Rodičia, všimnite si svätých Joachima a Annu

Cirkev nám oslavou svätých mužov a žien dáva do popredia ľudí, ktorých pozemský život bol oslavou Boha a v tomto čase sú príkladom aj pre nás. Všímaním si ich dobrých vlastností sa snažíme aj my napredovať na podobnej ceste, vzrastať v čnostnom živote, napodobňovať ich v našich každodenných situáciách.

V tomto duchu aj spomienku svätého Joachima a svätej Anny zaradila Cirkev do liturgického kalendára. Ich deň si pripomíname 26. júla. Ako nás môže inšpirovať ich život a čím môžu aj v dnešnej dobe poslúžiť ako vzory pre rodičov?

Kde sa vzali Joachim a Anna?

Kresťanská tradícia uvádza rodičov Panny Márie a menovite hovorí o otcovi Joachimovi a matke Anne. V Biblii tieto detaily nenachádzame. Tradícia tu čerpá z apokryfného spisu Jakubovo protoevanjelium (ďalej len JkEv). Jeho vznik sa datuje do 2. storočia.

Pozorný čitateľ postrehne, že spomínaný apokryf vznikol v dobe, keď už Joachim a Anna nežili, a teda toto dielo opisuje ich životy až spätne. Rovnako treba podotknúť, že Jakubovo protoevanjelium bolo spísané v čase, keď naše kánonické evanjeliá (podľa Matúša, Marka, Lukáša a Jána) už jestvovali.

Okrem toho v týchto neskorších storočiach vznikali aj iné apokryfné spisy: ďalšie evanjeliá, skutky, apokalypsy a iné. Nestali sa súčasťou inšpirovaných biblických textov, ale mnohokrát boli zbierkou legiend, opradených príbehov, akýmsi ľudovým pokusom o „dovysvetľovanie“ toho, ako sa tá či oná udalosť mohla stať.

Apokryfy nie sú pre kresťanov záväzné a ani Cirkev ich nepredkladá veriacim k takej úcte, akú požívajú texty Svätého písma. Môžeme ich však vnímať ako texty čítané pre zaujímavosť, ktoré môžu nadchnúť našu zvedavosť a rozvinúť niektoré dobré myšlienky, ktoré v nich určite nachádzame.

Joachim príklad pre dnešného muža

Meno Joachim má pôvod v hebrejskom Jehojakim, čo znamená „Pán pozdvihne“, „ten, koho Pán vyzdvihne“. Podľa apokryfu bol Joachim veľmi bohatým človekom (porov. JkEv 1, 1). Jeho manželstvo s Annou bolo spočiatku bezdetné.

Utiahol sa na púšť, kde sa modlil a postil štyridsať dní a štyridsať nocí (porov. JkEv 1, 4). V zjavení mu anjel oznámil zvesť o narodení dieťaťa: „Joachim, Joachim! Pán Boh vypočul tvoju prosbu. Tvoja žena Anna počne“ (JkEv 4, 2).

Joachim je príkladom pre dnešného muža, ktorému sa zrútilo jeho mužské ego. Ten silný, priebojný a nepremožiteľný chlap, bojovník o ženské srdce a ochranca svojej nevesty a neskoršej manželky – teraz je „ponížený“, pretože nevie splodiť potomstvo. Najbližšia rodina ho považuje za neschopného, kolegovia v práci sa mu vysmievajú.

Joachim ukazuje dnešnému mužovi riešenie jeho neschopnosti, ktoré spočíva v utiahnutí sa na svoju osobnú púšť. Tá prebieha v intenzívnom vnútornom živote s Bohom v modlitbe, v počúvaní jeho hlasu a niekedy aj v odriekaní si, čiže pôste. Nie nadarmo Ježiš povedal, že prostriedkom k vyriešeniu niektorých ťažkostí môže byť len pôst a modlitba (porov. Mk 9, 29).

Anna – skľúčená žena bez detí

Aj meno Anna je hebrejského pôvodu Channa a znamená „milosť“. Spomínali sme, že spočiatku s Joachimom nemohli mať deti. Anna to s plačom vyjadruje takto: „Pán ma príliš ponížil“ (JkEv 2, 3). Anna zosobňuje údel ženy, ktorá sa túži stať matkou, no bezvýsledne.

Až neskôr sa jej v pokročilom veku narodila dcéra, ktorej dali meno Mária. Neviem, či si vieme celkom detailne predstaviť bolesť ženy (možno mladej manželky), ktorá sa so svojím mužom niekoľko rokov snaží otehotnieť, ale všetka táto snaha je neúspešná.

Takto máme pred očami súčasný paradox: na jednej strane rodičov (alebo partnerov), ktorí odmietajú dieťa s obavou, že ohrozí ich životný štandard, kariéru, zvládnutie ekonomickej situácie; na strane druhej s bolesťou pozeráme na páry (mnohé z nich poznáme osobne), ktoré túžia po dieťatku, no nevedia sa ho dočkať.

Cirkev je tu pre všetky spomínané skupiny, všetkým pomáha, radí, chce byť nablízku, keď treba objať, povzbudiť, nadstaviť plece na úprimné vyplakanie sa.

Mária

Máriu, dcéru Joachima a Anny, apokryfný spis predstavuje ako slávne dieťa: „Anna, Anna! Pán vypočul tvoju prosbu; počneš dieťa a bude sa o ňom hovoriť po celom svete“ (JkEv 4, 1).

Evanjelista Lukáš uvádza pri zvestovaní Panne Márii slová, ktorými jej anjel Gabriel oznamuje narodenie Ježiša: „Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho“ (Lk 1, 31 – 32).

Jakubovo protoevanjelium pokračuje udalosťami po narodení Márie. Keď ju predstavili kňazom, oni ju požehnali týmito slovami: „Bože našich otcov, požehnaj toto dievča a daj, aby jej meno bolo naveky s úctou vyslovované po všetky pokolenia“ (JkEv 6, 2).

Podobné slová podľa Biblie vyspievala Mária v Magnifikate: „Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia“ (Lk 1, 48). Mária bola zasvätená Bohu. Ako trojročnú ju rodičia priviedli do Jeruzalemského chrámu, aby bolo dieťa už od detstva odovzdané Bohu (porov. JkEv 7, 2).

Istú paralelu môžeme pozorovať v liturgii sviatosti krstu, kde rodičia obetujú svoje dieťa nebeskému Otcovi. Opakujú tieto slová: „Bože, žehnaj naše dieťa, aby jeho život bol tebe na slávu, jemu na spásu, nám na radosť a svetu na osoh.“

Každé dieťa je takto od narodenia (detstva) zasvätené a obetované Bohu na slávu, spásu, radosť i na osoh. Rád by som povzbudil čitateľov k plnšiemu sústredeniu sa, keď budú v budúcnosti prítomní pri krste detí. Môžu si všimnúť, koľko povzbudení a slov požehnania je počas obradu adresovaných rodičom a krstným rodičom.

Ako deti vnímajú rodičov

Najmä v období dospievania mnohokrát dochádza trpezlivosť. Zväčšujú sa napätia, zvyšuje sa hlas, prichádza k „obdobiam ticha“ medzi rodičmi a deťmi.

Hoci adolescenti ich niekedy dosť kvalitne vyvádzajú z miery, na druhej strane si môžu byť rodičia istí, že deti, ktoré ich privádzajú do hnevu či agresivity, papuľujú im a gúľajú očami pri každom ich slove, im zároveň tak neuveriteľne dôverujú a potrebujú rady, najmä čo sa týka ich problémov počas dospievania aj pri ich prvých láskach.

Pripájam len zopár vyznaní detí a tínedžerov, ako sa vyjadrili o svojich rodičoch: „Hoci mám mnohé kamarátky, najviac dôverujem svojej mame. Ona vedela vždy o všetkom. Viem, že jej môžem povedať absolútne všetko. Vie ma povzbudiť, schladiť, ale aj prinútiť, aby som sa nad sebou často zamyslela.“

„Mnohé životné otázky riešim najviac s rodičmi. Oni sú vzorom pre mňa aj mojich súrodencov.“ „Najviac dôverujem mojej mamine, ktorá je mojou úžasnou priateľkou.“

Mnoho detí (najmä dospievajúcich) uvádza, že dôležité životné otázky, akými sú chodenie, zaľúbenie, sklamanie, problémy vo vzťahoch či v manželstvách, riešia s rodičmi. Je to veľká výzva pre rodičov, aby obstáli a neustále boli oporou svojim deťom.

Preto sa aj hovorí, že vnúčatá sú odmenou za to, že to rodičia vydržali so svojimi vlastnými deťmi. Rodičia, všimnite si aj v tomto príklad svätých Joachima a Anny, s akou úctou a láskou vychovávali dcéru Máriu.

Pápež a rodičia

Úctu k rodičom často pripomína vo svojich príhovoroch aj pápež František. Nielen k rodičom, ale aj k starým rodičom. Ako rímsky biskup sa rozhodol ustanoviť Svetový deň starých rodičov a seniorov, ktorý sme v tomto roku slávili v nedeľu 25. júla.

Hneď na druhý deň sa v Cirkvi slávila liturgická spomienka svätých Joachima a Anny, Máriiných rodičov a Ježišových starých rodičov. Svätý Otec sa inšpiroval sviatkom Obetovania Pána v chráme (slávi sa 2. februára), „keď Simeon a Anna, obaja vo vysokom veku, osvietení Duchom Svätým rozpoznali v Ježišovi Mesiáša“.

Pápež pripomenul, že „staroba je dar a že starí rodičia sú ohnivkom spojenia medzi generáciami, aby odovzdávali mladým skúsenosť života a viery. Na starých rodičov sa často zabúda a takto zabúdame na odovzdávanie bohatstva spočívajúceho v uchovávaní koreňov“.

Od starých rodičov k rodičom

Predchádzajúce myšlienky môžeme aplikovať podobne i na rodičov. Aj oni sa dávajú preniknúť Duchom Svätým, aby vo svojich deťoch spoznali milovaných Božích synov a dcéry.

Nielen staroba, ale aj rodičovstvo je dar a rodičia sú pozvaní odovzdávať svojim deťom dar viery. Môžeme dodať, že sa zabúda nielen na starých rodičov, ale aj na rodičov. Niekedy sa aj obyčajný telefonát javí ako tá najťažšia vec na svete.

Poklad v rodine

Čítal som zaujímavú myšlienku: „Pokladom nie je bohatstvo, diamanty či zlato. Poklad behá po dome a robí neporiadok.“ Zvlášť si to uvedomujem pri vysluhovaní sviatosti krstu. Dieťa v perinke (niekedy i dosť plačúce) sa stáva stredobodom zhromaždenia v kostole.

Dáva ostatným vedieť o svojej prítomnosti. Je však zároveň tou najjemnejšou bytosťou, odkázanou na náruč mamy a otca. Rodičia držia na rukách „starosti“, o ktoré bude potrebné sa v najbližších dňoch a rokoch starať, no zároveň aj „radosti“, ktoré im prinesú zábavné a nežné chvíle v domácnosti.

Často sa matky pri spoločných stretnutiach informujú, čo ich dieťa zase doma vyviedlo a čím im vyčarilo úsmev a radosť.

Ja som s tebou

Ešte raz sa vrátim k Svetovému dňu starých rodičov a seniorov. Jeho tohtoročnou témou boli slová z Evanjelia podľa Matúša: „Ja som s vami po všetky dni“ (Mt 28, 20). Chce sa nimi vyjadriť blízkosť Pána a Cirkvi životu každého človeka. Je to prísľub blízkosti a nádeje, ktorý má rezonovať medzi mladšou a staršou generáciou.

Rodičia môžu takto vyjadriť svoju blízkosť nielen smerom „nadol“ k deťom a vnúčatám, ale aj „nahor“ k rodičom a starým rodičom. Takto napĺňajú úlohu byť misionármi, evanjelizovať, ohlasovať, modliť sa a pestovať vieru v rodine.