Štafeta svätosti v národe pokračuje

Na prvý pohľad ide akoby o otca a dcéru. V podstate ide o duchovného otca a dcéru. A hoci pre nebo dozrievali v opačných kútoch Slovenska, predsa mali viac spoločného, než sa zdá.

Plody tohto národa
Don Titus Zeman aj Anna Kolesárová sú „deťmi“ tohto národa. Nasávali jeho kultúru, zvyky, tradície. Obidvaja pochádzali z roľníckeho prostredia. Milovali prírodu, boli spojení s  pôdou, vedeli na nej pracovať.

Pochádzali z dobrých rodín, v ktorých im boli odovzdané pravé hodnoty ako úcta k druhému, pravdovravnosť, pracovitosť, čestnosť, obetavosť, ochota konať dobro a mnohé ďalšie.

Rodičia ich naučili, ako s inými dobre komunikovať, ako im odovzdávať radosť a pokoj. Stretli sa s kňazmi a vynikajúcimi zasvätenými osobami, ktoré im boli vzorom. Tí ich zase správne uviedli do tajomstiev duchovného života. Ozaj je to na zamyslenie, koľko pozitívnych faktorov ich stretlo a výsledok je, že máme „národné“ klenoty.

Spoločnosť, v ktorej vyrastali, bola tradičná, typicky slovenská. Mala veľa pozitív, ale aj slabostí. Každá doba zanechala v ľuďoch stopy. Dve celosvetové kataklizmy v podobe vojny priniesli veľmi veľa zla a utrpenia.

Vojaci vracajúci sa z frontu doniesli domov rôzne zlé návyky, postihnutia, zranenia. Hlad, bieda, choroby boli dennodennými sprievodcami tejto generácie našich rodákov. Tí vedeli, že sa ľahšie prežije, ak si budú pomáhať a držať spolu. Aj preto ľudia radi komunikovali, pomáhali si, spoločne sa tešili i spoločne žialili a nariekali.

Titus aj Anna mali okolo seba dobré farské spoločenstvo, ale aj mladých ľudí, s ktorými sa priatelili. Don Titus ich našiel v dedine, ale najmä u saleziánov. Anka žila v kruhu svojich dedinských rovesníkov. A čo bolo pre nich naozaj veľmi dobré, boli zakorenení v kresťanských hodnotách.

Ak to zhrnieme, môžeme povedať, že naši blahoslavení nemuseli dlho hľadať, aby našli pre svoj život kvalitné vzory. Na strane druhej neboli až tak „vyrušovaní“ inými štýlmi života. Z dobra, ktoré do nich tieklo, si vybudovali Božie kráľovstvo v srdci. To bolo ich najväčšou devízou. V ňom sa cítili šťastní a s ním dokázali premôcť svet.

Dnešné moderné časy
Naša spoločnosť sa za posledných sedemdesiat rokov veľmi zmenila. Zakorenili sa medzi nami dobré, ale aj deštrukčné veci. Z mnohých dávnych zvykov a tradícií zostalo len torzo. Ktosi „zboku“ nám priniesol aj také hodnoty, ktoré sa označili ako veľmi pozitívne, moderné a pokrokové. Životný štýl a mnohé hodnoty, ktorými sa riadili naši predkovia, sa označili za stredoveké, zaostalé, ba až tmárske.

Roľnícky spôsob života zanechala väčšina nášho obyvateľstva. To je trend, ktorý priniesol život. Vznikli nové profesie. A mnohí radšej hľadajú prácu, ktorá by sa dala zvládnuť v bielych košeliach a v čistej kancelárii.

Nuž a aj remeslá sú na ústupe. Ktosi minule potreboval opraviť v dome omietku. Keď takého odborníka našiel, z ceny, ktorú požadoval, sa mu zakrútila hlava. No remeselník povedal: „Ako chcete. Ja som posledný murár v tejto doline.“

A situácia v našich rodinách? V niektorých oblastiach Slovenska je to relatívne dobré, v iných je rozvedené každé druhé manželstvo. Nuž a sú rodiny, kde sa manželia vidia iba na parkovisku, keď si vymieňajú opatrovnícke turnusy v rodinách západnej Európy. Odpovedzte si sami: „Čo sa dá odovzdať deťom v takýchto rodinách?“

Nuž a nie sme až takí dobrí ani vo vzájomnej komunikácii. Nové médiá nás uzatvárajú do samoty a izolácie. Vznikajú aj nové porekadlá. Aktuálne a vysoko pravdivé je aj toto: „Ak chceš sceliť rodinu, vypni doma wifinu.“ A šťastní sú rodičia aj mladí ľudia, ak nájdu a zapadnú do dobrej partie, kde sa nepije, nedroguje, nesexuje.

Vzory pre dnešnú mládež posúďte sami. Stačí zabŕdnuť do mediálne propagovaného hereckého, speváckeho či politického sveta. Aj preto sa to u nás celebritami až tak hemží. Avšak čo sa u nich dá nasledovať? Tretie manželstvo? Či masívne tetovanie tela? Alebo krúžok v nose? V čom sú pre mladých vzorom?

Len trochu sme porovnali časy dávnejšie s tými dnešnými. Je to teda s naším národom až také zlé? Nie, skôr sa dá povedať, že je to dnes v našom národe tak veľmi pestré.

Naraziť na totalitu
Don Titus je prvý rímskokatolícky kňaz, ktorý bol na Slovensku po dlhom čase blahoslavený. Anna je prvá katolícka „laička“, ktorá získala tiež tento titul. Žili krásnym bohatým životom, no v jednom čase obaja osudovo narazili na totalitu.

Tá mala so svojimi oponentmi ráznu komunikáciu: „Alebo sa jej poddáš, alebo je ti amen.“ To je výsledok v jej logike. Ale ozaj? Pravda je trochu komplexnejšia, pretože do tejto konfrontácie môžu vstúpiť aj nebesá.

Totalita naráža na hmotu, gniavi telo a kto si dá, tak aj ducha. Vyvíja tlak, využíva chápadlá. Jej pôsobenie sa dá prirovnať k hydraulickým „rukám“. Tie bývajú napojené na tlakové hadice a tečie cez ne vzduch či olej a tvrdo zovrú danú vec. Totalita v spoločnosti využíva rôzne mechanizmy, cez ktoré tečú slová, vyhrážky, zastrašovanie, lichotenie, sľuby, prebúdzanie nižších citov.

Totalita sa dá infiltrovať do všeličoho a výsledkom býva tvrdé zovretie človeka, jeho deformácia. Telesná i duchovná... Slabší jedinci sú pod vplyvom tohto „hydraulického lisu“ zničení.

Avšak títo naši blahoslavení dokázali, že sloboda sa dá uchovať i v tlaku totality. Zovretie nemá vždy na všetko  dosah. Na totalitný úder je tu aj iné riešenie. Dá sa zachovať si slobodu ducha, prejsť do inej dimenzie bytia nepoškvrnený a nakoniec zakončiť v nebi.

Dá sa to, ak sa spolupracuje s Božím Duchom. Pozrime sa bližšie na tento návod, ako zvládnuť totalitu v akejkoľvek podobe a z akéhokoľvek zdroja.

Čo robiť s totalitou dnes?
Vďaka Bohu, dnes žijeme v spoločnosti, ktorá je slobodná,  aj keď... Niekedy sa zdá, že z určitých centier v našej spoločnosti vanie mrazivý „dych“ totality. A niektoré médiá ich zosilňujú. Určujú, čo môžeš povedať a čo nie. Ak si jednoznačne za život, raz dva ti dajú nálepku, prisúdia úmysly, ktoré vôbec nemáš, zatriedia ťa do skupiny, ktorá nemá rovnaký prístup k niektorým veciam.

Niektoré názory sa apriórne neustále vtláčajú takmer cez všetky médiá, sú všade, pôsobia dlhý čas a stále sú o tom istom. To je moderná totalita slova! V konečnom dôsledku zastrašia človeka, takže dnes už mnohí majú nasadenú autocenzúru.

Stalo sa to aj istej známej v Nemecku. Keď v jedálni povedala svoj názor na istú skupinu ľudí, ktorí robili neporiadok, priatelia ju ihneď stiahli k sebe a dôverne jej pošepkali: „To sa nesmie povedať nahlas“. Poobzerali sa doľava, doprava a potom dodali: „I keď si to skoro všetci myslia“.

Dnes je zjavná totalita konzumizmu, módy a iných fenoménov. Dotieravo sa natláča do reklám a bežného myslenia ľudí. Metódy ovládania ľudí sú také prepracované a tak líškavo príjemné, že mnohé človek ani nevníma. Žijú s ním, ba už žijú v človekovi! Totalita sa v dejinách vynára ako hydra. Musíme proti nej zasiahnuť, aby náš národ zostal slobodný.

Navonok treba nebojácne vystupovať za pravdu, prijímať spravodlivé zákony, šíriť úctu k človekovi a horliť za iné spravodlivé hodnoty, bez ktorých to tu nepôjde. Ale tieto vonkajšie prejavy nenastanú, ak nedokážeme byť voči totalite imúnni vo svojom vnútri. Vo svojom vnútornom svete musíme byť voči nej odolní.

Návod na slobodu
Ježiš Kristus je nám v boji proti totalite veľkým vzorom. Predstavte si spoločnosť, kde vládli zabehnuté zákony. Kde iný názor sa trestal aj smrťou. A tu prišiel on a vniesol do svojho národa nevídané témy. Skoro nikto ho nechápe, no on odolal tlaku farizejov a mocných tamtoho sveta. Dal svojim rovesníkom dvestodvadsať otázok a čakal odpovede.

Nabúraval nimi ich totalitné zovretie. Zbavoval ich životných kŕčov. V zápase o slobodu človeka počítal nielen s týmto svetom, ale vízie o človekovi osadil do večného kontextu. Medzi vyššie princípy.

To mu dalo úžasnú silu odolávať totalite mocných. Svoje vízie o slobode človeka predniesol duchaplne, šokujúco jasne a inteligentne. Takže nikto mu nevedel oponovať. Ježiš sa nebál ísť proti prúdu. Zvláštny to pocit: Byť úplne slobodný a vždy povedať pravdu. Kristus ju vedel komunikovať a pritom toho druhého milovať.

Don Titus Zeman a aj Anna Kolesárová nás tiež učia, ako vzdorovať totalite. Ich víťazstvo bolo založené predovšetkým na tom, že mali v srdci Boha, jeho kráľovstvo, jeho slobodu. Pestovali ju modlitbou, živili Božím slovom, Eucharistiou. Zaváhania a strachy riešili vo sviatosti zmierenia. Matka, Panna Mária ich zbavovala všetkých obáv a rozväzovala im komplikované uzly.

Tiež videli za obzor tohto života, a tak boli nad vecou, že pri zrážke s totalitou obstáli. To, že utrpelo ich telo, je pravda. Ale pravda je aj to, že teraz sa tešia v prítomnosti Boha, medzi nádhernými nebešťanmi, v nekonečnej radosti.

Učiť sa od múdrych ľudí
Je dobre učiť sa od tých, ktorí v živote niečo dokázali. My v súbojoch s totalitou, a to či už tou v spoločnosti, alebo so svojou osobnou, zabúdame na večnosť. Myšlienky na posmrtný život s Bohom dodávajú do životných zápasov s totalitou úžasnú motiváciu.

Práve viera aj v túto skutočnosť robí z niektorých osôb nášho národa hrdinov. Tešia sa na to, čo príde. A túto radosť nezotne žiadna totalita! Myšlienky na nebo nech aj nám pomáhajú zvládnuť naše ťažké chvíle.

Priatelia, nech to vidíme z ktorejkoľvek strany, byť slobodný, byť Boží, to sa oplatí. Skúste to a štafeta blahoslavených môže v našom národe pokračovať!