Editoriál 12/2023

Často nás strach vzoprieť sa niečomu alebo niekomu spúta tak, že sa len ťažko oslobodzujeme. Vždy sa však nájdu takí, ktorých strach nezastaví. Za náboženské slobody a ľudské práva sa pred 35 rokmi postavili proti režimu tí správni ľudia, nebojácni a odvážni.

Hrdinovia tých dní vedeli, že ak chcú niečo zmeniť, treba to povedať nahlas. A nenásilne. Aj keď bolo jasné, že to nebude jednoduché. Oslovili sme preto viacerých odborníkov a priamych účastníkov, ktorí mne, ale aj tým, čo o sviečkovej manifestácii vedia len základné fakty, povedali oveľa viac informácií, ale aj zaujímavostí.

„Priebeh a výsledok sviečkovej manifestácie odhalil najsilnejšiu charizmu Slovenska – nenásilný odpor,“ povedal František Mikloško (s. 3 – 8), ktorý sa aktívne zapájal do prípravy sviečkovej manifestácie.

Porozprávali sme sa aj s historikom Jánom Šimulčíkom (s. 4 – 5) o podstate sviečkovej manifestácie a o tom, akú úlohu zohrala tajná Cirkev v jej príprave a v určení smeru ďalšieho vývoja v dejinách našej krajiny až po nežnú revolúciu.

Zaujímavé je aj stáť s odstupom rokov na Hviezdoslavovom námestí spolu s účastníčkou manifestácie Ľudmilou Tollarovičovou, „ženou v modrom“, a vypočuť si opis udalostí jej očami (s. 6 – 7). Slobodu, ktorú dnes vnímame ako samozrejmosť, sme získali späť výnimočným spôsobom. Je dobré vedieť o tom a vážiť si ju.