Editoriál 16/2026

Otvorená smetná nádoba a kopcom vyhodené pecne chleba. Niektoré ešte zabalené, niektoré s chrumkavou kôrkou. Chlieb, ktorý mohol nasýtiť desiatky ľudí, skončil medzi odpadkami.

Možno sa stala logistická chyba, možno zlý prepočet, možno len túžba štedro uhostiť... No v každom prípade príbeh chleba od zasiateho semena po pekárenskú pec má mať iný koniec. Ruku na srdce – ako sa končia príbehy nami nakupovaných vecí?

„Zdá sa, že zem, náš domov, sa čoraz viac premieňa na obrovskú skládku smetí,“ napísal pápež František v encyklike Laudato si’ z roku 2015.

Viac ako konštatovanie či výčitka je to volanie zeme a pozvanie k zodpovednosti, starostlivosti, šetrnosti, ekologickej premene. Keď si vo Veľkonočnom období obnovujeme svoj zápal pre vieru a ohlasovanie evanjelia, obnovme svoj zápal aj v úcte k stvorenstvu.

Stačí málo, možno sedem skautských pravidiel (s. 3), možno brigáda a skrášlenie okolia (s. 6 – 7), možno premyslenejšie nákupy (s. 24).

„Žiť vo väčšej skromnosti, pokore, úcte a vďačnosti. Je to také jednoduché, no zdá sa, že aj náročné zároveň. Inej cesty pre prírodu ani človeka však niet,“ hovorí ekologička a teologička Andrea Krátka (s. 4 – 5).

Zahoďme výhovorky, že na zmenu jeden nestačí. Nestačí síce na všetko, ale stačí na začiatok. Ďalší sa pridajú, lebo platí odveké príslovie: príklady priťahujú.