V poníženosti k nám zostúpil Boh

Milí čitatelia Katolíckych novín, drahí bratia a sestry. Dánsky astronóm Tycho de Brahe (1546 – 1601), ktorý ku koncu svojho života žil i zomrel v Prahe a je pochovaný v Týnskom chráme, večer 11. novembra v roku 1572 objavil novú hviezdu v súhvezdí Kasiopeja.

Toto súhvezdie severnej oblohy niektorí astronómovia nazývajú aj súhvezdím Panny Márie, pretože sa tvarom podobá na veľké písmeno „M“. Ale nazývajú ho aj Vianočným súhvezdím – „W“ z nemeckého Weihnachten, Vianoce.

HVIEZDA MU ZMENILA ŽIVOT

Pri prvom pohľade na novú okrasu hviezdnej oblohy bolo prekvapenie astronóma také veľké, že neveril vlastným očiam. Až keď mu objav potvrdili aj viacerí jednoduchí dedinčania, pretože nová hviezda bola spočiatku pozorovateľná aj voľným okom, ponáhľal sa do svojho observatória, aby tento pamätný úkaz zaregistroval.

Nazval ju „Hviezda Tycha de Brahe“ a natoľko ho zaujala, že stratil zmysel pre všetko pozemské. Dá sa povedať, že mu zmenila život. Dva roky ju neustále pozoroval. Menila svoju veľkosť i jas, až napokon z hviezdnej oblohy zdanlivo zmizla.

PRAVÉ SVETLO TMY NEPRIJALI

Pred 2022 rokmi sa na nebeskej oblohe zjavila iná hviezda, betlehemská. Chudobným pastierom i zámožným kráľom z východu dala na známosť, že sa narodil očakávaný Mesiáš – pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka prichádzajúceho na svet.

Ono osvietilo celý svet nie iba na dva roky, ale svieti nám na životnej ceste už tretie tisícročie. To svetlo letelo tmou, až sa konečne naplnil čas (porov. Lk 2, 6). Jasnosť Božia ich obkľúčila… „A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali!“ (Jn 1, 5).

Medzi vznešenými, excelentnými osloveniami, ktorými občas zdravíme významné osobnosti, zvlášť kráľov, monarchov, panovníkov, patrí aj oslovenie Vaša Jasnosť!

V prípade významných cirkevných predstavených sa niekedy používajú oslovenia Vaša Preosvietenosť, Osvietený pán. No a v prípade slávnych umelcov či spevákov je to prívlastok „star“.

Tieto oslovenia či tituly sa však v žiadnom prípade nedajú porovnať so svetlom, ktoré osvecuje náš svet. Je ním svetlo sveta – Ježiš Kristus. Jeho Otcom je pôvodca svetla – nebeský Otec, jeho Matkou je: „Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd“ (Zjv 12, 1).

Vianoce sú sviatkom, keď si pripomíname, že sa na scéne dejín spásy objavilo pravé svetlo, ktoré predpovedali proroci. „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale mal večný život“ (Jn 3, 16).

A čo takého v nás miluje náš nebeský Otec? Našu ľudskú dušu. Ona je odrazom Božieho svetla v nás. Jej hodnota je väčšia než celý svet. „Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?! Alebo za čo vymení človek svoju dušu?!“ (Mt 16, 26).

LÁSKA BEZ HRANÍC

Arcibiskup Fulton Sheen (1895 – 1979) vysvetľuje, že keď prišiel na tento svet Boh so svojou božskou prirodzenosťou a vzal na seba ľudskú prirodzenosť z tela svojej nebeskej Matky, prebral na seba zodpovednosť ako pracovný nástroj.

Keď už vzal Boh na seba našu ľudskú prirodzenosť, mohol konať v našom mene. Pritom všetko, čo konal v ľudskej prirodzenosti, má nekonečnú hodnotu. Ani povzdych, ani slovo, slza alebo krok tejto ľudskej prirodzenosti nebol oddeliteľný od božskej osoby.

To je dôvod, prečo by mohlo jedno dýchnutie tohto Bohom utvoreného Človeka vykúpiť svet. Prečo? Pretože bol Božím dychom a mal preto nekonečnú hodnotu. Prečo potom Boh trpel tak nesmierne, keď vzal na seba našu ľudskú prirodzenosť?

Božia láska nepozná hranice. Jediný spôsob, ako možno dokázať dokonalú lásku, je vzdať sa všetkého, čo v sebe vlastníme. Boh vzal teda na seba našu ľudskú prirodzenosť a povedal, že nás nekonečne miluje, že nás miluje až na smrť.

KRÁSA BOŽIEHO DIELA

Žiaľ, musíme sa vrátiť k biblickej vete: „Tmy ho neprijali“ (Jn 1, 5). Duchovné veci sa stali v súčasnej spoločnosti zaznávanými. Často radšej venujeme väčšinu svojho času materiálnym hodnotám. Dánsky sochár Bertel Thorvaldsen (1770 – 1840) vytvoril viacero svojich sôch v Taliansku.

V tom čase nebolo jednoduché prepraviť sochy do Dánska. Najjednoduchšie to bolo loďou. Sochy zabalili do sena, aby sa pri plavbe na mori nepoškodili. Keď sa krehký náklad šťastne doplavil do domovského prístavu, zodpovedné osoby ho rozbalili a preložili na volské povozy.

A potom sa stalo niečo neočakávané. Nasledujúcu jar bol Bertel Thorvaldsen aj s príbuznými a priateľmi očarený nesmiernou krásou. Zo sena, do ktorého boli sochy zabalené, totiž pri manipulácii povypadávalo mnoho rozličných semiačok.

Tie vyklíčili a vyrástli z nich nádherné, v Dánsku predtým nevídané kvety. Pozornosť ľudí sa pri preprave sôch sústredila len na dielo sochára, ale teraz uvideli krásu Božieho diela. A tak sú Dánsko i Holandsko až po dnešné časy známe pestovaním veľkého množstva krásnych kvetov.

ŽIARA PÁNOVA A FALOŠNÝ JAS

Keď sa nad betlehemskými pastiermi zjavil anjel a žiara Pánova ich osvietila, zmocnil sa ich strach (porov. Lk 2, 9). Ľudové betlehemy zobrazujú túto udalosť tak, že si pastieri pred jasom zakrývajú oči.

Žiaľ, dnešný človek sa dáva oslepiť jasom vlastnej slávy, peňazí, lacných reklám a ideologických názorov, hriešneho životného štýlu. Má pocit, že táto lacná bižutéria je tou pravou hodnotou.

A svetlo oslňujúcich reflektorov, ktoré zatemňuje zrak, ho privádza ku katastrofálnym haváriám. Opravdivým svetlom je však jedine svetlo Božej pravdy, lásky, spravodlivosti a pokoja, ktoré nám svieti z neba.

„Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet“ (Jn 1, 9). A práve toto svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali.

PRIJMIME SVETLO A ROZDÁVAJME HO

A hľa, aj v tejto ľudskej tragédii nám na záchranu ľudskej duše posiela nebeský Otec svojho Syna. To je tá dôležitá udalosť, ktorú dnes oslavujeme.

Svätá Matka Tereza tajomstvo Vianoc vyjadrila slovami, ktoré sa na záver tejto našej vianočnej úvahy veľmi hodia: „Ó, unavené duše moderného sveta, duše sklamané, prázdne, chladné, ktoré ste stratili lásku. Duše lačné, nespokojné, hladom a smädom utrápené, poďte dnes do Betlehema, pozrite sa na udalosť, ktorá sa tam udiala. Prijmite toto svetlo, aby ste ho potom mohli rozdávať iným, zvlášť chorým, chudobným a trpiacim. Netrápte sa v tmách, ale dajte sa ním viesť až do večného Betlehema.“

Vyprosujem vám požehnané Vianoce plné Božieho svetla a zo srdca vás žehnám.

Otázky pri pohľade na Dieťa v jasliach

„A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy“ (Jn 1, 14).

Keď dnes pozerám na Dieťa v jasliach, môžu mi napadnúť rôzne otázky: Prečo sa stal všemohúci Boh takým zraniteľným, malým, obyčajným dieťaťom, ktoré je závislé úplne od ľudí, ktoré treba kŕmiť, prebaľovať, starať sa oň, vychovávať ho? Prečo Boh zveril svojho jediného Syna do ľudskej opatery? Prečo poslal Ježiša na smrť, aby ma vykúpil, keď to mohol urobiť aj iným spôsobom?

No predsa preto, lebo ma nekonečne miloval a miluje! Boh sa stal človekom! Iba preto, že ma nekonečne miluje. Preto robí „nelogické“ a ľudsky nepochopiteľné veci. Poslal svojho Syna, aby ma zachránil, posiela mi neustále svojho Ducha, aby ma viedol životom a potešoval ma, ponúka mi neustále svoje odpustenie a dáva mi posilu v Eucharistii. To iba preto, že ma nekonečne a ľudskému rozumu nepochopiteľne miluje. Nech ma tento deň povzbudzuje po celý rok nevzdávať sa za žiadnych okolností Božej lásky, lebo ona mi má pomáhať kráčať ďalej vtedy, keď je ťažko, i vo chvíľach pohody. Plnými dúškami budem vychutnávať Božiu lásku ku mne. Pane, drž ma každý deň môjho života vo svojej blízkosti. (ÚRYVOK Z KNIHY EVANJELIUM NA KAŽDÝ DEŇ)