Stretnutia, z ktorých žijeme

Niekto povie: „Vieš, keby som ťa nestretol, neviem, ako by vyzeral môj život.“ Iný zasa: „Kiežby som ťa v živote nikdy nebol stretol, môj život mohol byť iný.“ Nielen tieto slová, ale aj evanjelium svedčí o tom, aké dôležité sú pre nás stretnutia. Ba možno povedať: Povedz mi, s kým sa stretáš, a ja ti poviem, aký si človek.

S ÚCTOU A LÁSKOU

Najdôležitejšie sú stretnutia, v ktorých sa Boh stretá s nami a my s ním. V Lukášovom evanjeliu (1, 39 – 45) o tom svedčí stretnutie Panny Márie a Alžbety, plné vzájomnej úcty a lásky. V ňom sa neohovára, neklebetí, nezabáva na úkor druhých, nesúdi, neposudzuje. Obe sú si darom navzájom a sú darom pre druhých. Obe žijú zo stretnutia s Pánom. Mária prichádza s láskou slúžiť a Alžbeta ju nazýva šťastnou, lebo uverila v Božie slovo. Pravé šťastie života vzniká z viery, zo stretnutia s Božou láskou. Vidno, ako stretnutie s Bohom mení životy ľudí.

O ČOM SÚ VIANOCE

Na Vianoce sa Boh prichádza stretať s nami, aby sme mali život v hojnosti a úplnú radosť. Rozhodne to, či sa s ním naozaj stretneme. Božia láska k nám sa prejavuje v tom, že Boh, ktorého prví ľudia odmietli a stratili krásny a šťastný život, prichádza medzi nás a umožňuje nám znovu žiť plným, radostným, pravdivým a krásnym životom. O tomto sú Vianoce. O stretnutí Boha s nami, o stretnutí s Božou láskou. Ak v ňu uveríme, skúsime, že sme schopní inak myslieť, hovoriť, žiť a byť pre druhých darom. Potom sme schopní, ako vraví pápež František, žiť kultúrou stretania a utvárať civilizáciu lásky.

LÁSKA JE VZŤAH

Náš kresťanský život sa rodí zo stretnutia s Ježišom a zo vzájomných stretnutí. O tom svedčí najzákladnejší zákon života: Milovať Boha, milovať blížneho, milovať seba samých. Láska je totiž vzťah, nie je možná bez vzťahu. Náš život je daný našimi vzťahmi. Keď sa nenaučíme žiť láskou, nenaučíme sa žiť ako skutoční ľudia. Vianoce nás pozývajú prežiť stretnutie s Božou láskou a žiť z nej. Ako prežijeme tohtoročné Vianoce? Vieme, že mnohí sa nestretajú s najbližšími, či už s rodičmi, s deťmi! Ako veľmi sa nám treba učiť umeniu stretať sa navzájom v úcte a láske!

SMUTNÁ OSLAVA

Kňaz rozprával o svojej skúsenosti, keď navštívil istú starenku. Len čo vošiel do jej skromného príbytku, hneď zbadal slávnostne prestretý stôl. „A čože oslavujete?“ spýtal sa. „Ale, mám meniny, pán farár. Prídu moje deti a vnuci. Vlastne už tu mali byť.“ Kňaz sa spýtal: „To ste pozvali celú rodinu?“ Odvetila: „Pán farár, deti sa nepozývajú. Predsa to sú moje meniny.“ S tou starkou posedel hodinu, možno dve. Neprišiel nik. „Do konca života nezabudnem, ako schovávala šálky, misky, pečivo,“ hovorí kňaz. „Usilovala sa usmiať a ospravedlniť svojich najbližších: Asi majú veľa práce. No v očiach mala slzy. Keby prišli, koľko radosti by priniesli svojej mame a starkej! To stretnutie mohlo byť veľkým darom, ale nebolo.“

BOH ČAKÁ, ČI PRÍDEME

Sme Božie deti. Nielen obrazne povedané. A na Vianoce pre nás Boh chystá slávnosť, na ktorej sa nám chce darovať. Čaká, aby nás naučil žiť zo stretania s ním, objaviť a prijať Božiu lásku, ktorou možno utvárať pravý život. Prídeme? Alebo ani neveríme, že v tom malom Dieťati v Betleheme prichádza všemohúci Boh, aby sme mali radosť a boli schopní stávať sa Božími, teda opravdivo ľudskými? Vidno na našom živote, že sa stretáme s Ježišom? Akoby vyzeral náš život bez neho? Ježišu, daj, aby sme sa s tebou čím častejšie stretali a tešili sa zo života s tebou.