Som, lebo Boh sa mi dáva

„Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí“ (Jn 1, 1 – 4).
Radovan Šoltés 21.06.2024
Som, lebo Boh sa mi dáva

Aby sme zažili Boha, stačí sa stíšiť, uvedomiť si, že sme. Ilustračná snímka: www.istockphoto.com

Aj dnes pokračujeme v objavovaní zjavenia vnútorného života Boha. V prvej vete evanjelia odkrýva apoštol Ján nesmierne dôležitú pravdu o Kristovi ako o princípe, ktorý všetko tvorí a zahrnuje do jednoty s Bohom.

PODSTATA ŽIVOTA

Slovné spojenie „na počiatku“ máme vo zvyku chápať len ako časové vymedzenie začiatku stvorenia, ale v gréčtine čítame en arche a v latinčine in principio, čo má oveľa širší význam. Nejde len o časový začiatok sveta, ale aj o skutočnosť, že princípom a najhlbšou podstatou všetkého stvorenia, a teda aj nás samých, je Kristus, ktorý všetko vytvára jemu vlastným spôsobom – úplne sa dáva. A v tom spočíva podstata nášho života.

Výstižnejšie to odhaľuje druhá časť vety, v ktorej čítame o Slove, ktoré bolo u Boha. Čo to „u“ znamená? Na chvíľu sa zastavme pri jeho význame, o ktorom sme sčasti hovorili už minulý týždeň a ktorý nás opäť môže naviesť na hlbinu.

TOTÁLNE VYDANIE SA

Predložka „u“ je v gréčtine vyjadrená termínom pros. Ten môžeme podľa Benedikta XVI. preložiť aj ako „k“ alebo v širšom význame „byť zoči-voči“. Termín pros je zároveň súčasť gréckeho slova prosopon, ktoré označuje osobu a znamená „pohľad“ a s pros (k – tam) vyjadruje, že podstatou každej osoby je vzťah.

Logos, Syn, je teda úplne orientovaný na Otca, s ktorým je jedno. Môžeme povedať, že toto „dávanie sa pre druhého“ je podstatný princíp života nášho Boha. Ježiš ako „Slovo“ je neustála otvorenosť k Otcovi a s ním k celému stvoreniu. Jedným slovom tomu hovoríme láska.

Je to totálne vydanie sa Otca Synovi a Syna k (pre) Otcovi v Duchu Svätom a my máme svojím životom na tomto dávajúcom sa živote účasť tým, že sme, žijeme v ňom a skrze neho. Navyše sme stvorení na jeho obraz, a preto dávať sa druhému je v našej prirodzenosti a iba vtedy môžeme zažiť stretnutie s Bohom vo svojom vnútri.

ZAŽIŤ BOHA

Ježiš nás tak vovádza do hlbokej vnútornej intimity Trojice. Nemusíme už hľadať Boha prostredníctvom modlitby len v „komôrke“ (porov. Mt 6, 6), ale zjavuje sa nám v každej situácii nášho života. No „komôrkou“ musíme začať. Niekedy však môžeme cítiť znepokojenie, že nezakúšame Boha v nejakom zvláštnom zážitku alebo aspoň v intelektuálnom precitnutí.

Skúsenosť s Bohom však vôbec nie je niečo senzačné a mimoriadne. To by len podporovalo ilúziu, že sme od neho oddelení a od neho nezávislí. Zaiste, niektorí svätí zakúsili aj špecifické mystické zážitky, ale tie nikdy neboli ich cieľ. Každý z nás predsa zakúsil čosi krásne a láskavé, ale zriedkakedy o takýchto zážitkoch uvažujeme ako o mystike. Neuznávame ich, pretože naše ego chce mimoriadny zážitok.

V skutočnosti človek naozaj potrebuje veľmi málo na to, aby zažil Boha. Stačí sa stíšiť a uvedomiť si, že sme; že cítime vône; že vnímame dotyk; že dýchame; že môžeme kráčať.... to je predsa možné len skrze Boha, ktorý žije a pracuje v nás.

Tak to hovorí aj sv. Ignác z Loyoly vo svojich Duchovných cvičeniach a vyzýva nás, aby sme boli pozorní voči tomu, ako Boh prebýva v prírode tým, že jej dáva existenciu, v rastlinách a živočíchoch tým, že im dáva schopnosť rastu, a v nás, že môžeme byť, žiť, cítiť a rozumieť.

JAS SVETLA

Je to naozaj jednoduché, pretože Boh nediskriminuje nikoho, a každý toho musí byť schopný, no mnohé nám zovšednelo a nič od toho nečakáme. My si však život nedávame, len sa oň môžeme starať. To, že sme, je dar neustále dávajúceho sa Boha.

Preto istý mystik povie, že ak ho chceme vidieť, pozrime sa okolo seba a do tváre druhého človeka. Ak ho chceme počuť, započúvajme sa do plaču dieťaťa alebo radostného smiechu priateľov. Ak ho chceme cítiť, dotknime sa svojej ruky alebo sa niekoho chyťme. V tomto vesmíre nie je ani jediná elementárna častica, ktorá by bola od Boha nezávislá a oddelená.

Môžeme byť aj trochu zmätení. Možno to protirečí našej predstave o Bohu a tomu, ako často sme počúvali, že máme Bohu slúžiť, chváliť ho a neurážať ho hriechom – tomu niekedy hovoríme „milovať Boha“. Ale ono to je vlastne naopak. Boh sa rozhodol slúžiť nám...

Preto môžeme pokojne povedať, že Boh už bez nás nemôže byť odvtedy, čo sa vydal, aby sme mali účasť na jeho živote. Lebo podstatou jeho bytia je princíp dávania sa. Svetlo Božieho života svieti večne. A aj keď má človek možnosť stať sa tmou, to ani trochu neumenší jas svetla. Len ho nebude vidieť, a preto si bude myslieť, že neexistuje.

Otázky na zamyslenie

Uvedomujem si, že som, lebo Boh sa mi neustále dáva? Som viac navyknutý na uvažovanie o tom, čo mám urobiť pre Boha, alebo na to, že on sa chce dávať mne? Čo mi o tom hovorí Ježiš?