S Máriou na ceste za Ježišom

Mária z Nazareta, mladá žena z periférie vtedajšieho sveta. Čím mohla upútať pozornosť rodákov? Veď bola človekom ako všetci naokolo. Žila všedným životom v dome svojich rodičov, deň napĺňala prácou, modlitbou. Ak boli pozorní, mohli si všimnúť jej nevšednú lásku, nábožnosť, ochotu slúžiť.

Na túto ženu však zhliadol Boh. Máriu si od večnosti „vysníval“ ako Matku svojho Syna, ktorý bol prisľúbeným Vykupiteľom a na ktorého s túžbou čakali. Od momentu svojho fiat sa stala Mária tou, ktorú budú blahoslaviť všetky pokolenia. Jej však nepatrí poklona, ktorá patrí jedine Bohu.

Jej patrí najväčšia úcta, ktorá patrí stvoreniam. Oplatí sa zalistovať v dokumente Druhého vatikánskeho koncilu, ktorý krásne rozoberá úctu k Panne Márii (porov. Lumen gentium 52 – 69).

AKO BY TO UROBILA MÁRIA

Svätý Irenej hovorí, že Mária sa „poslušnosťou stala príčinou spásy pre seba i pre celé ľudstvo“. Márii patrí naša vrúcna úcta, ktorá však má byť správna a pravá vo vyjadrení, v prejavoch prameniacich zvnútra srdca.

Možno je vhodné spomenúť aj sv. Jozefa, ktorý bol manželom Panny Márie a pred ľudským zákonom otcom Ježiša. Položme si otázku: Bola by Mária úplne tým, čím je, bez Jozefa?

Boh jej dal Jozefa a Jozefovi dal Máriu, aby spolu pracovali, žili, trpeli kvôli Ježišovi. Aby všetci traja boli Svätou rodinou. Pravá mariánska nábožnosť a úcta nespočíva v teatrálnych prejavoch, ale mala by vychádzať z viery, ako ju prežívala Matka Božia.

Preto treba poznávať našu vieru, ktorá privádza aj k poznaniu Panny Márie a usmerňuje pravú lásku k nej, pobáda nás nasledovať jej čnosti, životné postoje. Pýtať sa: „Ako by to robila Panna Mária? Čo by asi urobila na mojom mieste?“

JEDEN SVIATOK NESTAČÍ

Mariánske sviatky, ktoré prežívame alebo budeme sláviť, najmä v mariánskych mesiacoch september a október, upriamujú našu pozornosť na Pannu Máriu. Celým liturgickým rokom sa vinú spomienky, sviatky a slávnosti Panny Márie.

PREČO JE ICH TOĽKO?

Pre Máriinu veľkosť. Pretože je Matkou Božieho Syna. Pretože ju potrebujeme. Každý potrebuje mamu. Nikto sa na svet nenarodil bez mamy. Ani Boží Syn nechcel prísť na svet inak.

To si treba pripomínať zvlášť v tejto etape dejín, keď sa niektorí usilujú popierať ženu ako ženu a matku a muža ako muža a otca. Sviatky Panny Márie poukazujú na ňu z rôznych zorných uhlov.

Božia Matka je taká vnútorne bohatá, taká plná milosti, že jeden sviatok nestačí, aby sme mohli myseľ a srdce upriamiť na celé tajomstvo milosti, ktorej sa jej dostalo a s ktorou tak verne a s láskou spolupracovala.

ABY SME NEZABÚDALI

Mária Nanebovzatá z večnej slávy neba neváha prichádzať na zem, aby nám ako najlepšia Mama pripomenula – keď sme zabudli alebo zľahostajneli –, ako máme žiť, kde je naša pravá vlasť, čo máme zanechať, aby sme neblúdili a neriskovali spásu, ale ani časný mier, pokoj v medziľudských vzťahoch, mier v celom svete.

Nedá sa nespomenúť zjavenia Panny Márie trom deťom – pastierikom vo Fatime pred 105 rokmi. V roku 2017 sme slávili sté výročie. Prišla nás vari Panna Mária vystrašiť?

Určite nie. Prišla usmerniť naše srdcia, upriamiť naše kroky na cestu pokánia, modlitby, obety, aby sme sa obrátili, aby nehynuli duše v zatratení, aby nebola nová vojna... Preto si priala, aby sme sa zasvätili jej Nepoškvrnenému Srdcu. Kto je úprimný, uzná, že fatimské posolstvo je stále aktuálne.

Potrebujeme modlitby, obety, pokánia, zasvätenia Srdcu Panny Márie. Čo sa odvtedy zmenilo v nás a vo svete? Určite v mnohých srdciach našla Panna Mária odpoveď, ktorú očakáva, aby mohla i ďalších, najradšej všetkých priviesť k Ježišovi.

OBRÁŤME SA NA MATKU

Čo sa stalo len za posledných pár rokov? Spomeňme aspoň pandémiu covidu a vojnu na Ukrajine, ale aj vojny v iných častiach sveta. Mnohí sa vo vrúcnej modlitbe obrátili a obracajú na Boha, na Pannu Máriu s prosbou o pomoc, o skončenie ničivej choroby či vojen.

Boh nás chce zachrániť, ale hoci je všemohúci, neurobí to bez nášho „súhlasu“. Veľmi dobre poznáme výrok „cez Máriu k Ježišovi“. Čím viac je naša duša oddaná Márii, tým viac sa odovzdáva Ježišovi. Prečo by sme sa teda nemali obrátiť na Matku Máriu?

V živote rodiny býva zvykom, že keď dieťa niečo potrebuje alebo vyvedie, beží za mamou. Ona otca pripraví na zvládnutie situácie. Pri čítaní životopisov svätých si neraz všímame, že veľký cit a pochopenie pre povolanie syna, ktorý sa chcel stať kňazom, mala práve mama.

Ona „orodovala“ u manžela, aby sa tak stalo napriek všetkému strádaniu. Prečo sa teda aj v súčasných ťažkých situáciách neutiekať k Mame Márii, ktorá má prístup k všemohúcemu, milosrdnému a nesmierne dobrotivému Kráľovi?

Veď on nám ju dal, aby sme prostredníctvom nej prichádzali k nemu. S dôverou i nádejou si pripomínajme jej uistenie: „Moje Nepoškvrnené Srdce zvíťazí!“

PÁPEŽ NÁM PRIPOMENUL

Pred rokom 12. až 15. septembra prišiel na Slovensko najvzácnejší pútnik pápež František. Homília, ktorú predniesol na svätej omši v Šaštíne, oslovila. Bola „šitá na mieru“ nás Slovákov a našu úctu k Panne Márii.

Oživme si tieto duchovne podnetné slová: „Kto je Mária: je Matka, ktorá nám daruje Syna Ježiša. Preto ju milujeme a uctievame si ju... na Máriu môžeme hľadieť ako na vzor viery. Rozpoznávame tak tri vlastnosti viery: cestu, proroctvo, súcit. Máriina viera je predovšetkým vierou, ktorá sa vydáva na cestu.“

Svätý Otec ďalej nadväzuje, ako ihneď po anjelovom zvestovaní sa nazaretské dievča „vydalo na cestu a ponáhľalo sa do istého judejského mesta v hornatom kraji“ (Lk 1, 39).

„Mária išla navštíviť svoju sesternicu Alžbetu. Nepovažovala za výsadu svoje povolanie stať sa Matkou Spasiteľa; nestratila jednoduchú radosť zo svojej poníženosti po tom, ako ju anjel navštívil; nezostala stáť a nečinne kontemplovať samu seba medzi štyrmi stenami svojho príbytku. Naopak, žila svoj dar ako poslanie; cítila potrebu otvoriť dvere a vyjsť z domu; stala sa živým stelesnením tej netrpezlivosti, s akou Boh túži prísť k všetkým ľuďom a spasiť ich svojou láskou.“

Mária je však na ceste po celý život „za svojím Synom ako jeho prvá učeníčka, až do cieľa, na Kalváriu, pod jeho kríž. Mária neustále kráča. Takto je Panna Mária vzorom viery pre tento slovenský národ: viery, ktorá sa vydáva na cestu, vždy pobádaná jednoduchou a úprimnou zbožnosťou, vždy na púti v hľadaní Pána.“

Kráčaním premáhame pokušenie statickej viery, zdôrazňuje pápež František a ďalej nám hovorí: „Kráčaním vychádzate zo svojho vnútra, nesiete v batohu svoje radosti a bolesti a robíte zo svojho života púť lásky k Bohu a k bratom a sestrám. Ďakujem za toto svedectvo. A prosím vás, zostaňte na ceste! Nezastavte sa!“

KEĎ PATRÍME MÁRII

Pápež František každú apoštolskú cestu začína v Chráme Santa Maria Maggiore pri obraze Matky Božej Salus populi Romani a rovnako sa vždy po návrate jej príde poďakovať. V našich časoch osobitne zasvätil ľudstvo, najmä Ukrajinu a Rusko Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie.

Sme vďační Svätému Otcovi, že môžeme byť s celým ľudstvom zasvätení Srdcu Panny Márie. Svoje zasvätenie si môžeme obnovovať a mať pevnú nádej, že ten, kto patrí Márii, sa nestratí, keď bude chcieť ostať pod jej materinským plášťom.