Viac počúvať, menej škatuľkovať

Vzkriesený Ježiš aj dnes stojí uprostred našich uzavretých miestností. Chce nám darovať pokoj. Ilustračná snímka: www.istockphoto.com
Sú dvere, ktoré chránia. A sú aj také, ktoré väznia. Evanjelium o apoštoloch ukrytých za zatvorenými dverami po Ježišovej smrti veľmi presne opisuje aj mnohé naše dnešné vnútorné postoje.
STRACH NÁS UZATVÁRA
Apoštoli sa báli, a to nielen prenasledovania. Báli sa budúcnosti, zlyhania, vlastnej slabosti. Báli sa ľudí a možno aj samých seba. Ešte nedávno s Ježišom kráčali po cestách Galiley, videli zázraky, počúvali jeho slová. A teraz sedia za zatvorenými dverami, paralyzovaní strachom.
Aj dnešný človek žije neraz za zatvorenými dverami. Nemusia byť z dreva ani zo železa. Sú to dvere predsudkov, nedôvery, zranení, rýchlych súdov a nálepkovania.
Ako ľahko vieme druhého človeka zaradiť do nejakej škatuľky. Tento je problémový, táto je konfliktná, ten je liberálny, tá je konzervatívna, tento je neschopný, táto je priveľmi citlivá... Niekedy stačí jediná skúsenosť, jedna veta, jedno zlyhanie – a človek dostane nálepku, ktorú mu už len ťažko dávame dole.


