Editoriál 16-17/2019

Milí čitatelia, na obálke najnovších Katolíckych novín vám prinášame reprodukciu tabuľovej maľby Zmŕtvychvstanie, dielo umelca, ktorého poznáme pod označením Majster M. S. Nepochybne sa radí medzi najhodnotnejšie príklady neskorogotického maliarstva na území Uhorska. Tento umelecký skvost bol pôvodne inštalovaný v Kostole Panny Márie v Banskej Štiavnici. Dnes ho môžeme obdivovať v Kresťanskom múzeu v Ostrihome.
 
Igor Hanko 16.04.2019
Editoriál 16-17/2019

Osobne ma zaujali výrazy tváre Ježiša a štyroch strážcov hrobu. Tváre strážcov sú zdeformované hriechmi. Pôsobia v ostrom kontraste s tvárou Ježiša. Tá je nadpozemsky krásna, pokojná, bez vrások a akýchkoľvek známok utrpenia. „Každý účastník tejto jedinečnej a neopakovateľnej scény reaguje na zmŕtvychvstanie inak,“ vysvetľuje historička umenia Zuzana Dzurňáková, „niektorý dokonca až tak, akoby sa ho to netýkalo. Prekvapenie, údiv, hrôza, strach, nezáujem či ľahostajnosť - všetky tieto emócie a vnútorné (po)hnutia boli a dodnes sú ľudskými reakciami na Kristovo zmŕtvychvstanie“ (s. 1; 6 - 7).

Rôznorodé odozvy na skutočnosť prázdneho hrobu prinášajú i autori štyroch evanjelií. Na jednej strane strach, hrôza, zmätok; a na druhej láska, ktorá pretrváva i za hrob. V Jánovom evanjeliu sú to najmä dve postavy, ktoré sú najbližšie k poznaniu Ježišovho zmŕtvychvstania. Obe vedie veľká Láska. Jedna z nich je Mária Magdaléna, ktorá nechýba pod krížom a hľadá Pána aj pri hrobe, hoci je tma, a druhá je učeník Ján. Predbehne Petra v behu k hrobu, ale nie preto, že je mladší, lež preto, že „láska je vždy rýchlejšia,“ prezrádza teologický dôvod veľkonočného šprintu biblista Jozef Jančovič (s. 4 – 5).

Milí čitatelia, v mene celej redakcie vám vyprosujem stretnutie s milujúcim Kristom a rastúcu lásku k nemu.