Pozvanie objaviť svetlo

Nie je to svetlo reflektorov, ktoré zostáva iba na povrchu a vypnutím elektrickej energie sa stratí. Je to svetlo, o ktorom svätý Augustín hovorí, že sa rodí alebo skôr prebýva a ukazuje sa v našom vnútri – a preniká z neho von. „Krása taká stará a taká nová… neskoro som ťa začal milovať! Ty si bol vnútri, ja vonku, a tam som ťa hľadal…“ (Vyznania 10, 27, 38).

SVETLO VLASTNÍ NÁS

Ako však toto svetlo objaviť? Treba spadnúť z koňa ako svätý Pavol, aby nás zalialo? Možno aj to, aby sme zistili, že ho vlastne nemáme a potrebujeme ho hľadať.

Môžeme byť aj my v situácii ako farizeji z Evanjelia podľa Jána, keď Ježiš uzdravuje slepého od narodenia. Oni si mysleli, že vidia, a pritom boli slepí. Mali na všetko vysvetlenie, zákon, boli naozaj študovaní a skúsení, ale nedokázali vidieť tajomstvo človeka a ani Boha. Neboli dosť otvorení na to, že veci môžu byť aj inak.

Nekonečný Boh nie je uzatvoriteľný do našich schém, presvedčení, pohľadov a očakávaní. A je úplne jedno, do akej časti názorového spektra sa radíme. Boh nám vždy bude aj nekonečne „trčať“, bude nás nekonečne presahovať. Boh je väčší ako každý kostol i Cirkev, ako každé hnutie či strana. On presahuje všetko, je všadeprítomný. A zároveň slobodný darovať sa nám, kedy a kde on sám chce. My pravdu ani svetlo nevlastníme, ono vlastní nás.