Duchovná obnova

Kresťanstvo od prvých krokov na javisku dejín sprevádzajú prenasledovania. Milánsky edikt v roku 313 znamenal prelomový okamih v živote starovekej Cirkvi – umožnil prenasledovaným kresťanom konečne slobodne sa nadýchnuť. Jednou z najvýznamnejších – hoci v dnešnej dobe dosť zanedbávaných – osobností tej doby je svätá Helena (250 – 330).

Každá mariologická úvaha v starovekom kresťanstve bola výslovne kristocentrická. Nejestvovala žiadna reflexia o Márii, ktorá by nevychádzala z kristológie a v nej by sa rovnako aj nekončila. Podobne kristocentrická bola celá mariánska devocionálna tradícia.

Rímska bazilika Santa Maria Maggiore je nerozlučne spojená s históriou mesta Rím, ale zvlášť pre Slovákov aj s dejinami viery našich slovanských predkov, a teda aj nás. V tejto bazilike pápež Hadrián II. schválil liturgické knihy a preklad Svätého písma do slovanskej reči, čím bol zavŕšený jeden z centrálnych projektov cyrilo-metodskej misie.

Ľudia v každej dobe hľadajú odpovede na mnohé otázky, ktoré vyplývajú z istých životných potrieb a sú súčasťou ľudského bytia. Jednou zásadnou otázkou je, akým spôsobom zabezpečiť obživu pre celú ľudskú populáciu. 

Pri pozornom čítaní Svätého písma prídeme k zisteniu, že novozákonné texty uvádzajú viaceré postavy, ktoré nesú meno Jakub.