Editoriál 19/2026

Na svätej spovedi sa máme cítiť bezpečne. Prichádzame za Pánom s našimi nedokonalosťami, neduhmi, chybami. On si ich vypočuje a usúdi, čo ďalej.
Miroslava Gromanová 05.05.2026
Editoriál 19/2026

Skrze kňaza nám dáva rozhrešenie a ďalšiu šancu byť lepšími. Nech mu povieme čokoľvek, v spovednici to má aj ostať. Nie nadarmo hovoríme o spovednom tajomstve, ktoré by malo v každom prípade platiť.

Kňaz v spovednici nie je sudcom, ktorý zhromažďuje dôkazy. Je svedkom Božieho objatia. Spovedné tajomstvo chráni túto krehkú chvíľu pred vonkajším svetom – pred súdmi, médiami i ľudskou zvedavosťou.

Aj keď v  súčasnosti pozorujeme hlasy volajúce po zbavení mlčanlivosti pri vyšetrovaní trestných činov, nie je to možné (s. 3). Cirkevný právnik Ján Duda vysvetľuje, že spovedné tajomstvo je zapečatené. Kňaz nemôže prelomiť túto pečať za žiadnych okolností. Ani keby ho o to žiadal samotný kajúcnik. A ani s cieľom vyšetrovania trestného činu.

Iste ste započuli, že Ústavný súd ČR vydal 1. apríla rozhodnutie, podľa ktorého je ochrana spovedného tajomstva v zmluve medzi Českou republikou a Svätou stolicou diskriminačným právom Katolíckej cirkvi. Právnik a diplomat Marek Šmid v rozhovore (s. 4 – 5) hovorí o  možných dôsledkoch tohto rozhodnutia.

Tajomstvá, no nie tie spovedné, sa ukrývali aj v historickej Henkelovej knižnici v  Bazilike sv. Jakuba v Levoči. Vďaka mladým Levočanom zaprášené poklady dostali druhú šancu (s. 6 – 7).

Áno, tajomstvá nás prirodzene lákajú. Niektoré však musia ostať medzi štyrmi očami.