Editoriál 11/2025

Podľa oblečeného ornátu som pochopil, že je fanúšikom tridentskej liturgie. To by ani nebol problém, skôr to, že ľubovoľne niektoré časti svätej omše recitoval po latinsky a iné po slovensky, takže veriaci nie úplne chápali, ako sa majú zapojiť do liturgie.
Ak aj porozumeli latinskej výzve na Otčenáš, pomodliť sa ho v tomto jazyku vedel iba málokto.
Po svätej omši som mal rozpačité pocity. Nevnímal som jednotu v prežívaní liturgie, ale ani v úmysle celej bohoslužby. Ľudia prišli za Ježišom, no kňaz si spravil zo svätej omše takpovediac lekciu latinčiny a starej formy liturgie.
Bol to extrémny prípad, no aj tak celkom nerozumiem súčasnému trendu vracania sa k tridentskej liturgii. Mal som možnosť počuť viacerých starších kňazov i veriacich, ktorí zažili starú formu liturgie, no nik z nich by sa k nej nechcel vrátiť. Naopak, reformu, ktorú priniesol Druhý vatikánsky koncil, privítali s radosťou.
V týchto dňoch si pripomíname 60. výročie slávenia prvej svätej omše po reforme liturgie. Preto sme aj toto vydanie KN zamerali na tému pokoncilovej liturgickej obnovy.
S odborníkmi na liturgiku hľadáme odpoveď na to, prečo Cirkev starú formu liturgie reformne nahradila, a zároveň zisťujeme, čo zástancov tridentskej liturgie na nej oslovuje.
Verím, že toto vydanie vám pomôže pochopiť úmysel cirkevných otcov Druhého vatikánskeho koncilu – viac Cirkev priblížiť ľuďom.
