Radosť je znamenie Božej prítomnosti

V Advente nás svätý Pavol (Flp 4, 4) vyzýva na radosť: „Ustavične sa radujte v Pánovi! Opakujem: Radujte sa!“ Chce, aby náš život s Ježišom bol prameňom pravej radosti. Pretože v Bohu, ktorý prichádza, nájdeme dôvod na radosť a nádej v každej situácii. Prečo? Pretože nás nikdy neprestáva milovať. Ani vtedy nie, keď my o neho nestojíme alebo sa ho zriekame.

BOH JE ZÁRUKA

Božia láska je bezpodmienečná. Je ako slnko, ktoré svieti na všetkých a keby prestalo svietiť, už by nebolo slnkom. Aj Boh, Láska, keby prestal milovať, už by nebol Bohom. Prijmime výzvu na radosť a pozrime sa na svoj život. Je pre nás viera v Boha prameňom radosti? Spomeňme si, ako už starozákonný ľud prežíval: „Veľké veci urobil s nami Pán a máme z toho radosť.“

Alebo ako Panna Mária spievala: „Veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný.“ Veríme, že Boh je zárukou pravej radosti? Nejde o to, aby sme sa súdili či moralizovali, ale aby sme využili čas Adventu a pravdivo videli svoj život s Ježišom. Len keď budeme pravdivo žiť svoju vieru v Ježiša, stane sa nám radosťou, darom a víťazstvom.

Americký kardinál Dolan rozpráva o návšteve v ústave sestier Matky Terezy, kde sa stretol s chorým mužom, ktorý sa chcel dať pokrstiť. Keď sa ho spýtal na dôvod, muž odvetil: „Pretože tieto sestry, ktoré sa o nás starajú, sú stále šťastné. Keď sa ich v zúfalstve pýtam, prečo sú šťastné, povedia iba: Ježiš. Chcem tohto Ježiša. Pokrstite ma a dajte mi ho! Dajte mi radosť!“ Francúzsky spisovateľ Léon Bloy tvrdí: Radosť je najspoľahlivejšie znamenie, že Boh je v nás prítomný.

ČO JE PRAMEŇOM RADOSTI

Prvým prameňom radosti je viera, že Boh nás miluje a vlieva do našich sŕdc svoju lásku. Žiť vo vedomí, že sme Bohom milovaní, sa stáva prameňom pravej radosti. Druhým prameňom radosti je presvedčenie, že Boh nás nielen miluje, ale v nás aj prebýva.

Radosť je ozvena Božieho života v nás. Tretím prameňom radosti je dôvera v Božiu prozreteľnosť. Tým, čo milujú Boha, všetko poslúži na dobré, preto starosti a súženia nám nemôžu vziať našu radosť. Štvrtým prameňom radosti je modlitba, v nej môžeme zložiť svoje starosti na Pána, lebo on sa postará.

ČO NÁM OHROZUJE RADOSŤ

Po prvé – našu radosť ohrozuje sebaľútosť, v ktorej je namiesto Krista dôležité naše ja. Dávajme Ježiša na prvé miesto, potom druhých, napokon seba a nájdeme radosť. Matka Tereza hovorievala, že „človek nežije iba z lásky, ktorú prijíma, ale hlavne z tej, ktorú daruje“. Po druhé – našu radosť ohrozuje prílišná ustaranosť. Ktorási žena povedala, že starosti považuje za hriech, a vysvetľuje:

„Myslím, že sa prehrešujem proti viere, keď sa príliš znepokojujem. Ježiš povedal, že si nemáme robiť starosti, lebo náš nebeský Otec vie, čo potrebujeme. Keď si robím starosti, potom mu nedôverujem.“

Po tretie – ohrozením radosti je omyl, že šťastie závisí od niečoho alebo od niekoho zvonku. Naša radosť nezávisí od toho, kde pôsobíme a čo robíme, ale kto sme a akí sme. Sme milovaní Bohom, všetko ostatné je vedľajšie. Pamätajme, pôžitok nie je radosť. Radosť nikdy nie je v našej moci, pôžitok áno.

Kto zažil pravú radosť, nikdy ju nevymení za pôžitky sveta. Po štvrté – našu radosť ohrozuje stále šomranie. Niekto vtipne hovoril, že sú ľudia, ktorí by sa sťažovali aj na jedálny lístok z Poslednej večere. Lenže radosť pochádza z čistej lásky, z  jednoduchého života, z  vernej zodpovednosti, z modlitby a z nezištnej služby. Povzbuďme sa slovami Matky Terezy: „Radosť je modlitba, radosť je sila, radosť je láska. Ten, kto dáva s radosťou, dáva najviac.“ Ježišu, nauč nás žiť z tvojej radosti, ktorá je zdravím duše a súčasne najlepším liekom.