozdiel medzi týmto starozákonným menom a tým, čo nám zjavuje Ježiš? „Som, ktorý som“ bolo vyjadrenie večného bytia Boha, ktorý je plnosť všetkého, a zároveň vyjadrovalo jeho prítomnosť na ceste putujúceho ľudu.

PRÍTOMNOSŤ BOHA

Ježiš však túto dynamiku života Boha ešte viac rozvíja. Nepredstavuje Otca ako oddeleného vládcu, ale ako toho, kto je súčasť našej životnej praxe. Priľnutie k Ježišovi vedie k poznaniu Otca, ktoré prevyšuje slová. Vychádza z nášho života, z našej životnej praxe, z našich skutkov, ktoré dennodenne robíme, či už ide o zametanie izby, manažovanie firmy, prechádzanie sa s blízkym človekom.

Naše prežívanie Boha sa totiž nebude odohrávať ako v nejakom filme, ktorý sa nám premietne vo sne alebo v nejakom zvláštnom zážitku. Ak by to tak bolo, drvivá väčšina ľudí by sa s Bohom nikdy nestretla. Ako je potom pre nás Boh prítomný?

Neočakáva sa, že musíme urobiť niečo zvláštne. Stačí jednoduché uvedomenie, že čokoľvek robíme, máme to robiť vo vedomí jeho prítomnosti v nás a v tom, čo robíme. Našou úlohou je dať tomu voľný priebeh – robiť v danej situácii to, čo robíme, s vedomím nášho večného ponorenia do Božieho života. Bez neho by sme nemohli urobiť nič (porov. Jn 14, 5). Takto jednoducho je v každom z nás Otec skrze Syna a stvoril nás preto, aby sa nám mohol zjaviť a darovať.

ŠTEDRÁ BOHATOSŤ

Nakoniec samotné slovo Boh (slovansky Bog) je odvodené od slova bohatý. To odhaľuje jeho podstatu, ktorú aj v sanskrte predstavuje slovo Bhaga, čo znamená štedré božské dávanie, štedrá bohatosť. Boh je skutočne bohatým darcom života, ktorý hovorí: „Dobre, že si, pretože ty si mojím dobrom.“ Sme totiž z neho, povie Pavol (porov. 1 Kor 3, 16).

Skúsme sa zamyslieť nad tajomstvom, že naše dobro je aj dobrom Boha. Tak lepšie pochopíme Ježiša, ktorý hovorí, že Boh nechce dávať len nejaké dary, ale v prvom rade seba. Dar je nato, aby sme sa cezeň dostali k Darcovi, ale musíme si dávať pozor, aby sme sa k daru neprilepili a nepovýšili ho nad Darcu.

SKUTOČNÁ OBETA

Uverme, že Ježiš s Otcom a Duchom je v nás nesmierne jednoducho tým, že nás tvorí a uschopňuje vo všetkom, čo robíme. Uverme, že Boh je taký veľký, že mu žiaden človek nie je malý. Preto nám stačí byť k Bohu bezprostrední, bez toho, aby sme kalkulovali, sledovali výhody, ktoré živia naše ego. V tom spočíva naša skutočná obeta – nedávam Bohu niečo, čo mám, alebo nejaké slová o obetovaní, ale seba tým, že sa dávam v danej situácii.

To isté robí náš Otec, ktorý sa v každej situácii nášho života dáva nám a celému stvoreniu. Každým naším láskavým činom sme účastní na živote Boha. A preto je každý z nás schopný Boha.