Roztržitosť skúša našu vieru a túžbu

Roztržitosť pri modlitbe môže mať pôvod vo vonkajších okolnostiach, ako je hluk či rušivé prostredie, niekedy ju zapríčiňuje aj postoj tela, ak je príliš nepohodlný. Roztržitosť však má často korene vo vnútri človeka.

Môže za tým byť neusporiadanosť z hľadiska schopnosti pripraviť sa na modlitbu – nevykonanie dôležitých povinností alebo prác, pričom tieto nesplnené úlohy potom rušia sústredenie. Roztržitosť môže prameniť aj v strese, vo fantázii človeka či v živote v neustálom rýchlom rytme...

Je veľa okolností, ktoré nemôžeme ovplyvniť tak, aby sme boli úplne pokojní a neboli roztržití. Preto pri hľadaní pomoci v úsilí o pokoj načrime do studnice Božieho slova – Svätého písma.

ZÁSTUP JE TU STÁLE

Roztržitá modlitba nás veľmi unavuje a zároveň vyvoláva výčitky o našej nepripravenosti a nehodnosti. V takej chvíli máme pokušenie ísť smerom k výkonu. Množiť jednotlivé modlitebné úkony, aby sme ich nekvalitu nahradili množstvom. Tak pristupujeme k modlitbe, k mnohým slovám, textom, s nádejou, že Boh vypočuje tieto prosby, že prijme chvály a vďačnosť napriek našej roztržitosti.

„Túžba rodí zmužilosť,“ hovorí v texte o mystickej a duchovnej modlitbe benediktín Maksymilian Nawara. V evanjeliovom príbehu o slepom Bartimejovi (Mk 10, 46 – 52) sa dozvedáme, že na ceste do Jericha Ježiša sprevádzal veľký zástup. Zástup je to, čo rozptyľuje, zvonku i zvnútra.