Prorok Nátan, kráľ Dávid a ja

„Preto Pán poslal k Dávidovi Nátana. On šiel k nemu a povedal mu: „V ktoromsi meste boli dvaja mužovia, jeden bohatý a jeden chudobný. ... Tu prišiel k bohatému mužovi pocestný a jemu bolo ľúto vziať zo svojich oviec a zo svojho dobytka a pripraviť to pocestnému, ktorý k nemu prišiel, preto vzal ovečku chudobného muža a pripravil ju mužovi, ktorý k nemu prišiel.“

Dávid sa veľmi rozhneval na toho človeka a povedal Nátanovi: „Ako žije Pán, človek, ktorý to urobil, je synom smrti.“ ... Nátan povedal Dávidovi: „Ty si ten muž“ (2 Sam 12, 1 – 7)!

Ako by som sa v opisovanej situácii správal ja? Bol by som odvážny ako Nátan a povedal kráľovi: „Ty si ten muž, ktorý zneužil svoju moc, zhrešil, zabil?“ Alebo by som pre vlastnú bezpečnosť ostal radšej slepý, hluchý a nemý?