Prosme Pannu Máriu o uzdravenie nášho ducha

Učiteľ na hodine zemepisu vyžadoval orientáciu na mape. Vyvolal žiaka k tabuli a povedal: „Ukážte, kde je Panamský prieplav, kde je Sydney, Kalifornia.“

Pedagóg sa rukou oprel o mapu a pokračoval, „kde je Uralské pohorie, Tokio,“ a po chvíli dodal: „Nájdite Oslo.“ Marcel hľadal, ale nenašiel, pretože vyučujúci miesto zámerne zakrýval svojou dlaňou.

„Neskôr mi táto skúsenosť pomáhala zorientovať sa v živote, lebo aj v ňom je mnoho podobných prekrytí toho, čo je potrebné vidieť, mať pred očami. Predovšetkým je často zahalený náš cieľ života, prekrytý rôznymi vecami, dobrami, krásami a ľuďmi tohto života a sveta,“ zaspomínal si Marcel na školské časy.

Panna Mária – maják viery

Umenie reklamy, maklérov, manipulátorov módnych trendov i názorov je zamerané všetko podsúvať, aby odtiahli pozornosť človeka od cieľa, od večnosti a zatienili túto métu najrozmanitejšími atrakciami, ktoré sa zdajú úžasne fascinujúce, očarujúce.

Aj nás veriacich kresťanov vývoj, kvalitnejšia technika, pohodlnejší spôsob života, pracovné príležitosti, lepšie sociálne istoty, hmotné prostriedky i vyššia životná úroveň vedú k tomu, že strácame cieľ. Hmotné dobrá nám zakrývajú večnosť.

Do tejto manipulácie moderného človeka ako maják atómového veku v 20. storočí, ale tiež aj pre 21. storočie z Lúrd žiari Lurdská Pani, nepoškvrnene počatá Panna Mária. Ona svojím posolstvom volá k svojmu Synovi nás, svoje deti, ktoré sa dali strhnúť rôznymi objavmi, novotami, vymoženosťami a stratili cieľ.

Z jej posolstva sme vlastným zmanipulovaným myslením a vnútorným zameraním aj spiritualitu postavili do účelnosti, prosperity. Všetko si zadovážiť, získať podľa vzorca sveta: dáš – dostaneš. Niekto to vyslovil nahlas: „Ak dáš Pánu Bohu, on ti to bohato odmení!“

Toto mudráctvo kričí mafiánskymi praktikami – kúpiť si za peniaze hlavne „zdravíčko“, úspech, prosperitu, pohodu. Ak bude zdravie, všetko ostatné si už svojimi praktikami zabezpečíme. Do toho nech sa ani len Pán Boh nepozerá. Na to sme už dosť sami šikovní.

Večnosť je viac ako zdravie

A do tohto mudrovania sme aj Lurdy začali brať ako miesto znovuzískania zdravia. Ibaže Panna Mária Lurdská to nedala ako ponuku posolstva svetu. My sme prekryli jej odkaz vlastnými projektmi uzdravenia tela, zbožných prianí a túžob, aby sa nám dobre vodilo podľa našich predstáv.

Pozabudlo sa naň práve prekrytím niektorými zázračnými uzdraveniami, ktoré sa tam stali na príhovor Matky Božej. Nejako sa však vytratilo uzdravenie duše, ľudského vnútra, ktoré bolo stvorené na Boží obraz. Kresťania prichádzajúci do Lúrd majú svätým krstom pečať prítomnosti Najsvätejšej Trojice.

Panna Mária neprišla pre magické miesto zázračných uzdravení, pre atrakciu, alebo azda aby zvýšila svoju popularitu či pre sebarealizáciu. Naša nebeská Matka prichádza, lebo jej deti stratili cieľ. Zabudli na svoj večný cieľ, na smerovanie do náručia nebeského Otca, skrze milosť Ježiša, v Duchu Svätom.

Panna Mária dobre vie, čo tento večný cieľ jej deťom prekrýva. Preto volá na pokánie, na návrat k jej Synovi, ktorý nás vykúpil vlastným životom, utrpením, smrťou a zmŕtvychvstaním. Všimli ste si, že v minulom storočí v kostoloch aj v exteriéri pri nich začali ľudia stavať lurdské jaskynky, ktoré mali niesť jej posolstvo?

Zároveň i vizuálne pripomínať: Ľudia, Panna Mária Lurdská k vám volá – nedajte si prekryť Ježišovu milosť, nedovoľte, aby vás dobové trendy dezorientovali, nedajte sa strhnúť podsúvanými reklamami radosti, šťastia a spokojnosti z dobier sveta.

Žiaľ, ani tieto výzvy nesplnili svoj zámer, aby sme sa cez Máriino sprevádzanie dostali bližšie k jej Synovi, k Ježišovi.

Duchovné rozpoltenie

Po päťdesiatych rokoch 20. storočia, keď sa pestovala dvojaká výchova – inak doma a inak v škole – priniesla vyšľachtené pokrytectvo, duchovnú schizofréniu, farizejstvo, ktoré deti a mladých úplne odtiahlo od takto zdeformovaného kresťanstva.

Všetko sa riadilo týmto duchovným rozpoltením, ktoré vydalo svoje ovocie, od ktorého nám v súčasnosti tŕpnu zuby. Vtedajšie deti i mladí dorástli do flexibilnej, liberálnej a zmixovanej formy spirituality, ktorá je skôr poverou ako slabou vierou.

Zabudlo sa na cieľ, ten bol ideologicky prekrytý budovaním krajších zajtrajškov a priniesol len to, čo sa aj v kresťanských rodinách sadilo. Pozabudlo sa na formovanie pred Bohom, pred večnosťou, pred cieľom v Božej láske.

Rodičia neviedli deti k tomuto pohľadu, ktorý ani oni v sebe nerozvíjali: „Ako by to videl Ježiš; ako to rezonuje s fazónou evanjelia; ako to obstojí pred nebeským Otcom; ako sa dávam viesť Duchom Svätým?“ Táto orientácia sa praktizovala možno len v niekoľkých rodinách.

Prostredníctvom Lurdskej Pani dvíhala svoj pohľad na Kristov kríž, veď odtiaľ je každé uzdravenie tela i duše, zdravý život.

Rodičia boli vtiahnutí do neustále opakovanej frázy: „Len aby sa naše deti mali lepšie ako my!“ Takmer nikdy sa v rodinách neobjavilo: „Aby naše deti boli lepšie ako my.“ A k tomu dlhotrvajúca epidémia, ktorú nevyliečila a nelieči nijaká laboratórna vakcína: „Čo by ľudia povedali.“

To sú virózy agresívneho charakteru, ktoré v každom období roka mutujú a majú stálu retroaktivitu, najmä keď si namýšľame, že my sme mimo alebo sme imúnni. Tu nepomôžu ani rúška, ani dezinfekcia rúk, ani zaužívané nábožné praktiky, lebo kdesi vnútri je pokazený duchovný metabolizmus veriaceho človeka.

Panna Mária prichádza, aby nás upriamila na cieľ, na Ježiša. Uzdravenie nášho vnútra je dôležitejšie ako uzdravenie tela. Čudujeme sa, že korupcia sa na Slovensku rozmohla do takých rozmerov, že si mohli niektorí robiť, čo len chceli. Za peniaze všetko.

Už len z toho, čo vyplávalo na povrch, ako vrchol ľadovca, je nám zle. Lenže pod hladinou je toho oveľa viac, čo nevidieť. Je v každom z nás akási pandémia všetko si kúpiť. Každý dar, každá pozornosť sa dáva s nejakým previazaním toho, komu to dávame.

Povieme si, že je to v malom, ale s nižšími percentami, peniazmi, prezentmi, darmi – aj my si druhých držíme v rukách. Máme odvahu začať od seba? Áno, ale ak mu nedám, tak druhý raz sa na mňa ani len nepozrie, a napokon, veď je to len drobnosť.

Položí si niekto otázky: Obstojí to pred Bohom? Robil by to aj Ježiš na mojom mieste? Dávam druhému, lebo v ňom vidím Ježiša?

Potešme Božiu i našu Matku

Lurdská Pani prišla, aby nás priviedla bližšie k Ježišovi. Kladieme si otázku – ako na to? Ako vyjsť z tohto stavu? Cez Pannu Máriu pozdvihnúť pohľad na Ježiša, pôvodcu a zavŕšiteľa viery.

Možno aj takto: Karol Foucauld si poznamenal: „Chcem byť dobrý, ako je náš Pán, chcem sa formovať, aby som bol jeho menší brat, brat Ježišov, len tak si ľudia budú môcť povedať – ak je jeho sluha taký dobrý, aký dobrý musí byť jeho Pán!“

Tu je ten nezakrytý, jasný pohľad na cieľ, na dobrého Boha Otca. Ježiš nám to konkretizuje v evanjeliu, keď čítame, že kade chodil, dobre robil. To je celý kumšt nášho kresťanstva.

Pozrite, ak by sme takto konali, v Lurdoch by sa bola zjavila Panna Mária a poďakovala nám, že žijeme ako nasledovníci Ježiša, jej Syna a nášho Pána. Zatiaľ ale nemáme zjavenie Panny Márie, ktorá by sa tešila, že jej deti sú verné Ježišovi a cez neho hľadia na cieľ v Duchu Svätom, na Boha Otca.

Zjavenie tešiacej sa Panny Márie absentuje pre slabú kvalitu života kresťanov podľa evanjelia. Chápeme, že mať povolanie od Boha a žiť v manželstve, v rodine ako manžel a manželka znamená, že sme zapriahnutí v tandeme? Tandem nemôže mať sólistu.

Lenže byť originálny, jedinečný, unikátny, to sa dnes akcentuje ako hlavný prvok na progres spoločnosti. Dokonca aj v tandeme sa pasovať do roly sólistu. Nehľadá sa súhra, súzvuk, stereo, ľubozvučnosť, ktoré je potrebné neustále dolaďovať. V manželstve, v rodine je neskutočný priestor na čosi harmonické, čo môže ladiť, osloviť, očariť.

Žiaľ, mnohí naši súčasníci prekrývajú cieľ života svojou interpretáciou slobody ako svojvôle a všetko berú do vlastných rúk a skúšajú možné i nemožné, čo už tu bolo dávno, a páči sa im všetko chaotické, disharmonické, deštruktívne.

Lebo vraj netreba sa dať zošnurovať do kazajky princípov, predpisov, zákonov, ale žiada sa skúšať, probovať, ísť ešte akože nevychodenou cestou. Tým je poznačená spoločnosť, rodina a manželstvo. Mnohí hókusmi-pókusmi objavujú teplú vodu či Ameriku a vychvaľujú sa, aké je to iné, vzrušujúce, zaujímavé. Žiadny cieľ im netreba.

Pozdvihnime pohľad k Márii

Pozrime sa na skúsenosť jednej súčasnej rodiny, ktorá si drží kontinuitu kresťanskej identity. Veľmi si cení pamiatku po starkej – nástenný kríž a malú sochu Panny Márie Lurdskej.

Jej dcéra to vysvetlila: Keď mama ovdovela v roku 1988, žila sama v domčeku. Ja som mala k nej najbližšie, lebo súrodenci žijú v iných mestách. Mávala svoj každodenný program a často kládla svoju hlavu na Ježišove pribité nohy na kríži, ktorý visel v jej izbe. Sú zmáčané jej bozkami i slzami.

Na začiatku deväťdesiatych rokov dostala sošku Panny Márie Lurdskej so sv. Bernadetou, ktorú mala na skrini. Často som mamu našla s ňou v náručí. Šepkala jej Zdravasy a bozkala ju tak ako nás, svoje deti. Ona len ďakovala, ďakovala za dobro a aj za milosť k bolestiam, utrpeniam.

Iba jednu prosbu prednášala, aby jej deti a vnúčatá boli verné krstným sľubom. Nesťažovala sa, neohovárala; vždy, keď počula niečo radostné alebo bolestné v rodine, v okruhu známych, v spoločnosti či v Cirkvi, tak sa hneď modlila.

Nebolo to detinské, infantilné ani zabíjanie času, ale bol to postoj viery, dôvery a ponorenia do prítomnosti Ježišovej milosti kríža a pomoci Panny Márie. To, že naše rodiny, manželstvá, deti, vnúčatá pokračujú v kresťanských koreňoch, bolo zásluhou jej modlitby.

Veľa nenahovorila, nedávala rady, útechu, ale sa modlila. Sme vďační Pánu Bohu, že to pokračuje ďalej. Ona prostredníctvom Lurdskej Pani dvíhala svoj pohľad na Kristov kríž, veď odtiaľ je každé uzdravenie tela i duše, zdravý život.

Pozdvihnime teda pohľad na lurdské jaskynky a vyprosujme si posilu viery, aby sme aj našim časom priniesli svedectvo, že sme deti Panny Márie nielen pri speve, modlitbe či pobožnostiach, ale aj v profánnej sfére života. Nedajme si ničím a nikým zakryť túto osvedčenú rovnicu – skrze Máriu k Ježišovi.