Škola života je úsilím o svätosť

Presne uprostred prázdnin 31. júla počas 18. nedele v Cezročnom období sme v našich chrámoch čítali evanjelium o boháčovi, ktorý plánoval na mnohé roky dopredu: „Duša, máš veľké zásoby na mnohé roky“ (Lk 12, 19).

Bol si až príliš istý vlastným majetkom, blahobytom, jedlom i dlhým vekom. Netušil, že prichádza jeho posledná noc. Vytešoval sa z veľkého majetku, no Boh sa ho pýtal: „Čo si si nahonobil, čie bude?“ (Lk 12, 20).

OVOCIE LETA

Čie bude všetko to, čo sme počas pozemského života nazbierali? Má to hodnotu len na zemi, alebo majú nazbierané „veci“ večný charakter? Zbierali sme ich len pre nás, alebo ich vieme odovzdať iným? Bohatý a hlúpy muž z evanjelia sa uzavrel vo svojom svete.

Myslel, že si vystačí sám, že bude šťastný, no v skutočnosti je to nešťastník – nespomína ani žiadnych priateľov, hovorí len o sebe: duša moja, teš sa... Ako sme teda z tohto uhla pohľadu prežili leto? Ako sme využili čas, ktorý nám ponúkol Boh?

Mali sme si oddýchnuť, splniť si cestovateľské sny či navštíviť priateľov, ktorých pre vzdialenosť nemôžeme stretnúť počas roka plného povinností. Boh nám počas leta poslal do cesty rôznych ľudí – aby sme ich potešili, povzbudili, poradili im.

S akým pocitom od nás odchádzali? Mali radosť, že stretli kresťanov? Očarili sme ich naším životom viery? Čo sme im odovzdali z toho, čo sme si počas života nahonobili do pomyselnej noše viery, modlitby, duchovného života, života hlbokej viery?

OBZRETIE ZA LETOM

Keby učitelia na začiatku školského roka položili deťom otázku, na čo sa najviac tešia, som presvedčený, že mnohé by odpovedali: Na letné prázdniny. A to je dobré. Je dobré plánovať, snívať, byť kreatívny.

Prázdniny slúžia deťom ako odrazový mostík do ďalšieho školského zápolenia a jeho prvé dni budú pravdepodobne časom spomínania a rozprávania zážitkov z nich.

Keď sme deťom hovorili, že prázdniny nemajú byť prázdninami aj od Pána Boha, povzbudzovali sme ich, aby nezostávali bez modlitby či konania dobrých skutkov.

Prázdniny preto boli aj časom duchovného vyžitia: farské tábory pre deti, pre mládež Národné stretnutie v Trenčíne, duchovné obnovy, kresťanské festivaly... Toto všetko bol priestor na načerpanie síl, oddych, upokojenie.

OTVORENÉ A VNÍMAVÉ SRDCE

Hovorí sa, že dom bez detí je ako váza bez kvetov. Váza môže byť vzácna, krásne zdobená, no bez kvetov je jej funkcia nevyužitá. V našej farnosti sa vďaka mnohým aktívnym ľuďom konali viaceré podujatia pre najmenších i dospievajúcich. Pre tím animátorov to určite nebol oddychový čas.

Avšak večerné zhodnotenia týchto dní boli plné pozitív, korekcie, návrhov na zmenu či vylepšenia do budúcna. V prvom rade to bol však čas plný vďačnosti a požehnania. Čas venovaný ľuďom nikdy nie je zbytočný. Čas obetovaný Bohu nie je premárnený. Čokoľvek obetuješ pre iného, nestrácaš.

Boh ti dokonca dá omnoho viac, veď sľúbil odmenu stonásobnú, tridsaťnásobnú, šesťdesiatnásobnú (porov. Mt 13, 8). V každej ľudskej námahe je ukryté semienko nádeje, že pekné zážitky, osobné stretnutia a duchovné impulzy zostanú pôsobiť v účastníkoch letných táborov a budú sa rozvíjať v budúcnosti.

To, čo prajeme deťom, je prosba mať otvorené a vnímavé srdce, aké si od Boha žiadal aj kráľ Šalamún. Boh mu okrem toho dal aj múdrosť, moc, bohatstvo, víťazstvá nad nepriateľmi (porov. 1 Kr 3, 5 – 14).

Nech v srdciach školákov a študentov pôsobí dobrý Pán Boh a nech rozvíja všetky pekné zážitky ich čistého detstva, aby boli pre nich posilou do prvých dní školského roka.

VŠETKO JE DAR

Viackrát sme si mysleli, že mnohé veci v našom živote sú automatické. Nepovažovali sme ich za niečo výnimočné. Postupom času (a rokov) sa človek čoraz viac presviedča, že veľa (ak nie všetko) je veľkým Božím darom: zdravie, rodina, priatelia, vzťahy.

Aj toto sa učíme v škole. Počas leta sme mohli otestovať, či sme tieto dary nenechali zapadnúť prachom. Zrejme každý z nás pozná vo svojom okolí niekoho, pre koho sa čas prázdnin stal skôr časom nepríjemnej nehody, pádu, zlomeniny, obdobia niekoľkých týždňov so sadrou.

Hovorí sa, že mnohé malé a nepovšimnuté dary si začneme všímať až vtedy, keď o ne prídeme. Nezabudnime byť vďační za všetko, čo nám Pán dáva: dobré i zlé. Jedno nás potešuje a spôsobuje radosť, druhé nás učí pokore a väčšiemu spoliehaniu sa na Boha.

VENUJME DEŤOM POZORNOSŤ

Počas prázdninových dní riešia mnohí rodičia dilemu, kde nechať deti, aby nezostali bez dozoru. Kde nepomôžu starí rodičia, susedia či ponúkané voľnočasové aktivity, v niektorých prípadoch nastupuje samostatné trávenie času.

Odborníci z radov psychológov a detských poradcov vyzývajú rodičov, aby sa počas prázdnin snažili čo najviac tráviť spoločné chvíle s deťmi. Skúsenosť totiž hovorí, že ak sa deťom nevenujeme my, program si nájdu, len je otázne, aký bude kvalitný a zmysluplný. 

Začiatok školského roka býva zo strany odborníkov sprevádzaný podobným mementom. Zvlášť sa na rodičov apeluje, aby boli pozorní a včas podchytili prvé náznaky arogancie, záškoláctva, nedajbože, požívania omamných látok.

Môže v tomto nejako pomôcť viera? Znamená to, že deti neveriacich rodičov sú zlé? Alebo byť veriacim automaticky znamená, že daná rodina je bezproblémová a nemusí riešiť podobné ťažkosti? Určite nie! Viera ovplyvňuje životy ľudí a veríme, že ich ovplyvňuje pozitívne.

No z času na čas sa aj v dobrých a usporiadaných rodinách musia riešiť konflikty. Konflikt neznamená automaticky tragédiu. Znamená, že sme ľudia a stále sme na ceste dozrievania. Vo veriacich rodinách sa však do popredia dostáva život modlitby, otvorenosť, komunikácia s deťmi i navzájom medzi rodičmi.

Tu by mohla zaznieť prosba k rodičom, aby so začiatkom nového školského roka neustále sprevádzali svoje deti pomocou, rozhovormi, modlitbou, vytváraním ovzdušia dôvery. Radšej nech sa deti poradia s rodičmi a dôvernými osobami, ako by mali dostávať neskúsené rady od pofidérnych radcov.

ŠKOLA ŽIVOTA A SVÄTOSTI

Ako sa duchovne pripraviť na nový školský rok? Skúsme ísť cestou modlitby a svätosti. Od prvých momentov nášho snaženia si uvedomujme, že mnohé veci nás presahujú, prekračujú naše limity. Skúšky, životné i tie školské, mnohokrát nevieme prekonať sami. Nezabudnime sa (nielen) vtedy utiekať k modlitbe.

Modlitba žiaka je dôverným rozhovorom s nebeským Otcom – tým najlepším učiteľom. Často mu hovorme: „Pane, Bože, dávaj na mňa pozor, otváraj moje srdce i myseľ, aby som svoj intelekt formoval vedomosťami a moje srdce sa neustále približovalo k tebe. Urob ho podľa svojho srdca!“

Spolu s modlitbou túžime rásť vo svätosti. Celý náš život je jedna veľká škola a životné udalosti sú vsadené do veľkej učebne.

Počúvať skúsených učiteľov a duchovných radcov, nevyrušovať ich svojimi nervóznymi poznámkami, nepodceňovať ich život a skúsenosti – to všetko sú malé etapy na našej ceste k svätosti.

Medzi svätými máme predsa nielen „starších“ a dospelých, ale aj deti a dospievajúcich. Každý človek je pre nás darom, každý nás môže niečo naučiť. Aj my sa túžime stať svätými. To nie je ponuka, to je nevyhnutnosť.