Ruženec je biblická modlitba odhaľujúca Kristovu tvár

Aj pre tretie tisícročie dôležitosť i príťažlivosť modlitby garantuje fakt, že ruženec je biblická modlitba. Všetky základné modlitby ruženca, aj do Zdravasu vkladané tajomstvá pochádzajú zo Svätého písma.
Marián Chovanec biskup 13.10.2019
Ruženec je biblická modlitba odhaľujúca Kristovu tvár

Svätý ruženec patrí medzi najhodnotnejšie tradície kresťanskej kontemplácie. Na snímke: Bartolomé Esteban Murillo, Panna Mária Ružencová (1675 - 1680), olej na plátne., Ilustračná snímka: wikimedia commons

Ruženec Panny Márie, alebo svätý ruženec (prídavné meno „svätý“ uprednostňujem preto, lebo je to tradičné a uznávané pomenovanie), je stáročnou cirkevnou modlitbou. 

Neopodstatnené výhrady voči ružencu

Stáročia sa Katolícka cirkev stretáva s výhradami voči ružencu. Prvou výhradou je, že ruženec je len mariánska modlitba. Pravdou však je, že svätý ruženec je napriek svojmu mariánskemu charakteru kristocentrickou modlitbou (porov. apoštolský list Rosarium Virginis Mariae 1., ďalej RVM). Ruženec vo svojej celistvosti obsahuje hĺbku celého evanjeliového posolstva. Stručne učí o poslaní aj diele vteleného Božieho Syna, Božej Matky, prvotnej Cirkvi a je akoby výstižným súhrnom novozákonného Božieho zjavenia. 

Ďalšou výhradou je tvrdenie, že Druhý vatikánsky koncil (1962 - 1965) postavil do centra katolíckej zbožnosti liturgiu. To je pravda, ale centrálne postavenie liturgie nevyžaduje odsúvanie modlitby ruženca. Ruženec ako kristocentrická modlitba nielenže nie je v protiklade so zdravou liturgiou, ale on ju mimoriadne podporuje. Tajomstvá spásy obsiahnuté v ruženci vynikajúco vovádzajú veriacich do každej liturgie, najmä liturgie svätej omše, a tiež sú jej pravou ozvenou. Napokon mnohí si myslia, že ruženec pre svoje mariánske zameranie je málo ekumenická modlitba.

Ruženec však jasne patrí k tým druhom uctievania Božej Matky, ktoré koncil opisuje ako oddanosť smerujúcu ku kristologickému centru kresťanskej viery, lebo „keď sa preukazuje úcta Matke, patrične sa poznáva, miluje a slávi aj Syn“. Ak ruženec náležite spoznáme, určite sa stane pomocou a nie prekážkou ekumenizmu (porov. RVM 4).

Mimoriadne ovocie ruženca 

Dôležité je, že svätý ruženec predstavuje najefektívnejší prostriedok, ktorým sa ľahko pestuje modlitba. Ružencovou modlitbou rastie oddanosť rozjímaniu nad kresťanskými tajomstvami. Takto pestovaná duchovnosť vychováva veriacich k svätosti. Ruženec patrí medzi najlepšie a najhodnotnejšie tradície kresťanskej kontemplácie. Vyvíjal sa na Západe. Je typicky meditatívnou modlitbou a istým spôsobom sa zhoduje s modlitbou srdca alebo tzv. „Ježišovou modlitbou“, ktorá zapustila korene na pôde kresťanského Východu (porov. RVM 5). 

Ježišovou modlitbou možno od Pána Boha veľa vyprosiť. Svet nutne potrebuje spravodlivý pokoj a spásu. Zároveň treba neustále podporovať a chrániť rodinu, ktorá je základnou bunkou civilnej i náboženskej spoločnosti. Prioritu kresťana - nasledovanie Krista nemožno uskutočniť bez hľadenia na jeho tvár. Cirkev má v hľadení na Pána veľa krásnych vzorov - príkladov svätcov.

No neprekonateľným vzorom hľadenia je jeho matka Mária. Ježišova tvár jedinečným spôsobom patrí Márii. Nikto sa nevenoval kontemplácii Kristovej tváre tak hlboko, láskavo a verne ako Panna Mária. V jej lone bol utvorený; od nej dostal ľudské telo, keď sa počal mocou Ducha Svätého. Ona ho porodila v Betleheme a zavinula do plienok. Ona ho so svätým Jozefom živila, vychovávala a hľadala v Jeruzalemskom chráme: „Syn môj, čo si nám to urobil?“ (Lk 2, 48). Neraz ho sprevádzala na cestách.

Ona napomohla odhaliť Kristovu moc na svadbe v Káne Galilejskej (porov. Jn 2, 5). Bola to Mária, ktorá oddane stála pod Pánovým krížom. Tam prežívala utrpenie a smrť svojho Syna a tam aj dostala nového syna v osobe učeníka Jána (porov. Jn 19, 26 – 27). Aj jej vo veľkonočné ráno zaplesalo srdce a jej pohľad zažiaril radosťou zo zmŕtvychvstania a nakoniec, v deň Turíc to bol nový pohľad na Ježiša a jeho Cirkev zapálenú vyliatím Ducha Svätého (porov. Sk 1, 14).

Z Písma vieme, ako Mária žila s upretým zrakom na Krista: „Ale Mária zachovávala všetky tieto slová v svojom srdci a premýšľala o nich“ (Lk 2, 19; porov. Lk 2, 51). Živé a materinskou láskou preniknuté spomienky na Ježiša sprevádzali Pannu Máriu vo všetkých situáciách – radostných, krásnych, bolestných aj slávnostných. Máriine spomienky na Ježiša už vtedy boli akýmsi „ružencom“, na ktorý myslela, ktorý prežívala a ktorý sa nepretržite modlila počas svojho pozemského života (porov. RVM 11).

Tak ako inokedy, aj dnes musí byť ruženec mocnou zbraňou, aby sme mohli zvíťaziť v našom vnútornom boji a boli pomocou všetkým ľuďom. 

Sv. Josemaría Escrivá

Príklad nasledovania Krista 

Vtelený Boží Syn je Bohom daným jedinečným učiteľom sveta. On sám najdokonalejším spôsobom zjavuje seba – zjavuje Boha a jeho spásny plán s nami. Preto je dôležité, aby sme popritom, že spoznáme Ježišovu náuku, spoznali aj jeho samého a učili sa „jemu“, teda životne ho nasledovali. V tomto - byť Kristom, či nasledovať Krista - je jeho matka Mária najlepšou učiteľkou.

Pravdaže, veríme, že vnútorným učiteľom božskej viery (nádeje aj lásky) je tretia božská osoba Duch Svätý (porov. Jn 14, 26; 15, 26; 16, 13). Avšak spomedzi ľudských bytostí nikto nepozná Krista lepšie ako Panna Mária. Uvažovať spolu s Máriou o jednotlivých tajomstvách ruženca je ako vstúpiť a učiť sa žiť v „Máriinej škole“. Mária prosí spolu s nami Ducha Svätého, aby nás vnútorne posvätil. Mária nám vyprosuje hojnosť Božích milostí a darov.

Mária nám ponúka príklad svojej vlastnej cesty: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova“ (Lk 1, 38). To všetko sú výhody Máriinej školy, ako byť Kristom. Veď jadrom aj cieľom kresťanskej zbožnosti je slobodná a stála živá túžba veriacich čoraz väčšmi sa stávať podobnými obrazu Božieho Syna (porov. Rim 8, 29; Flp 3, 10, 12).
 
Vytrvalosť a aktualizácia nábožnosti

Slovensko má veľký počet krásnych a prístupných jaskýň. Vďaka tomu si takmer všetci vieme predstaviť podzemnú jaskyňu vyzdobenú kvapľami. Kvapeľ je všeobecné označenie pre každý podlhovastý jaskynný výrastok. Odborníci rozlišujú tri najdôležitejšie formy kvapľov: stalaktit, stalagmit a stalagnát. Stalaktit je visiaci kvapeľ, preto sa volá aj visiak. Stalagmit je stojaci kvapeľ, označovaný ako stojak. Keď sa po dlhom čase stalaktit a stalagmit spoja, vznikne stalagnát. Stalagnát je stĺpový kvapeľ, ktorý úplne spája strop a dno jaskyne.

Jaskyniari vedia, že rast kvapľov je príliš individuálny a neexistuje nijaký univerzálny vzorec, ktorým by sa vek konkrétneho kvapľa rýchlo vypočítal.
Všetci však vieme, že rast tejto podzemnej nádhery trvá stáročia. Prečo? Kvaple najčastejšie vznikajú vyzrážaním minerálneho obsahu krasovej vody. Dažďová voda, ktorá presakuje cez pôdu, pohltí veľké množstvo oxidu uhličitého, vďaka čomu rozpúšťa vápenec. Takýto roztok sa v jaskyni rozruší. Oxid uhličitý uniká do vzduchu a rozpustený vápenec sa po veľmi maličkých dávkach vyzráža vo forme vápnitého kvapľa. Nikto sa nad takýmto vytrvalým opakovaním kvapkania vody a pomalým vyzrážaním kvapľa nečuduje, lebo výsledkom všetkého je nevídaná prírodná krása.

Podobne je to aj s opakovaním jednotlivých Zdravasov a tajomstiev v ruženci. Vytrvalým opakovaním rozjímavej modlitby, po veľmi malých krôčikoch, ktoré sú individuálne odlišné, sa spojí nebo so zemou – Boh vychádzajúci nám v ústrety v Ježišovi Kristovi sa spojí s hriešnym modliacim sa človekom; tak vznikne akýsi duchovný stalagnát. Či nás Ježiš nevyzval, aby sme sa obracali k Bohu s vytrvalosťou a dôverou? „Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám!“ (Mt 7, 7).

Pravdaže, základom účinnosti vytrvalej modlitby je predovšetkým Otcova dobrotivosť. Potom aj sprostredkovateľská úloha samého Krista Pána (porov. 1 Jn 2, 1) a tiež stále pôsobenie Ducha Svätého, ktorý sa prihovára za nás podľa Božích plánov (porov. Rim 8, 26 - 27). „Lebo nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba“ (Rim 8, 26) a niekedy nie sme vypočutí, lebo zle prosíme (porov. Jak 4, 2 - 3). Avšak pokornou modlitbou sa tejto Otcovej dobrotivosti pravidelne otvárame.

Spoločenstvo svätých na čele s Pannou Máriou 

Napokon treba myslieť na ďalekosiahly nadprirodzený význam celého spoločenstva svätých. Vieme, že Boh sa zjavuje človeku tak, že rešpektuje jeho prirodzené bytie a jeho životné rytmy. Preto je kresťanská spiritualita – popri vznešených formách mystického ticha – bežne poznačená tým, že zasahuje celého človeka, jeho komplexnú psychickú, fyzickú a spoločenskú stránku.

Najlepšie to vidieť v liturgii. Panna Mária zaujíma prvé miesto v spoločenstve svätých. Preto mimoriadne zasahuje svojím materinským príhovorom, aby podporila každú našu modlitbu, ktorú Kristus Pán a Duch Svätý nechajú vytrysknúť v našich srdciach. Vychádzajúc z tejto spolupráce, a pod vplyvom Ducha Svätého, kresťanské cirkvi postupne vytvorili modlitbu ruženca k Svätej Božej Matke, pričom ju sústredili na Kristovu osobu. Veď tá – osoba Krista – sa predstavuje v ružencových tajomstvách. Kto by nevedel, ako Písmo jasne poukazuje na silu Máriinho príhovoru, keď na svadbe v Káne Mária hovorí Ježišovi o ľudských potrebách: „Nemajú vína“ (Jn 2, 3).

Svätý Ján Pavol II. vyhlásil: „Keď sa po dvadsiatich piatich rokoch spätne zamýšľam nad skúškami, ktoré nechýbali ani počas mojej služby na Petrovom stolci, cítim potrebu znovu zopakovať toto úprimné pozvanie každému, aby to aj on osobne zažil: áno, ruženec naozaj bije rytmom ľudského života, dáva ho do súladu s rytmom Božieho života, v radostnom spoločenstve Najsvätejšej Trojice, ktoré je cieľom a vrúcnou túžbou našej existencie“ (porov. RVM 25). Kiežby sme toto aj my sami v prehojnej miere zakúsili.