Editoriál 12/2025

Naša radosť je dvojnásobná, keď sa o ňu s niekým podelíme, a smútok v rovnakom prípade polovičný. Lenže dnes je mnoho ľudí, ktorí sa o jeden či druhý pocitový pól nemajú s kým podeliť, hoci by chceli.

Iní, a to sa alarmujúco týka mladších ročníkov, ostávajú napriek explózii nových foriem komunikačných kanálov visieť vo vzduchoprázdne virtuálnych priateľov a paradoxne tiež trpia pocitmi opustenosti. Samote a osamelosti sa preto venujeme v aktuálnom vydaní KN.

„V 21. storočí hovoríme o epidémii osamelosti,“ potvrdzuje psychológ Juraj Holdoš (s. 3). So samotou sa musia vyrovnávať aj kňazi, zvlášť tí z menších alebo odľahlejších farností. Farár Jozef Kozák prezrádza (s. 4 – 5), že najviac ju pociťuje v nedele a sviatky, keď sa vyprázdni kostol po bohoslužbe.

Keďže pápež František volá po navštevovaní seniorov, moje kolegyne sa spolu so šéfredaktorom vybrali za našou dlhoročnou čitateľkou Alžbetou Ilavskou (s. 6 – 7). Hoci má už 94 rokov, stále je aktívna a zahrá si aj na klavíri. Žije v domove dôchodcov, no necíti sa osamelo a dobrá nálada ju neopúšťa.

Kým osamelosť bolí, samota vie byť v  mnohých prípadoch prospešná. Napríklad ak po nej siahame s cieľom, aby sme lepšie počuli Boží hlas. Boh je priateľ ticha, pripomína výrok Matky Terezy exercitátor Jozef Šuppa (s. 10).

Keď sa nám teda zdá, že dnešný uponáhľaný svet na nás zabudol, nech nás povzbudzujú slová Svätého Otca, že „láska, ktorou nás miluje Boh, víťazí nad každou formou osamelosti či opustenosti“.