Editoriál 10/2026

Prvotným motívom, prečo sa zamerať na túto tému, bolo nedávne záverečné zhromaždenie nemeckej synodálnej cesty. Jej delegáti na konci januára hodnotili, ako sa im podarilo implementovať ciele, ktoré si stanovili v roku 2019.

Nemecká cesta vyvolávala a naďalej vyvoláva viaceré otázniky, no vzišli z nej aj veľmi konkrétne výstupy. Dočítate sa o tom v rozhovore s kňazom Jurajom Sabadošom, ktorý v Nemecku strávil trinásť rokov (s. 4 – 5).

Nás však zaujímalo aj to, ako sa na Slovensku darí implementovať ciele synody o synodalite. Predsa len, pre niektorých je synoda stále vzdialený pojem, iní si ju predstavujú ako akademickú debatu. Zaangažovaní však cítia, že je to správna cesta, ako v Cirkvi lepšie reagovať na výzvy dneška a posunúť sa spoločne vpred. Súčasnú fázu synodálneho procesu na Slovensku preto hodnotia respondenti, ktorí boli doň priamo zainteresovaní (s. 3, 10).

Keď som si prechádzal články z tohto vydania, uvedomil som si, že výzvou synody je najmä počúvanie. Vedieť počúvať toho druhého bez prerušenia. Vedieť počúvať človeka tak, aby nebola ohrozená jeho dôstojnosť a integrita. Vedieť počúvať aj Boha, nie iba čísla a štatistiky.

Synoda je o hľadaní dialógu, v ktorom je ochota riešiť nielen počasie, ale aj citlivé a vážne témy. Možno nám na to niekedy chýba odvaha, no ak niektoré veci necháme hniť, dôsledky nás dobehnú tak ako Cirkev v Nemecku i v celom svete. Verím, že intenzívnejšie synodálne cítenie nám pomôže tomu predísť.