Editoriál 17/2026

„Medovničare“ – ako sa im vraví u nás na východe – však nepredávali len medovníčky a lízanky. Mnohí aj hračky, medzi nimi pištole či pušky. Ja som mal už odmalička radšej loptu.

Zbrane, ktoré majú v  rukách mocní tohto sveta, nie sú hračkárske a oni už nie sú deti. Ako im to len vysvetliť? „Kým budeme otvárať svoje srdcia vojnovej psychóze, nedôjde k posunu,“ oživuje teológ Radovan Šoltés (s. 3, 10) slová pápeža Jána XXIII., ktoré možno aplikovať i na globálne elity dneška.

Zrejme až deväť krajín sveta vlastní najničivejšie zbrane – jadrové. Čo dokáže jadrový útok, pripomína naša reportáž priamo z japonskej Hirošimy (s. 6 – 7), kde pamätníky a symboly dodnes poukazujú na hrôzy, ktoré tam spôsobila atómová bomba. Druhá padla v Nagasaki a my vám z tohto mesta ponúkame exkluzívny rozhovor s tamojším arcibiskupom Petrom Nakamurom (s. 4 – 5).

Mimochodom, kúsok Hirošimy som nedávno objavil aj tu za rohom, v  Budapešti. V  múzeu Sziklakórház  Atombunker vám ukážu i kovový obedár so spálenými zvyškami ryže afazule, aký ostal po 12-ročnej hirošimskej školáčke, ktorá navždy zmizla po výbuchu. Po návšteve mi v ušiach ešte dlho zneli slová miestnej sprievodkyne: Vojna nemá víťazov, len porazených.

Žiaľ, nemálo porazených mal i výbuch v černobyľskej atómovej elektrárni, ktorého 40. výročie si pripomíname (s. 8, 15). Hoci tam jadrovú katastrofu nespôsobili zbrane, ale nehoda reaktora, následná séria lží tiež ukázala, ako málo ľudský život pre niektorých mocipánov znamená.