Svet sa mení, túžba po vzťahu zostáva

Pochybujeme o všetkom a spochybňujeme všetkých. Namiesto kritického myslenia začíname používať selektívne myslenie. Iba to, čo si myslím ja, je reálne a skutočné. Jedna generácia cíti neistotu a obavy, druhá prijíma nové možnosti s nadšením, akoby sa otvoril svet bez hraníc.

No pravda je, že ani jedno, ani druhé nie je úplne postačujúce. Preto sa dnes ešte viac ukazuje hodnota toho, čo je hlboko ľudské a nenahraditeľné: osobný vzťah.

ČLOVEK V CENTRE

V čase, keď algoritmy dokážu napodobniť ľudský hlas aj štýl myslenia, keď nahrádzajú pracovné pozície, zostáva niečo, čo nedokážu vytvoriť – skutočná blízkosť. Byť oslovený po mene. Byť poznaný. Byť prijatý taký, aký som.

Vždy, keď je začiatok školského či akademického roka, mám trochu strach. Zakaždým príde nová generácia študentov a to, čo im naozaj potrebujem odovzdať, nie sú vedomosti a teória, ale spôsob ľudského uvažovania a myslenia.

Učiť ich rozlišovať, klásť otázky, hľadať pravdu, ale zároveň nezabudnúť, že v centre každého poznania má stáť človek. Lebo ak stratíme človeka, stratíme zmysel poznania.