Započúvaná do Božích želaní

Citlivá duša poľskej rehoľníčky a mystičky Faustíny, Heleny Kowalskej, našla už v rodnom dome vhodné podmienky na rozvoj duchovného života. Rodičia boli pre Helenku vzorom vrúcnej nábožnosti a úcty k Panne Márii. Keď však prezradila rodičom túžbu vstúpiť do kláštora, stretla sa s rozhodným odmietnutím.

Boh jej však pomohol. Prečo chcela vstúpiť do kláštora, objasňuje vo svojom Denníčku: „Boh naplnil moju dušu vnútorným svetlom, aby som ho lepšie poznala ako najvyššie dobro a krásu. Poznala som, ako veľmi ma Boh miluje“ (Denníček 16).

VZŤAH S MATKOU BOŽOU

Sestra Faustína, opojená nesmiernou Božou láskou, na ňu túžila odpovedať celou silou svojej duše. To mohla uskutočniť práve v rehoľnom živote. Keď nadišiel čas a ocitla sa za múrmi kláštora, rýchlo pochopila, že cieľ, po ktorom túži, nie je možné dosiahnuť vlastným úsilím.

Preto sa s veľkou dôverou obrátila k Bohu a k Panne Márii, svojej milovanej Matke. Hlboká dôvera, ktorú k nej prechovávala vo svojom srdci, bola ovocím vrúcnej úcty k Svätej Panne, ktorú od detstva videla najmä u svojho otca.

Keď sestra Faustína po rokoch navštívila rodný dom, aby sa rozlúčila s ťažko chorou matkou, do svojho Denníčka zapísala: „Keď som videla, ako sa otec modlil, veľmi som sa zahanbila, že ja som sa po toľkých rokoch v reholi nevedela tak nábožne a vrúcne modliť. Neprestajne ďakujem Bohu za takýchto rodičov“ (Denníček 398).

Jedinečný vzťah s Pannou Máriou nám odhaľujú i ďalšie zápisky svätej sestry. Osobitne spomína svoj vstup do kláštora v roku 1924, keď opúšťala službu v Lodži.

„Prosila som ju (sestru), aby sa za mňa rozlúčila s rodičmi, a len tak, v jedných šatách, bez ničoho, som pricestovala do Varšavy. Keď som vystúpila z vlaku a videla, ako ide každý svojou cestou, zmocnil sa ma strach. Čo mám robiť? Kam sa obrátiť, keď tu nikoho nepoznám? Povedala som Panne Márii: Mária, sprevádzaj ma, veď ma. V tej chvíli som začula v duši slová, aby som vycestovala za mesto do jednej dedinky, tam nájdem bezpečný nocľah. To som aj urobila a všetko som našla tak, ako mi Panna Mária povedala“ (Denníček 10 – 11).

Týmto priamym spôsobom sa na Matku Božiu obracala so všetkým, čo jej život prinášal. Mária bola pre ňu skutočnou Matkou, u ktorej nachádzala veľkú oporu.

TÚŽBA OPÄTOVAŤ LÁSKU

Sestra Faustína mala jediný životný cieľ. Opätovať Bohu jeho lásku v činorodej láske k blížnym. Bola si vedomá, že na tejto ceste bude musieť viesť urputný boj a že je príliš slabá, aby v ňom obstála. Preto svoj život s veľkou dôverou zverovala Panne Márii.

Vinula sa k nej ako malé dieťa, hľadajúc ochranu pod jej panenským plášťom. A ona na jej detskú dôveru odpovedala svojou materinskou starostlivosťou. Uprostred mnohých utrpení jej dodávala odvahu a povzbudzovala ju. Pripravovala ju na zápasy, ktorým mala byť vystavená.

Keď koncom noviciátu Boh dopustil na sestru Faustínu temnú noc ducha, veľmi bolestnú skúšku, ona sa s detskou dôverou obrátila k Panne Márii a povedala jej: „Mária, Matka moja, vieš, ako strašne trpím?“ A Svätá Panna jej odvetila: „Viem, koľko trpíš, ale neboj sa. Spolucítim s tebou a vždy budem spolucítiť“ (Denníček 25).

POD PLÁŠŤOM MÁRIE

Život svätej sestry Faustíny bol od začiatku rehoľného života naplnený mnohými útrapami. Vyplývali nielen z náročnosti komunitného života, poznačeného ľudskou slabosťou, ale aj z čisto duchovného utrpenia, ktoré na ňu dopúšťal priamo Boh.

Za týchto okolností sa v srdci sestry Faustíny kryštalizovala čistá láska k Bohu, po ktorej tak vrúcne túžila. Všetko s odovzdanosťou zverovala svojej milovanej Matke. „Mária, Matka moja a Pani moja,“ prosila Pannu Máriu, „zverujem ti svoju dušu i telo, život aj smrť, aj to, čo po nej príde.

Všetko odovzdávam do tvojich rúk, ó, Matka moja. Zakry svojím panenským plášťom moju dušu a udeľ mi milosť čistoty srdca, duše i tela. Chráň ma svojou mocou pred všetkými nepriateľmi, zvlášť pred tými, ktorí svoju zlobu zakrývajú maskou čnosti. Ó, krásna ľalia, ty si pre mňa zrkadlom, ó, Matka moja!“ (Denníček 79).

V SRDCI S BOHOM

Na ceste k Bohu bola Panna Mária pre sestru Faustínu skutočným vzorom. Veľa sa zamýšľala nad jej životom, nad čnosťami, ktoré dokonale zdobili jej dušu.

V deň večných sľubov sa na ňu obrátila s prosbou: „Matka Boha, Najsvätejšia Panna, Matka moja, teraz si ešte viac mojou Matkou, lebo tvoj milovaný Syn je mojím Ženíchom. Obaja sme teda tvojimi deťmi. Kvôli Synovi ma musíš milovať.

Mária, Matka moja najdrahšia, usmerňuj môj duchovný život, aby bol milý tvojmu Synovi“ (Denníček 240). Keď Najsvätejšia Panna videla dušu, ktorá tak úprimne túžila milovať Boha, učila Faustínu prebývať s ním v srdci. Ale najmä ju poučovala, ako verne plniť Božiu vôľu.

„Dcéra moja, vrelo ti odporúčam, aby si verne plnila všetky Božie priania, lebo to je najmilšie jeho svätým očiam. Božej vôli daj prednosť pred všetkými obetami, aj zápalnými“ (Denníček 1244).

VANUTIE MILOSTI

Faustína sa dala viesť s veľkou odovzdanosťou. Vedela, že nikto jej nepomôže vyplniť Božiu vôľu vo svojom živote tak verne ako práve Panna Mária. Podľa jej vzoru sa usilovala žiť vo vnútornej tichosti a sústredenosti, aby mohla zachytiť aj najjemnejšie vanutie Božej milosti.

„Na jedno si dávam pozor,“ vyznala, „to jedno je pre mňa dôležité, to jedno je mi všetkým, tým žijem a s tým umieram – a to je svätá Božia vôľa. Ona je mojím každodenným pokrmom. Celá moja duša je pozorne započúvaná do Božích želaní. Konám vždy to, čo Boh odo mňa žiada, hoci neraz sa moja prirodzenosť chveje a cítim, že ich veľkosť je nad moje sily. Dobre viem, čím som sama od seba, ale veľmi dobre viem aj to, čím je Božia milosť, ktorá ma posilňuje“ (Denníček 652).

Sestra Faustína prechádzala životom spolu s Pannou Máriou. S detskou jednoduchosťou sa s ňou delila o všetko, čo prežívala, o radosti aj bolesti. Ako dieťa jej s veľkou otvorenosťou hovorila o svojich túžbach, o potrebách, v ktorých sa nachádzala ona alebo jej blížni.

POKORA MILÁ BOHU

Matka Božia sestru Faustínu taktiež poučovala, ako v každodennom živote žiť čnosťami. Zo všetkých čností ju viedla predovšetkým k pokore. „Ó, pokora, krásny kvet,“ napísala o nej Faustína, „vidím, ako málo duší ťa vlastní. Je to preto, že si taká krásna a zároveň je také ťažké získať ťa? Ó, áno, jedno i druhé.

Sám Boh v nej nachádza zaľúbenie. Nad pokornou dušou sú otvorené nebeské stavidlá a splýva na ňu more milostí.“ Pokorná duša je podľa Faustíny krásna, vznáša sa z nej ako z kadidelnice nesmierne milá vôňa.

„Preniká cez oblaky, dosahuje samého Boha, napĺňa radosťou jeho najsvätejšie Srdce. Takej duši Boh nič neodoprie. Čím väčšmi sa duša ponižuje, tým väčšmi sa Boh k nej skláňa, prenasleduje ju svojimi milosťami a sprevádza ju v každej chvíli svojou všemohúcnosťou.“

Taká duša je s Bohom najhlbšie zjednotená. „Ó, pokora, zakoreň sa hlboko v celej mojej bytosti! Ó, Panna najčistejšia, ale i najpokornejšia, pomôž mi nadobudnúť hlbokú pokoru! Teraz chápem, prečo je tak málo svätých. Lebo málo duší je hlboko pokorných“ (Denníček 1306).

KRÁĽOVNÁ A MATKA

Svätá Faustína bola milovaným dieťaťom Panny Márie. Avšak Mária nepochybne veľmi miluje každého z nás. Veď aj nám zanechala prostredníctvom svojej dcéry slová: „Som Kráľovná neba a zeme, ale najmä vaša Matka“ (Denníček 805).

Prijmeme tento veľký dar, ktorým nás obdaroval sám Boh? Nech nám svätá sestra Faustína vyprosí milosť úprimnej a hlbokej lásky k našej nebeskej Matke a tiež dôveru a odovzdanosť do jej materinských rúk.